Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Messner zblízka a inak

Nový ŽIVOT TURCA na tlačovej besede i prednáške je

Mestečko Lindau patrí k najkrajším v Južnom Nemecku. Ako magnet priťahuje turistov z celého sveta. Je to jeho polohou v blízkosti rakúskych a švajčiarskych hraníc, ale aj jedinečnosťou, keďže historické centrum sa nachádza na ostrove v Bodamskom jazere. Táto perla Bavorska, ako sa Lindau často označuje, v turistických príručkách pritiahla aj mňa a po rodnom Turci sa stala mojim druhým domovom. To však neznamená, že by som nemala denný kontakt a úplne horúce spravy z Turčianskej záhradky, okrem iného aj vďaka internetovej verzii NŽT.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka moderným médiám je dokonca možné, že moji rodičia v Martine vedeli skôr ako ja o návšteve Reinholda Messnera u nás v Lindau. Termín sa zhodoval s tradičnou veľkonočnou návštevou, a tak sme si, ako veľkí priaznivci tohto svetoznámeho horolezca, nenechali ujsť príležitosť vidieť ho naživo. Tentoraz však témou neboli zážitky z extrémnych expedicií do Himalájí. Početnému publiku sa taliansky športovec s číro nemeckým menom predstavil predovšetkým ako ochranca a milovník prírody, ľudských hodnôt a kultúry vôbec. V rámci akcie „Tri dni, tri krajiny tri témy„ predniesol prednášku s názvom: Šance a hranice turizmu v globalizovanom svete. Ako neskôr vysvitlo, od hôr sme sa veľmi nevzdialili.

Ešte pred oficiálnym začiatkom sme boli pozvaní aj na tlačovú konferenciu. A tak sme dostali možnosť spoznať horolezecku legendu, premožiteľa všetkých osemtisícoviek, muža, čo prešiel naprieč Antarktídou, Grónskom, púštou Takla Makan a autora mnohých kníh, celkom zblízka. Messner sám seba raz charakterizoval vetou: „Som to, čo robím„. O tom, že všetko čo robí, sa snaží robiť perfektne, sme sa presvedčili počas nasledujúcich dvoch hodín. Presvedčili sme sa tiež, že v skutočnosti z neho vyžaruje zvláštna charizma. A to aj v situácii, keď športové oblečenie vymenil za elegantné sako. Typicky amulet na krku však nechýbal. Jeho pohyby a celkový výzor opticky protirečia faktu, že sa narodil v roku 1944 a v septembri oslávi šesťdesiate narodeniny...

SkryťVypnúť reklamu

Ostatní novinári prítomní na podujatí v Lindau boli zjavne zaskočení zrejme neplánovanou „tlačovkou„ a akoby nevedeli, na čo sa majú pýtať. My sme si však nemohli nechať ujsť príležitosť porozprávať s týmto výnimočným mužom, a tak sme tých 20 minút využili na rozhovor týkajúci sa turistiky na Slovensku a v Európe.

Slovensko má veľkú šancu

Reinhold Messner sa prejavil ako znalec pomerov v krajinách na východ od nemeckých hraníc. Hoci Slovensko, ako povedal, navštívil iba raz, označil ho za krajinu s obrovským turistickým potenciálom, ktorý čiastočne ešte podriemkáva, aj keď niektoré oblasti sa už stali medzinárodným pojmom. Skonštatoval, že Karpaty, Tatry a Fatra môžu konkurovať Alpám alebo Pyrenejám. V mnohom máme, podľa neho, dokonca výhodu, pretože vďaka „železnej opone„ nás masový turizmus obchádzal a tým sa zachoval pôvodný ráz krajiny, čo je v európskom kontexte skôr rarita.

SkryťVypnúť reklamu

Citlivo uskutočňovaný rozvoj jednotlivých regiónov by mal zdôrazňovať najmä ich špecifiká. Tento model proklamuje ako univerzálny, nielen pre Južné Tirolsko, kde sa narodil, žije a pracuje, ale aj pre všetky ostatne oblasti Európy.

„Nerád vidím drastické zásahy do prírody, továrne v blízkosti hôr... No zároveň platí aj to, že hory svojich pôvodných obyvateľov neuživia, tí potom utekajú do miest a z horských dedín sa stávajú v lepších prípadoch múzeá, v horších chátrajú... Na Slovensku vidím veľkú šancu do budúcna pre rozvoj turistiky. Už dnes by som vyzdvihol vašu pohostinnosť, tradície, kultúru, výbornú kuchyňu a v neposlednej miere aj lacnejšie služby ako sú napr. v Alpách„ - povedal na slovenskú tému pri bavorskom jazere Reinhold Messner.

Už nebude poslancom

V samotnej prednáške, ktorej sa Messner zúčastnil v rámci predvolebnej kampane ako priateľ Strany zelených, nespomínal žiadne svoje horolezecké úspechy a zážitky. Cepín a mačky nechal bokom a celkom sebavedome sa postavil za rečnícky pult. Čakali sme, ako uspeje pred nedočkavými poslucháčmi a museli sme zhodnotiť, že jeho prejav rozhodne nezaostával za horolezeckými kvalitami. Správal sa rovnako prirodzene a sebaisto ako na strmých svahoch. Rozprával bez zaváhania, bez vopred napísaného textu. Bolo vidieť, že pred publikom nehovoril po prvý raz a bolo evidentné, že tomu, o čom hovoril, aj dobre rozumel. Objavili sme vlastne akoby druhého Messnera. Viac sme sa dozvedeli o jeho práci a snahe zachrániť prírodu a hory aj pre nové generácie.

Sám sa rozhodol ďalej nekandidovať do Európskeho parlamentu za Frakciu zelených (jediná celoeurópska strana), ktorú tam zastupoval doteraz. „Myslím si, že aj bez mandátu dokážem presadiť svoje zámery a myšlienky„ - povedal publiku. Ďalej prezradil, že je priateľom „zelených„, aj keď s nimi občas nesúhlasí.

Pešia turistika – áno, lanovka na Mont Blanc – nie!

Cely prejav sa niesol v duchu odkazu, že globalizácia nie je nič zlého, ale ani dobrého. Je to fakt, ktorý musíme zobrať na vedomie! Potrebuje však určité pravidlá, aby svet neskolaboval. Niekoľkokrát zopakoval, že človek nepatrí do výšok nad 2000 metrov nad morom, lebo to nie je jeho prirodzené prostredie. Znie to trochu paradoxne z úst muža, ktorý sa počas svojho života pohybuje prevažne v horách a prevažne nad hranicou, ktorú spomenul. Zdôraznil však, že pešia turistika bez zásahov do prírody a bez techniky - to áno, ale hotely na ľadovcoch, helikoptéry na vrcholoch a lyžovanie v lete - to nie!

Podložil to krátkou históriou Álp. Kedysi tvorili prirodzenú prekážku medzi severnou a južnou Európou, mali teda obranný charakter. Že tu ľudia žili už pred 10 000 rokmi, dokazuje nález „Ötziho„. Hory boli dlhé tisícročia aj posvätnými miestami. Až pred 150 rokmi začal rytmus prírody narúšať masový turizmus, ten so sebou priniesol stavbu chát a hotelov v oblasti ľadovcov. Industrializacia a ťažba dreva vo vysokých polohách spôsobili devastáciu na mnohých miestach nenapraviteľnú. Ako ďalší negatívny príklad uviedol aj momentálne snahy postaviť kabínovu lanovku na Mont Blanc alebo Matterhorn a takto ich sprístupniť širokej verejnosti. Povedal, že ľudia hory prestali rešpektovať a často ich podceňujú. Musia zato platiť neraz krutú daň. Stavať hotely a domy v oblasti, kde od nepamäti padajú lavíny, ako napr. v rakúskom Galtür, je hotový nezmysel. Kritizoval aj časté nerešpektovanie zákazu vstupu do chránených alebo lavinóznych oblastí.

Messner zdôraznil, že príroda je základnou hodnotou ľudstva a je jedno, v ktorej krajine žije. Z nej získavame energiu, nerastné suroviny, obživu a v dnešnej hektickej dobe nám prináša aj uvoľnenie a oddych.

V regiónoch je

budúcnosť i zmysel

Podčiarkol úlohu jednotlivých regiónov ako menších celkov v procese globalizácie a hlavne úlohu a zodpovednosť každého jednotlivca. Odporúča, aby sme kupovali produkty vyrábané v našej oblasti. Znižujú sa tým náklady na dopravu, množstvo výfukových splodín, zároveň sa zlepšuje infraštruktúra a životná úroveň. Nebezpečenstvo vidí R. Messner v narušení rovnováhy, keď niektoré oblasti sú preludnené, iné ľudoprázdne.

Doležitým faktorom pre rozvoj turizmu je obrábanie a spásanie pôdy v horských oblastiach, to pozitívne ovplyvňuje a spoluvytvára ráz krajiny. Po niekoľký raz Reinhold Messner zopakoval, že turistika patrí len tam, kde neporuší a nepokazí celkový obraz krajiny. Ako konkrétny príklad uviedol svoje vlastné hospodárske dvory. Okrem zámku Juval, kde sa nachádza múzeum, botanická záhrada a reštaurácia, sa venuje chovu dobytka, pestovaniu ovocia a zeleniny, výrobe syra a vína, prevádzkuje aj vlastný penzión. To, že je aj starostom, zaznelo len okrajovo...Dôležitejšie pre neho je, že svoje produkty predáva na miestnom trhu, ale aj turistom, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú len pešo, na bicykli, na koni alebo elektromobilom. Pravidelne organizuje aj semináre a školenia, radí vo veciach agroturistiky, ekologickej produkcie potravín, výrobe a získavaní alternatívnych zdrojov energie.

Po dvoch hodinách sa Reinhold Messner poďakoval publiku a hostiteľom za pozornosť, rozdal niekoľko autogramov a rozlúčil sa sľubom, že sa vráti do Lindau, ale bude to už prednáška a premietanie diapozitívov z niektorej jeho expedície. To by aj pre nás mohlo znamenať – Dovidenia, pán Messner!

Mariam Lettrichová – Hechelmann

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 211
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 104
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 480
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 379
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 240

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  6. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 078
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 209
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 478
  5. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 424
  6. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 421
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 163
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 120
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podľa Andreja Doležala by sa výsledky štúdie mali posúdiť komlexne.

Rezort dopravy sa rozhoduje o najideálnejšom severojužnom prepojení Slovenska.


20 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan
Na Bystričke majú slušný káder, veľké zásahy počas zimy neplánujú.

Turčianska Štiavnička hlási dva zaujímavé návraty, ich sused zo Sučian priviedol k tímu nového trénera. Na Bystričke a v Blatnici až také veľké zásahy do kádrov neplánujú.


24 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  6. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 078
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 209
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 478
  5. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 424
  6. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 421
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 163
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 120
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?