Je to veľmi ťažké lúčiť sa s priateľom, vzácnym človekom, mojím učiteľom a výborným lekárom Milanom Novákom. Je to však i posledná príležitosť poďakovať sa mu za jeho celoživotné dielo, ktoré nebolo dosiaľ náležite ohodnotené. Bol to dr. Milan Novák, ktorý mi dával prvé poznatky z internej medicíny, keď som bol medikom u primára dr. Trokana. Potom ma zase on zaúčal do tajov tejto disciplíny, keď som už obliekol lekársky plášť. Vyše päťdesiat rokov sme sa stretávali, vždy som sa mohol od neho čomusi priučiť, lebo bol vzdelaným lekárom a človekom, ktorý si až do vysokého veku dopĺňal medicínske vedomosti. Svoje najnovšie poznatky uplatňoval ako najaktívnejší diskutér na lekárskych seminároch a všetci sme vždy oceňovali jeho umenie diskutovať vecne a vysoko odborne. Ako interný lekár pomohol mnohým pacientom a po okupácii Martina nemeckou armádou v roku 1944 bol jedným z mála lekárov, ktorí zostali v nemocnici, kde sa liečili aj vojaci a partizáni, ktorých bolo treba tajiť a ukrývať.
Po odchode do dôchodku ešte dlho pracoval v nemocnici, prekladal odbornú lekársku literatúru z cudzích jazykov, ktoré výborne ovládal. Nikdy nezabudnem na jeho laudáciu v perfektnej latinčine k môjmu okrúhlemu životnému jubileu... Lekárom bol celý svoj život, pretože on svoje povolanie považoval za poslanie, bol humanistom s čistým srdcom a pevným charakterom. Nikdy v živote sa neprehrešil proti Hippokratovej prísahe.
Smrťou Milana Nováka akoby odchádzal kus starého Martina. Odpočívať bude na Národnom cintoríne, ale spočívať bude navždy v našich mysliach. Navždy zostane naším nezabudnuteľným priateľom.
Branislav Geryk
