Stalo sa už tradíciou (a dodajme, že dobrou) otvárať národopisný rok v Múzeu slovenskej dediny v martinských Jahodníckych hájoch po turčiansky. Znamená to predovšetkým sprístupniť nový objekt z niektorej z turčianskych obcí, pozvať ľudí z nej do skanzenu a ukázať im, aké bohatstvá sa v ich rodisku kedysi nachádzali a akí šikovní ľudia v nich ešte stále žijú. A popri tom ukázať, že vedia pripraviť hodnotný kultúrny program, predstaviť kroj, výšivku či postaviť máj. Nebolo tomu inak ani počas druhej májovej nedele. Hoci návštevníkom sa skanzen sprístupnil už prvého mája, skutočné otvorenie sezóny čakalo až na Čepčínsku nedeľu. Tá bola prvým z programov tohtoročného národopisného leta. Veľký Čepčín na čele so starostom Miroslavom Lichnerom sa predviedol v plnej paráde, nielen kultúrnym programom, ale najmä spomienkami pamätníkov na to, ako vyzerali a ako sa pracovalo v dvoch dielňach, ktoré slávnostne uviedli do múzejníckeho života. Išlo o súkennícku dielňu majstra Koričanského a klobučnickú dielňu J. Daniša. „Klobučnickú dielňu sme už síce návštevníkom skanzenu ukazovali aj v minulom roku, no na jej slávnostné sprístupnenie sme počkali až doteraz najmä preto, že sme už uvažovali o Čepčínskej nedeli a chceli sme remeselníkov z Veľkého Čepčína osláviť až dvoma dielňami. Koncom 19. storočia tu pracovalo až 13 klobučníkov a ich výrobky sa predávali aj v susedných regiónoch. V skanzene je kópia zrubového dvojdielneho objektu z roku 1860, ktorý bol súčasťou roľníckej usadlosti J. Daniša. Zariadenie dokumentuje jednotlivé časti technológie výroby klobúkov. Expozíciu sme dali dokopy vďaka potomkom klobúčnikov z Veľkého Čepčína,„ informuje Anna Kiripolská, vedúca oddelenia Múzea slovenskej dediny.
Nemenej zaujímavou expozíciou je susedná súkennícka dielňa majstra Koričanského. Ján Pavol Koričanský pochádzal z Ivančinej, do Veľkého Čepčína sa prisťahoval a pristavil dielňu. Zariadenie do nej dokupoval už ako použité – pochádza pravdepodobne z II. polovice 19. storočia. „Objekt v skanzene je kópiou jeho dielne, zariadenie je ale originálne a funkčné.„ A. Kiripolská dodáva: „Bolo rozobrané na skrutky, prevezené a opäť zložené v skanzene. Jozef Václavík, ktorý ho dával dohromady, vychádzal z fotografií a podľa nich je aj rozostavené v interiéri dielne. Dokumentuje remeselné spracovanie ovčej vlny na súkno, zo strojov vychádzala hotová priadza, ktorá sa už tkala na krosnách. Aj tie sú súčasťou súkenníckej dielne.„ Dodajme, že súkno vyrábané vo Veľkom Čepčíne poznali vo viacerých regiónoch, najmä tam, kde sa z neho šili súčasti krojov a obuvi. Priadza sa tu vyrábala ešte aj počas II. svetovej vojny.
Súčasťou Čepčínskej nedele v skanzene bolo aj stavanie májov, ukážky remeselnej zručnosti, výstavy ručných prác žien z Veľkého Čepčína a sprístupnenie výstavy historických zámok zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine vo vozárni z Moškovca. Organizátori zo SNM ocenili tiež mimoriadnu ústretovosť obyvateľov Veľkého Čepčína, ktorí prišli na čele so starostom Miroslavom Lichnerom obdivovať remeselnú zručnosť svojich predkov v hojnom počte.Viera Legerská
