V detskom domove sa deti nemajú zle, ale niekto im stále chýba
Necpaly – Deti z Detského domova v Necpaloch žijú v skupinkách, ktoré pripomínajú rodinu a starajú sa o ne „tety„. S nimi sa deti delia o domáce starosti, pomáhajú im variť, upratovať, prať, samozrejme vždy v miere úmernej veku chlapcov a dievčat. V nedeľu sme si pripomenuli Deň matiek, preto sme sa detí z domova pýtali na ich vzťah k svojim mamám.
Tieto deti so svojimi matkami nemôžu žiť z rôznych dôvodov, či už sú to dôvody sociálne, ekonomické, často je príčinou alkoholizmus či drogy, alebo jednoducho nezáujem. Niektoré deti už nevideli svoje mamy niekoľko rokov.
Sedemročná Janka, ktorá žije v detskom domove iba tri mesiace, nám povedala: „Mama mi chýba, lebo ma má rada. Aj keď robí v robote, myslí na mňa. Keď som bývala s ňou, kupovala mi sladkosti. Tu mi je dobre, ale mama mi aj tak chýba. Bola ma už dva razy pozrieť. Chcela by som s ňou ísť domov.„ Šesťročný Marek má až sedem súrodencov, z nich niektorí sú s ním v domove v Necpaloch. „Nechýba mi tu nič, okrem mamy..,„ povedal nám Marek, ale keď sme sa ho opýtali prečo, nevedel povedať. Vedel len to, že s mamou robil všetko rád, či už sa hral, čítal si s ňou, alebo jej pomáhal. 15-ročný Peter tu žije dva roky. Prešiel aj inými domovmi alebo diagnostickými ústavmi. Aj jeho súrodenci sú v rôznych detských domovoch. „Mama sa vždy o mňa starala. Rád som spolu s ňou robil všetko, či už to bolo upratovanie alebo umývanie riadu, zametanie, kočíkovanie mladšieho brata... Zatiaľ ma ešte nebola v Necpaloch pozrieť, ale príde,„ povedal nám Peter. Keď sme sa ho opýtali, prečo mu matka chýba, povedal nám: „Je to najdôležitejší človek v mojom živote. Môžem sa jej zdôveriť, zakáže mi nesprávne veci.„ 16-ročná Monika, býva v detskom domove už jedenásty rok. Jej na rozdiel od viacerých detí v detskom domove mama nechýba, ale spomenula si, že keď bola mladšia, chýbala jej viac. Na detstvo prežité s mamou si už nepamätá. „Keď sa chcem niekomu zdôveriť, mám priateľky, a ak potrebujem radu dospelých, máme tu tety,„ povedala nám Monika.
Od riaditeľky DD v Necpaloch Janky Žilinskej sme sa dozvedeli, že niektoré deti si nemohli v domove zvyknúť, dokonca z neho utekali a museli ich hľadať. „Som už dlhý čas ďaleko od domova, preto mi mama chýba. Najviac mi chýba rodičovská láska. K mojim najkrajším spomienkam na mamu patria spoločné rybačky, opekačky, výlety do prírody a čas, ktorý sme strávili pri zábave. Mama mi sľúbila, že ma príde pozrieť, ale neprišla. Keby som si mohol vybrať medzi tým, či zostanem tu, alebo pôjdem domov, jednoznačne by som chcel ísť domov. Ako sa hovorí, otcov môžem mať aj desať, ale mama je mama, nikto ju nenahradí,„ povedal nám 15-ročný Ľudovít.
Oslovili sme aj 12-ročného Vendelína. V detskom domove žije už šesť rokov, za ten čas si na toto prostredie zvykol, ale mama mu stále trochu chýba. Naposledy ju videl pred rokom. Ani pre Vendelína sa rodičovská láska nedá ničím nahradiť. „Tety v detskom domove sú dobré, mám ich rád, ale je to niečo iné, ako život s mamou.„ (gg)
