Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Koniec zemiakového kráľovstva

Druhý chlieb Turca nechcú poľnohospodári pestovať

Ako sme informovali v minulom čísle NŽT, Turiec ako zemiakárska oblasť Slovenska, ustupuje postupne do úzadia. Výmera, na ktorej sa zemiaky v Turci pestujú, je z roka na rok nižšia. Z vlaňajších 280 hektárov ich výmera za posledný rok klesla v regióne na polovicu. V roku 1981 bola pestovateľská výmera pre druhý chlieb v Turci najvyššia. V súčasnosti zaberá len 5 percent absolútneho maxima spred viac ako dvadsiatich rokov.

Bez dotácií nevládzeme konkurovať západu, severu ani juhu

Zemiaky nie sú plodinou, ktorá by bola na Slovensku dotovaná Európskou úniou a vyzerá to tak, že ani v nasledujúcich rokoch ju EÚ nebude v našej krajine dotovať. A tak ich budeme musieť dovážať zo západoeurópskych krajín alebo z Poľska, Čiech a Maďarska. To bude platiť aj pre Turiec. Aj keď veľa Turčanov si vypestuje zemiaky na vlastných políčkach, zvyšných 140 ha, z ktorých polovica je množiteľských plôch, nemôže pre potreby Turca stačiť. Ak nerátame drobných pestovateľov zemiakov, poľnohospodárske subjekty z obidvoch turčianskych okresov vypestujú pri priemernej úrode 200 metrákov z hektára, dohromady iba 12,2 kilogramu zemiakov na jedného obyvateľa Turca. To je iba nepatrný zlomok skutočnej spotreby zemiakov v regióne. Znamená to, že zemiaky budeme dovážať. Treba pripomenúť, že turčianske zemiaky boli dlhodobo zdravé, aj keď sme pri pestovaní tejto plodiny nedosahovali ani zďaleka také vysoké hektárové výnosy ako Holandsko, Nemecko alebo Dánsko. Poľnohospodárske produkty z týchto krajín sú na naše pomery príliš drahé, a tak je možné, že budeme siahať po lacných zemiakoch z Poľska, ktoré sa ale kvalitou nemôžu našim vyrovnať.

Skryť Vypnúť reklamu

Dobré výsledky so zavlažovaním

Zemiaky sa v čoraz väčšej miere pestujú aj na južnom Slovensku, kde ich pri umelom zavlažovaní zoberú z hektára 300 až 400 metrákov. Ako nám povedal riaditeľ Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Martine Dušan Grajciar, turčianski poľnohospodári uvádzajú niekoľko dôvodov, pre ktoré nepestujú zemiaky. Jedným z nich sú krádeže na poliach. Druhým dôvodom sú nízke hektárové výnosy, ktoré ak nedosahujú 180 metrákov z hektára, pestovanie zemiakov je nerentabilné. Priemerný hektárový výnos približne 200 metrákov sa dá dosiahnuť pri priemernom hnojení zemiakov. Problémy môže ale spôsobiť ich pestovateľom počasie. Ak sa pri rýchlom rozmnožovaní pásaviek zemiakových a plesne nedajú kvôli dažďu zemiaky chemicky ošetriť počas niekoľkých dní, ich úroda je ohrozená. Sucho spôsobuje tiež veľké straty na hektárových výnosoch. Umelé zavlažovanie je veľmi drahé a v Turci ho pri pestovaní zemiakov ešte nikto neskúšal. Nevýhodou pri pestovaní zemiakov na južnom Slovensku je častejšia potreba chemického ošetrenia, oproti Turca aj dvojnásobná, čím sa, samozrejme, zvyšuje podiel jedovatých látok v plodine.

Skryť Vypnúť reklamu

Na južnom Slovensku ale poľnohospodári musia využívať na sadbu zemiaky zo severu Slovenska, aby nedochádzalo k ich degenerácii. Obmena sadby je podľa odborníkov potrebná približne raz za štyri roky, inak strácajú kvalitu. Pestovanie zemiakov na sadbu je drahšie ako pestovanie konzumných zemiakov, ale sadbové zemiaky sa dobre predávajú.

„Podľa vývoja cien zemiakov usudzujem, že opäť budú zaujímavou plodinou. V turčianskych podmienkach je potrebný a ich brigádnický zber, ale aj ten sa dá „vtesnať„ do výdavkov tak, aby bol rentabilným,„ povedal nám Dušan Grajciar.

Obávajú sa krádeží

Samozrejme oslovili sme aj niekoľkých poľnohospodárskych odborníkov z Turca, ktorých sme sa pýtali na dôvod, pre ktorý ustupujú od pestovania zemiakov.

Skryť Vypnúť reklamu

PD Dubové patrí v súčasnosti k najväčším pestovateľom zemiakov v Turci. Tento rok ich zasadili na výmere 50 hektárov. Predávajú ich ako sadbu osivárskym firmám, ale aj ako plodinu určenú na konzumáciu. Ako nám povedal predseda PD Dubové Dušan Kmeť, plochy, na ktorých pestuje toto družstvo zemiaky, sa z roka na rok znižujú. Dôvodom je drahá sadba a jej obmena, potrebovali by novú mechanizáciu, ale pre nedostatok peňazí si ju nemôžu dovoliť kúpiť. Dôvodom, prečo Dubovčania ustupujú od pestovania zemiakov, je aj skutočnosť, že na produkciu tejto plodiny nedostanú dotácie Európskej únie. Dubovčania sa obávajú aj toho, že v hornom Turci sa budú zemiaky kradnúť viac ako v minulosti. A to aj kvôli tomu, že v dolnom Turci sa ich pestuje menej.

„V prípade, ak by pestovanie zemiakov bolo v budúcnosti finančne výhodné, vrátime sa k nemu,„ povedal nám Dušan Kmeť.

V dolnom Turci patrí k najväčším pestovateľom zemiakov PD Dražkovce. Toto družstvo aj v minulosti patrilo k najväčším pestovateľom sadbových zemiakov. „Výmeru zemiakov sme približne tri až štyri roky neznížili. Snažíme sa ju udržať. Zemiaky budeme pestovať dovtedy, kým to bude možné. Samozrejme, je to náročné, pretože musíme platiť veľa peňazí za stráženie zemiačnísk,„ povedala nám podpredsedníčka PD Dražkovce Radomíra Piteľová.

V PD Belá-Dulice sa pre vysoké výdavky, nízke ceny a rozkrádanie zemiakov rozhodli, že túto plodinu už nebudú pestovať vôbec. Samozrejme, toto družstvo nie je jediným v Turci, ktoré nepestuje zemiaky. Podľa Dušana Grajciara z veľkých poľnohospodárskych subjektov nepestuje zemiaky napríklad PD Blatnica a tento rok ich údajne posledný raz zasadilo aj PD Mošovce.

Kvalitné, ale drahé

Vyzerá to tak, že zlodeji zemiakov už pomaly v Turci ani nebudú mať čo kradnúť. Situácia by sa zmenila iba vtedy, ak by sme na Slovensku boli ochotní kupovať drahé, ale kvalitné domáce zemiaky, ktoré neobsahujú toľko dusičnanov a jedovatých chemikálií.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 816
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 933
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 941
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 172
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 722
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 638
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 496
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 401
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 391
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 249
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

12 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

15 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

17 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

15 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

20 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?