V Turčianskych Kľačanoch zakoreňuje centrum voľného času zamerané na environmentálnu výchovu
Ako sme už informovali vo februári tohto roku, Centrum voľného času v Turčianskom Petre sa na základe rozhodnutia súdu muselo sťahovať z Turčianskeho Petra do Turčianskych Kľačian. Nové priestory získalo toto centrum voľného času v základnej škole, ktorá otvorí svoje brány deťom 1. septembra tohto roku. Keďže základná škola bude zameraná na regionálnu výchovu, environmentálna a ekologická výchova v Centre voľného času v Turčianskych Kľačanoch bude zapadať do špecializácie tejto školy. Systém činnosti tohto zariadenia vznikal od roku 1992. Ako nám povedal riaditeľ CVČ v Turčianskych Kľačanoch Ivan Hrozienčík, spočiatku boli úvahy o dvoch možnostiach. Prvou možnosťou bolo venovať sa intenzívne menšiemu počtu detí, ale napokon sa veľmi úspešne ujal druhý variant a po troch až štyroch rokoch navštívili centrum dva razy ročne všetci štvrtáci z okresu Martin (do existencie samostatného okresu Turčianske Teplice aj štvrtáci z horného Turca). Samozrejme, to bolo ešte v priestoroch kaštieľa v Turčianskom Petre.
Živý inventár
Centrum voľného času v Turčianskych Kľačanoch (aj v pôvodnom sídle v kaštieli v Turčianskom Petre) ako jediné na Slovensku chová živé zvieratá (pytóna, užovku, fretku, korytnačku, škrečka) a súčasťou živého inventáru je aj bernardín Max, ktorý sa s deťmi veľmi rád hrá na školskom dvore. Toto „cévečéčko„ je typické tým, že slúži pre všetky deti štvrtého ročníka ako miesto školských výletov v rámci vzdelávania sa v prírodovede a vlastivede. Jeho návštevnosť počas vyučovania je 4000 detí ročne. Každý štvrták z okresu Martin navštívi toto centrum voľného času dva razy ročne. Okrem toho sa popoludní v kľačianskej škole odohráva pravidelná krúžková činnosť centra voľného času podobne ako v iných zariadeniach tohto typu. Popoludní sa venuje deťom Alica Poloncová a počas vyučovania Pavol Kondek, Ivan Hrozienčík a Naďa Rodáková.
Centrum voľného času v Turčianskom Petre sme navštívili počas vyučovania minulý týždeň v pondelok. V tom čase tu boli štvrtáci zo Základnej školy v Sučanoch. Najskôr sa im venovala Naďa Rodáková. Témou, o ktorej so žiakmi hovorila, boli hady. Okrem oživenia teoretických vedomostí o živote hadov sa deti mohli na základe experimentálnych zistení presvedčiť, že hady nepočujú a že nedokážu hypnotizovať. Skúsili to cez detský krik a pohľad do očí užovke, na ktoré tento had vôbec nereagoval. Potom sa deti dotykom presvedčili, že had nie je slizký a dá sa bez problémov vziať do rúk. Okrem užovky vzali na ruky aj 20-kilogramového pytóna, ktorý sa zatiaľ v novom prostredí ešte neudomácnil a tento rok ešte nemal chuť do jedla. Samozrejme, deti sa dozvedeli, že takému veľkému plazovi niekedy stačí jedna poriadna porcia ročne.
Zaujímavo o hubách a medveďoch
Druhou zaujímavou témou, o ktorej sa deti v centre voľného času v Turčianskych Kľačanoch dozvedeli veľa nových a zaujímavých informácií, boli huby. Pavol Kondek im vysvetlil, v čom sa huby podobajú rastlinám a čím sa od nich odlišujú a dozvedeli sa aj, čím huby pripomínajú živočíchov. Názorným príkladom pre pochopenie bola pre deti výmena živín, ktorú učiteľ pripodobnil ku konzumácii jedla. Potom sa deti dozvedeli niečo o najväčšej šelme turčianskych lesov – medveďovi hnedom. Popritom si zasúťažili v družstvách vo vedomostnej súťaži o medveďoch a Pavol Kondek im dal veľa užitočných rád o tom, ako sa má človek správať v horách, aby nedošlo k stretnutiu s medveďom a keď už k nemu dôjde, čo treba urobiť, aby predišiel vážnym zraneniam. Deti určité vedomosti o tejto problematike mali, ale dozvedeli sa poznatky z praxe, niečo o bezpečných vzdialenostiach, ktoré by mali byť medzi človekom a niektorými zvieratami, aby nezaútočili. Záver pobytu v Centre voľného času v Turčianskych Kľačanoch deti strávili s bernardínom Maxom, fretkou (domestikovaná forma tchora), korytnačkou a škrečkom na školskom dvore, kde sa mohli hrať.
Dotyky všetko zmenia
Spýtali sme sa dvoch sučianskych detí na to, čo nové sa v centre voľného času dozvedeli a čo sa im tam najviac páčilo.
„V centre voľného času sa mi páči, že sa tu nielen dozvedáme veľa zaujímavých vecí o prírode, ale že sú tu aj zvieratá. Najkrajším zážitkom pre mňa bolo to, že som sa mohol dotknúť pytóna. V teráriách som síce videl hadov aj môj strýko choval jedného, ale prvý raz som sa mohol dotknúť takého obrovského hada. Je tu lepšie ako v škole, pretože sa tu neučíme, môžeme sa hrať a popritom sa veľa dozvieme. Ja som sa napríklad dozvedel niečo nové o mláďatách medveďov,„ povedal nám Filip Ťaptík
„Mne sa najviac páčil Max a okrem neho aj pytón. Myslela som si, že bude slizký, ale keď som sa ho dotkla, zistila som, že nie je taký, ako na prvý pohľad vyzerá. Myslím si, že centrum voľného času mi pomohlo v tom, že som prestala mať strach z hadov. Aj rozprávanie o medveďoch sa mi páčilo, teraz už o nich viem viac,„ doplnila Filipa Ťaptíka Klára Šalagová.
Pozitívom pre centrum voľného času je to, že napriek sťahovaniu sa z Turčianskeho Petra do Turčianskych Kľačian sa jeho činnosť vrátila do pôvodných koľají. Toto zariadenie má veľa priaznivcov. Podľa slov riaditeľa centra Ivana Hrozienčíka prichádzajú do Turčianskych Kľačian aj niektoré deti, ktoré ho pravidelne navštevovali v Turčianskom Petre. Centrum im prirástlo k srdcu, a tak ho neopustili, aj keď sa muselo z ich obce odsťahovať a teraz musia cestovať do neho takmer 20 kilometrov. Samozrejme, priestory v peterskom kaštieli boli pre centrum voľného času vhodnejšie, pokojnejšie, ale prvoradá bola záchrana tohto zariadenia, o ktorého význame možno začiatkom deväťdesiatych rokov, keď začínalo, mnohí pochybovali. Iní predpokladali jeho skorý zánik, lebo do Turčianskeho Petra je problém pricestovať autobusom a z vlaku museli deti prejsť kus cesty peši z koštianskej železničnej stanice až k peterskému kaštieľu. Centrum si ale deti i učitelia prírodovedy a vlastivedy obľúbili, a tak má predpoklady, že aj keby natrvalo zostalo v Turčianskych Kľačanoch, budú ho navštevovať aj deti a vnúčatá tých žiakov, ktorí doň radi chodia dnes.Braňo Gregor
