Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Keď sa pán Boh rozhodol stvoriť ženu, určite mal vynikajúcu náladu

Hovoríme s významným martinským lekárom Jánom Dank

Začiatkom apríla udelili v Bratislave ceny, ktoré preberá každorone len niekoko vybratých osobností slovenskej vedy, kultúry, hospodárstva a spoloenského života. Je to Krištáové krídlo. Tento rok si toto vysoko prestížne ocenenie prevzali básnik a textár Kamil Peteraj, filmár Pavol Barabáš, publicista Ivan Podstupka, vydavate Miloš Nemek, predseda predstavenstva Coop Jednota Adrián urek, grafická dizajnérka Hedviga Hamžíková, hudobný dramaturg Pavol Polanský a známy martinský lekár, gynekológ a pôrodník prof. MUDr. Ján Danko, CSc. prednosta gynekolicko-pôrodníckej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice a dekan Jesseniovej LF UK v Martine. Aj to bol dôvod na trochu hlbší a osobnejší dialóg.

Skryť Vypnúť reklamu

Kam siahajú vaše korene? Čo vás formovalo a ovplyvnilo na ceste za úspechom?

Narodil som sa pri Málinci, pri prameni Ipľa. Vyrástol som v relatívne izolovanom prostredí na samote, niekoľko kilometrov od civilizácie. Ako malé dieťa som mal vynikajúcu schopnosť pozorovania a vynikajúcu pamäť. Spomínam si na stretnutia s miestnym farárom, učiteľmi. No najviac ma fascinovali návštevy u lekára. Pre mňa to bol obrovský zážitok, keď som videl biely plášť. Na lekárov som sa díval ako na ľudí, ktorí ani nechodia po zemi, ale vznášajú sa. Už na základnej škole som vedel, že chcem byť lekárom. Vtedy sa mi všetci smiali.

Podporovali vás rodičia v tomto rozhodnutí?

V rodine sa nikomu ani len nesnívalo, že to dokážem. Moje rozhodnutie brali s úsmevom ako sen dieťaťa stať sa napríklad kozmonautom. V škole sa mi darilo, a tak po maturite v roku 1969 som si dal prihlášku na martinskú lekársku fakultu. To bol medzník, ním sa začalo moje šťastné obdobie života. Na prijímacích pohovoroch som sa dostal medzi desať najlepších. Bol som šťastný a hrdý. To mi dodalo ďalšiu silu.

Skryť Vypnúť reklamu

Medicína má mnoho odborov. Prečo ste sa rozhodli špeciálne pre gynekológiu a pôrodníctvo?

Fascinujúce na tomto odbore je, že stojíme pri zrode života, pomáhame mamičkám a ich potomkom. Gynekológia má v sebe viacero odborov - chirurgiu, internu i endokrinológiu. A to ma lákalo. Rozhodujúci moment nastal zhruba v štvrtom, piatom ročníku, keď som mal za sebou väčšinu klinických disciplín. Po skončení štúdia som ostal pracovať na ženskej klinike a neskôr som sa stal aj učiteľom.

To sú dve roviny vašej kariéry. Ako lekár ste prednostom kliniky, ako pedagóg ste sa vypracovali až na post dekana. Aká to bola cesta?

Priznám sa, že nepatrím ku skromným ľuďom. Nikdy som nebol s ničím spokojný. Vždy ma vnútorne niečo hnalo dopredu. Aj preto som veľmi rýchlo zvládol atestácie prvého a druhého stupňa. Môj vtedajší šéf mi zároveň pootvoril dvere k vedeckej činnosti. Ešte ako mladý lekár som obhájil titul kandidáta vied. Na začiatku mojej kariéry mi pomohla aj dobrá znalosť nemeckého jazyka, to mi umožnilo dostať sa na študijný pobyt do Švajčiarska. Nebolo to ľahké obdobie. Poznačilo to moju rodinu a mal som aj problémy po návrate domov. Po odbornej stránke som ale za krátky čas vo Švajčiarsku nadobudol toľko vedomostí, čo moji kolegovia tvrdou prácou získavali niekoľko rokov. Nadviazal som kontakt so svetom a úplne inými očami som sa začal dívať na bežné veci, bežnú prácu. Zavádzal som nové metódy, ktoré boli neraz tŕňom v oku. Nikdy mi však nešlo o zviditeľňovanie mojej osoby, mojou snahou bolo pomôcť konkrétnym ľuďom, konkrétnym ženám a ich deťom.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto snaženie vyústilo až do ocenenia, ktoré ste si prevzali 3. apríla v Bratislave. Krištáľové krídlo ste získali za vybudovanie perinatologickej školy v Martine. Ako funguje toto pracovisko?

Krištáľové krídlo som nezískal len ja, ale aj moji spolupracovníci a vlastne všetci martinskí zdravotníci. Perinatologickú školu sme vybudovali spoločne s detskou klinikou, s neurochirurgiou, s detskou chirurgiou a s pediatriou. Toto excelentné pracovisko vzniklo na pôde perinatologického centra a po rokoch začína prinášať výsledky. Naše pracovisko nemá na Slovensku obdobu. Máme všetky špičkové monitory, ktoré sú vo svete k dispozícii pre starostlivosť o matku a dieťa. Máme kvalitný sonograf a ďalšie unikátne prístrojové vybavenie. Vďaka tomu dokážeme v spolupráci s ďalšími odborníkmi zachrániť plody s hmotnosťou okolo 500 gramov. Kým na Slovensku pôrodnosť klesá, u nás naopak rastie. V roku 2003 sme robili analýzy, v rámci Žilinského kraja boli perinatálne straty živo narodených detí (do 7 dní po pôrode – pozn. red.) len 2,2 promile. Za ostatných 5 rokov sa úmrtnosť u nás podstatne znížila. Detičky dokážeme zachrániť vo vysokom percente, tak aby neboli poškodené, aby ich život nebol handicapom.

Ako ste prežívali slávnostný večer odovzdávania Krištáľového krídla. Čo pre vás znamená zaradenie sa medzi osmičku najúspešnejších ľudí z rôznych oblastí života?

Priznám sa, že toto ocenenie som vôbec neočakával. Ani neviem, kto ma navrhol... V medicíne pracujem bezmála 30 rokov a najväčším ocenením pre mňa bolo a naďalej aj bude, že sa na mňa budú s dôverou obracať matky s deťmi v núdzi, tak ako dosiaľ. Pri slávnostnom galavečere som povedal: Keď sa pán Boh rozhodol stvoriť ženu, určite mal vynikajúcu náladu, pretože ju obdaroval nielen múdrosťou, krásou, nežnosťou, jemnosťou, ale aj schopnosťou starať sa o rodinu. A medicína a aj môj odbor sa stará o to, aby toto najkrajšie umelecké dielo zostalo počas celého života také, ako si to stvoriteľ želá.

Ako zasahuje povolanie do vášho osobného života?

Operoval som stovky pacientiek so zhubnými ochoreniami a som nesmierne šťastný, keď sa po desiatich, pätnástich rokoch stretnem so ženami, s ktorými to vyzeralo tak, že sa už nestretneme. Píšu mi pozdravy k Vianociam, keď ma stretnú na ulici, hlásia sa ku mne. Pri všetkej úcte, nemôžem si pamätať všetky tváre, preto sa touto cestou chcem ospravedlniť mnohým ženám, ktoré sa na mňa usmievajú a ja ich neviem rýchlo zaradiť...

Keď sme pri ženách, ako vníma vašu prácu manželka? Ako ju dokážete skĺbiť s rodinou?

Moja rodina má veľkú zásluhu na tom, že celé toto obdobie prežívam v zdraví. Je to predovšetkým moja manželka, ktorá vie vycítiť, keď som unavený. Vie mi umožniť, aby som relaxoval, ale vie ma dotlačiť aj k tomu, aby som športoval. Moje deti sú iste veľmi handicapované, lebo som im nebol vždy k dispozícii, keď ma potrebovali a nemohol som im pomôcť. Ale verím, že to nahradím svojim vnúčatám. Už teraz sa teším, že ich budem rozmaznávať, že sa im budem venovať viac ako svojim deťom.

Čoho všetkého ste sa museli vzdať, aby ste mohli pracovať naplno?

Musel som sa, žiaľ, vzdať aktívneho športovania. Hrával som volejbal, v zime som lyžoval. Nevzdal som sa ale potuliek po prírode. Musím sa priznať, že som poľovník, to je moja vášeň, môj najlepší relax. Do hory chodím rád. Nepatrím však k poľovníkom, ktorí strieľajú.

Odkedy ste sa začali venovať vzdelávaniu mladých lekárov?

Moja pedagogická kariéra začala spolu s tou lekárskou. Ja si myslím, že tieto dve profesie sa spolu nebijú. Na jednej strane dobrý učiteľ, ktorý vyučuje klinickú disciplínu, musí byť aj dobrým lekárom. Na druhej strane nadobudnuté vedomosti treba odovzdávať mladým.

V oboch kariérach ste dosiahli, takpovediac, strop. Ste prednostom kliniky a dekanom fakulty. Máte recept na úspech?

To je veľmi ťažká otázka (smiech). Recept na úspech? Myslím si, že neexistuje. To je zhoda okolností, zhoda náhod, ako ich život prináša. Ja som si nikdy nemyslel, že sa stanem dekanom fakulty. Chcel som sa viac venovať ženám, matkám, pacientkám. V určitej fáze vznikla situácia, keď bolo potrebné pootočiť, presmerovať systém chodu fakulty, predovšetkým so zameraním na klinické disciplíny. Vtedy ma výrazne podporil akademický senát a stal som sa dekanom. Chcem, aby postavenie lekárskej fakulty v Martine bolo také, aké si zaslúži. Sú tu vynikajúci ľudia, vynikajúce tímy mladých ľudí. Mojou úlohou je, aby som fakultu zviditeľnil a v Martine zachoval.

Určite ste vyťažený na sto percent. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Priznám sa, že som sa z klinických povinností trochu stiahol. Nie je to už tá bežná rutina, aj keď do koncepcie a najvážnejších stavov stále zasahujem. Môj denný režim, pokiaľ nie som mimo Martina, sa začína na klinike. Urobím vizity, niečo odoperujem, no a potom som na dekanáte. Poobede sa znovu vrátim na kliniku a skontrolujem jej chod. Pokiaľ je všetko v poriadku, idem domov, alebo relaxujem. Spávať chodím tak o pol noci... Musím však vyzdvihnúť mojich spolupracovníkov, ktorí ma stopercentne vedia zastúpiť, a za to im patrí moja vďaka. Bez kvalitného tímu by klinika išla dolu, ale ona ide hore.

Ktoré charakterové vlastnosti si u ľudí najviac vážite?

O mne je známe, že vždy hovorím to, čo si myslím. Hovorím pravdu, aj keď je nepríjemná. Čiže u ľudí si vážim predovšetkým pravdovravnosť, čestnosť a lásku k práci.

V súčasnosti je aktuálna téma nášho vstupu do Európskej únie. Ako vás počúvam, čo všetko ste na klinike dokázali, mám pocit, že vy ste v únii už dávno...

Nesmierne sa teším, že je to už za pár dní. Prešiel som mnoho krajín, mohol som porovnávať, ako napredujú inde a ako napredujeme my. Som rád, že sa staneme rovnocennými partnermi. Zatiaľ aspoň po tej ľudskej stránke. Aby sme sa vyspelým krajinám vyrovnali aj ekonomicky, čaká nás veľa poctivej práce. Ale som optimista a verím, že to bude čo najskôr. Čo sa týka môjho odboru, vždy som sa snažil robiť niečo extra. Dal som zavesiť na okná záclony, napriek zákazu hygienikov a sú tam dodnes. Zrušil som zákaz nosenia kvetov na pôrodnicu. Kliniku som jednoducho otvoril, predtým boli dvere zamknuté. Dnes sú povolené návštevy 24 hodín denne. Keď niekto slušne príde a požiada, môže sa v pokoji porozprávať so svojim príbuzným. Snažil som sa robiť všetko tak, ako to približne funguje v civilizovanom svete.

Zahraničie sa na nás Slovákov díva ako na uplakaný národ, ktorý sa stále na niečo sťažuje a stále niečo žiada. Môžete poradiť, ako byť úspešný, ako byť v pohode?

Je to pravda. V roku 1992 bola v Martine na návšteve jedna učiteľka angličtiny, ktorá pracovala v Zürichu. Keď sa prechádzala po meste, opýtala sa ma - Je tu nejaké zlé životné prostredie? Spýtal som sa prekvapene – Prečo?. Hovorí mi - Však sa pozri, všetci chodíte zhrbení a zamračení. Všetci niekam utekáte, ponáhľate sa. Pred kým utekáte? Myslím si, že nemáme dôvod hrbiť sa a pred nikým utekať... Aj ja si to myslím. Sú tu vynikajúci ľudia, mnohí síce odídu do sveta, ale mnohí sa vrátia. Čo sa naučia, prinesú naspäť. Naozaj je už čas, aby sme sa prestali hrbiť, aby sme sa prestali báť niekomu sa prihovoriť. Máme na to, aby sme sa komukoľvek mohli pozrieť do očí.

Zuzana Ferenčíková

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 110
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 19 889
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 131
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 119
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 764
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 054
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 622
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 102
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 967
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?