Ako sme informovali v minulom čísle NŽT, Turiec ako zemiakárska oblasť Slovenska, ustupuje postupne do úzadia. Výmera, na ktorej sa zemiaky v Turci pestujú, je z roka na rok nižšia. Z vlaňajších 280 hektárov ich výmera za posledný rok klesla v regióne na polovicu. V roku 1981 bola pestovateľská výmera pre druhý chlieb v Turci najvyššia. V súčasnosti zaberá len 5 percent absolútneho maxima spred viac ako dvadsiatich rokov.
Bez dotácií nevládzeme konkurovať západu, severu ani juhu
Zemiaky nie sú plodinou, ktorá by bola na Slovensku dotovaná Európskou úniou a vyzerá to tak, že ani v nasledujúcich rokoch ju EÚ nebude v našej krajine dotovať. A tak ich budeme musieť dovážať zo západoeurópskych krajín alebo z Poľska, Čiech a Maďarska. To bude platiť aj pre Turiec. Aj keď veľa Turčanov si vypestuje zemiaky na vlastných políčkach, zvyšných 140 ha, z ktorých polovica je množiteľských plôch, nemôže pre potreby Turca stačiť. Ak nerátame drobných pestovateľov zemiakov, poľnohospodárske subjekty z obidvoch turčianskych okresov vypestujú pri priemernej úrode 200 metrákov z hektára, dohromady iba 12,2 kilogramu zemiakov na jedného obyvateľa Turca. To je iba nepatrný zlomok skutočnej spotreby zemiakov v regióne. Znamená to, že zemiaky budeme dovážať. Treba pripomenúť, že turčianske zemiaky boli dlhodobo zdravé, aj keď sme pri pestovaní tejto plodiny nedosahovali ani zďaleka také vysoké hektárové výnosy ako Holandsko, Nemecko alebo Dánsko. Poľnohospodárske produkty z týchto krajín sú na naše pomery príliš drahé, a tak je možné, že budeme siahať po lacných zemiakoch z Poľska, ktoré sa ale kvalitou nemôžu našim vyrovnať.
Dobré výsledky so zavlažovaním
Zemiaky sa v čoraz väčšej miere pestujú aj na južnom Slovensku, kde ich pri umelom zavlažovaní zoberú z hektára 300 až 400 metrákov. Ako nám povedal riaditeľ Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Martine Dušan Grajciar, turčianski poľnohospodári uvádzajú niekoľko dôvodov, pre ktoré nepestujú zemiaky. Jedným z nich sú krádeže na poliach. Druhým dôvodom sú nízke hektárové výnosy, ktoré ak nedosahujú 180 metrákov z hektára, pestovanie zemiakov je nerentabilné. Priemerný hektárový výnos približne 200 metrákov sa dá dosiahnuť pri priemernom hnojení zemiakov. Problémy môže ale spôsobiť ich pestovateľom počasie. Ak sa pri rýchlom rozmnožovaní pásaviek zemiakových a plesne nedajú kvôli dažďu zemiaky chemicky ošetriť počas niekoľkých dní, ich úroda je ohrozená. Sucho spôsobuje tiež veľké straty na hektárových výnosoch. Umelé zavlažovanie je veľmi drahé a v Turci ho pri pestovaní zemiakov ešte nikto neskúšal. Nevýhodou pri pestovaní zemiakov na južnom Slovensku je častejšia potreba chemického ošetrenia, oproti Turca aj dvojnásobná, čím sa, samozrejme, zvyšuje podiel jedovatých látok v plodine.
Na južnom Slovensku ale poľnohospodári musia využívať na sadbu zemiaky zo severu Slovenska, aby nedochádzalo k ich degenerácii. Obmena sadby je podľa odborníkov potrebná približne raz za štyri roky, inak strácajú kvalitu. Pestovanie zemiakov na sadbu je drahšie ako pestovanie konzumných zemiakov, ale sadbové zemiaky sa dobre predávajú.
„Podľa vývoja cien zemiakov usudzujem, že opäť budú zaujímavou plodinou. V turčianskych podmienkach je potrebný a ich brigádnický zber, ale aj ten sa dá „vtesnať„ do výdavkov tak, aby bol rentabilným,„ povedal nám Dušan Grajciar.
Obávajú sa krádeží
Samozrejme oslovili sme aj niekoľkých poľnohospodárskych odborníkov z Turca, ktorých sme sa pýtali na dôvod, pre ktorý ustupujú od pestovania zemiakov.
PD Dubové patrí v súčasnosti k najväčším pestovateľom zemiakov v Turci. Tento rok ich zasadili na výmere 50 hektárov. Predávajú ich ako sadbu osivárskym firmám, ale aj ako plodinu určenú na konzumáciu. Ako nám povedal predseda PD Dubové Dušan Kmeť, plochy, na ktorých pestuje toto družstvo zemiaky, sa z roka na rok znižujú. Dôvodom je drahá sadba a jej obmena, potrebovali by novú mechanizáciu, ale pre nedostatok peňazí si ju nemôžu dovoliť kúpiť. Dôvodom, prečo Dubovčania ustupujú od pestovania zemiakov, je aj skutočnosť, že na produkciu tejto plodiny nedostanú dotácie Európskej únie. Dubovčania sa obávajú aj toho, že v hornom Turci sa budú zemiaky kradnúť viac ako v minulosti. A to aj kvôli tomu, že v dolnom Turci sa ich pestuje menej.
„V prípade, ak by pestovanie zemiakov bolo v budúcnosti finančne výhodné, vrátime sa k nemu,„ povedal nám Dušan Kmeť.
V dolnom Turci patrí k najväčším pestovateľom zemiakov PD Dražkovce. Toto družstvo aj v minulosti patrilo k najväčším pestovateľom sadbových zemiakov. „Výmeru zemiakov sme približne tri až štyri roky neznížili. Snažíme sa ju udržať. Zemiaky budeme pestovať dovtedy, kým to bude možné. Samozrejme, je to náročné, pretože musíme platiť veľa peňazí za stráženie zemiačnísk,„ povedala nám podpredsedníčka PD Dražkovce Radomíra Piteľová.
V PD Belá-Dulice sa pre vysoké výdavky, nízke ceny a rozkrádanie zemiakov rozhodli, že túto plodinu už nebudú pestovať vôbec. Samozrejme, toto družstvo nie je jediným v Turci, ktoré nepestuje zemiaky. Podľa Dušana Grajciara z veľkých poľnohospodárskych subjektov nepestuje zemiaky napríklad PD Blatnica a tento rok ich údajne posledný raz zasadilo aj PD Mošovce.
Kvalitné, ale drahé
Vyzerá to tak, že zlodeji zemiakov už pomaly v Turci ani nebudú mať čo kradnúť. Situácia by sa zmenila iba vtedy, ak by sme na Slovensku boli ochotní kupovať drahé, ale kvalitné domáce zemiaky, ktoré neobsahujú toľko dusičnanov a jedovatých chemikálií.
Braňo Gregor