V tichosti uplynulo minulý týždeň 50 rokov odo dní, ktoré vtedy dosť otriasli slovenským svetom. Pred komunistickým súdom sa ocitla skupina slovenských komunistov, ktorí boli obžalovaní z tzv. buržoázneho nacionalizmu... 21. apríla 1954 a ďalšie tri dni súdili ľudí, ktorí boli ešte nedávno na vysokých postoch v komunistickej strane i vo vláde.
Hoci Stalin, Berija, ba dokonca i Gottwlad boli už po smrti, politické procesy pokračovali veselo ďalej. Na rad prišli tí, čo sa vraj zmocnili vedenia strany, aby zachránili pozície slovenského štátu. Obvinili ich aj za protičeské postoje a spoluprácu s ľudáckou a buržoáznou slovenskou emigráciou... Bolo treba upevniť „lásku„ k Sovietskemu zväzu, a tak najlepšou formou bolo nájsť „vnútorného nepriateľa - nacionalistu„. Voľba padla na ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa a intelektuálov okolo časopisu DAV. ŠtB už o r. 1949 „rozpracovávala„ Gustáva Husáka (predseda Zboru povereníkov), Daniela Okáliho (povereník vnútra), Ladislava Novomeského (povereník školstva) a Karola Šmidkeho (predseda SNR). Počas samotného procesu pribudli ešte Ladislav Holdoš a Ivan Horváth. Hoci obvinení boli zatknutí už vo februári 1951, proces s nimi sa nakoniec konal až v apríli 1954. Dôvodom „meškania„ bolo tvrdošijné odmietanie obžaloby, pretože zlatým klincom všetkých komunistických procesov v 50-rokoch bolo „priznanie sa vinníkov„...
Clementisa popravili ešte v procese so Slánskym, v procese s „nacionalistami„ boli tresty miernejšie: Husák dostal doživotie, Horváth 22 rokov, Okáli 18 rokov, Holdoš 13 rokov a Novomeský 10 rokov väzenia. Väčšina činov, z ktorých boli všetci obviňovaní, neboli ani podľa vtedy platných zákonov trestné, no súd ich kvalifikoval ako velezradu a sabotáž. Všetci boli neskôr rehabilitovaní...(ab)
