Riaditelia si pozvali na poradu aj štátneho tajomníka ministerstva školstva
V turčianskych obciach sa v súčasnosti najviac hovorí o financovaní školstva. Napriek tomu, že na školstvo malo ísť v porovnaní s vlaňajškom viac peňazí, mestá a obce ich dostali menej.
Predminulý týždeň sa štátny tajomník Ministerstva školstva SR František Tóth zúčastnil na porade riaditeľov základných a materských škôl a školských jedální v hornom Turci a starostov obcí okresu Turčianske Teplice. Od vedúceho spoločného obecného úradu Milana Litvu sme sa dozvedeli, že diskusia s Františkom Tóthom bola zaujímavá a účastníci stretnutia, ktorí sú do problematiky školstva zainteresovaní, mohli na tejto porade hovoriť otvorene o problémoch, s ktorými sa na úrovni miestneho školstva stretávajú. V súčasnosti sa na „pôde„ Združenia miest a obcí Turca veľa hovorí o nedostatku peňazí, ktorý obce a mestá pociťujú vo všetkých oblastiach, ale najmä v školstve. Preto hlavnou témou porady boli financie.
Školská podvýživa
Tento rok prvý raz zaviedli normatívne financovanie škôl, aj keď je v ňom podľa riaditeľov škôl a zástupcov samosprávy stále veľa anomálií. Primátor Turčianskych Teplíc a podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány na stretnutí zdôraznil, že normatívny spôsob financovania, čiže financovanie podľa jednotnej sumy peňazí vyčlenenej na jedného žiaka podľa konkrétne stanovených podmienok, je systémovo správna. Zároveň pripomenul, že systém je poddimenzovaný, čo bohužiaľ až dnes priznávajú aj zástupcovia Ministerstva školstva SR. Ešte pred pár mesiacmi pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2004 to nebola pravda a starostovia boli obviňovaní len z akéhosi vyplakávania.
Výhrady riaditeľov hornoturčianskych škôl boli namierené práve na nedofinancovanie školského systému ako celku, čo vedie k vytvoreniu napätia v rámci kolektívov pracovníkov škôl a k zhoršovaniu situácie a vzťahov v ich vnútri. Týka sa to napríklad rozdielov vo financovaní prenesených a originálnych kompetencií v školstve. V súčasnosti napríklad treba osobitne vyčísliť vlaňajšie náklady na školské kluby detí, ktoré sídlia v budovách škôl a ich pracovníčky sa pritom v niektorých prípadoch venujú nielen klubovej činnosti ale aj učia žiakov. Je veľmi problematické stanoviť, aké sú ročné náklady na činnosť školského klubu detí a koľko stojí vyučovací proces. Riaditelia škôl a starostovia požadovali od Františka Tótha, aby všetky skupiny školských zariadení dostali peniaze podľa objektívnych potrieb. Znamená to, že peniaze by mali stačiť nielen na prežitie škôl, ale aj na ich rozvoj.
František Tóth na tomto stretnutí zdôraznil, že školské kluby detí, školské jedálne a materské školy sú pre rodičov zatiaľ lacné, preto sa musia rodičia viac podieľať na financovaní týchto zariadení. Proti tomuto názoru vyslovili účastníci besedy argument, že rodičia väčšiny detí sú v súčasnosti pod finančným tlakom zo všetkých strán a radikálne zvyšovanie cien, ktoré by museli zaplatiť za aktivity po vyučovaní v školách, by prinieslo aj pokles záujmu o ne, čím by deti zo škôl vyhnali a ponechali by ich na ulici. Podľa názoru účastníkov porady by mal byť trend úplne opačný, u detí by mali pedagogickí pracovníci vyvolať záujem o aktivity po vyučovaní, aby školské kluby znížili podiel negatívnych vplyvov na deti.
Čo sa týka školských jedální, pre ne by nebolo zvyšovanie cien za stravu dobrým riešením. Ak by rodičia neboli schopní utiahnuť financovanie stravy v školskej jedálni, odhlasovali by svoje deti zo stravovania, čím by došlo k poklesu odberateľov jedál. Ako nám povedal Milan Litva, školské jedálne sú v hornom Turci z celoročného rozpočtu vyfinancované iba do konca júna a školské kluby detí sú finančne tak podhodnotené, že už v súčasnosti treba rozmýšľať o tom, čo bude s nimi ďalej. Podobná situácia je aj v materskom školstve.
František Tóth riaditeľom škôl garantoval, že budú v prepočte na jedného žiaka dofinancované do výšky 95 percent vlaňajšieho rozpočtu.
Demotivujúce kritérium
K ostrejšej výmene názorov došlo na tejto porade v súvislosti s výrokom Františka Tótha, že mestá a obce len pýtajú peniaze a nechcú urobiť zásadné opatrenia, čo je podľa neho nezodpovedné. Na to reagoval Jozef Turčány tým, že práve požiadavky a kroky na dofinancovanie školstva sú prejavom zodpovednosti predstaviteľov miest a obcí voči vlastným obyvateľom a systému fungovania škôl. Zdôvodnil to tým, že mestá a obce chcú zabezpečiť fungujúce školské systémy a nechcú, aby sa štát iba zbavil tejto povinnosti a nechal obce bez peňazí, ktoré sú reálne potrebné na financovanie školských zariadení a musel by ich občan z vlastných prostriedkov doplatiť. Zároveň vysvetlil kroky a návrhy ZMOS, ktoré by mali tento systém stabilizovať a nie ho likvidovať. Pokles počtu žiakov zhoršuje ekonomiku školských zariadení, ale anomáliou je, že nie vždy je to tak. Na porade predložil takýto konkrétny príklad riaditeľ ZŠ v Hornej Štubni Marián Pittner. V ZŠ v Hornej Štubni sa pohybuje počet žiakov tesne pod 250. Pri počte žiakov do dvoch stoviek má učiť podľa noriem platných v súčasnosti 13,6 (14), učiteľov 6,5
(7) nepedagogických pracovníkov, ale pri počte 250 žiakov je to 14,3 (14) učiteľov a 5,72 (6) nepedagogických pracovníkov. Z týchto čísel je jednoznačné, že postavenie hranice 200 žiakov tvorí disharmóniu celého systému a nemotivuje riaditeľov, aby sa snažili zvyšovať počet žiakov nad dve stovky, aby ušetrili, ale navádza ich na umelé znižovanie počtu žiakov. Tým vzniká rozpor s racionalizáciou školského systému. Všetci účastníci porady sú do problematiky školstva zainteresovaní a zhodli sa, že jeho financovanie je nedostatočné a požadovali od Františka Tótha peniaze na dofinancovanie. F. Tóth s nimi súhlasil, ale iba do spomínanej výšky 95 percent z roku 2003 v prepočte na jedného žiaka. Pedagógovia a pracovníci školstva v hornom Turci nezabudli na tejto porade pripomenúť, že majú málo peňazí aj na tovary a služby, ktoré sú v porovnaní s vlaňajškom drahšie kvôli rastu cien energií a ďalších vstupov a tie v normatívoch neboli zohľadnené.
Rast cien energií tovarov a služieb spôsobuje ďalší finančný tlak na „napäté“ rozpočty škôl a školských zariadení. Na záver porady vystúpil A. Pavlásek z úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý predstavil možnosť na predloženie žiadostí na poskytnutie dotácie na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi a dotácie na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi. Poskytnutie tejto dotácie môže pomôcť zabezpečiť kvalitnú výživu pre deti z rodín v hmotnej núdzi.
Rozpor v tvrdení, že na školstvo je zo štátneho rozpočtu na tento rok vyčlenených viac peňazí ako vlani a skutočnosťou, že školy ich v praxi majú menej, sa dá vysvetliť len tak, že nie sú rozdelené všetky peniaze, ale je vytvorená určitá rezerva. Samozrejme, vzniká tu podozrenie, že peniaze z rezerv nemusia byť rozdelené spravodlivo, ale viac ich dostane ten, kto si ich vydobyje na správnych miestach a školy, ktoré budú šetriť a nebudú žiadať ďalšie peniaze, ale radšej budú živoriť, nedostanú nič.
Braňo Gregor
