Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

Šindliar už nestraší

Na konci Sklabinskej doliny, nad Zrazcom, je údolná lúka zvaná Beňová. Od nej nahor sa tiahnu horné lúky Tisovô (alebo na Tisovom - voľakedy tam rástli tisy). Lúky raz za rok ožívali cengotom nabíjaných kôs ešte za ranného šera. Potom už len britký šuchot zátinov do rosnatej trávy, na odbŕdnutých parcelách, dával znať desiatky koscov. Prvé zore už vítali vejáre riadkov hustej trávy voňajúcej materinou dúškou. Zanedlho po vyjdení slnka kosci schádzali ku kopcom na dolnom konci lúk, rozdúchať včerajšiu pahrebu, vypiť kalíšek-dva páleného a dojesť chlieb s bryndzou od včerajšieho večera.

Skryť Vypnúť reklamu

V tom čase už bolo počuť hore dolinou ujúkať idúce hrabáčky, nesúce koscom raňajky a chystajúce sa poroztriasať riadky trávy, potom po oschnutí ich zhrabať do kolies, hrabľami prehrabávať, obracať, sušiť a robiť tak z nej voňavé seno. Pred západom slnka, ktoré urýchľovalo sušenie, poskladali kolesá sena do kôp. Na nasledujúci deň sa kopy sena posťahovali bližšie k senníku (v Sklabini to bolo štál, v Belej štálov), tam sa seno znova roztriaslo, obracalo a po obede (len aby hrialo slnko) sa už postupne pratalo do zrubených senníkov. Okno, ktorým sa seno pratalo, vyplietli svrčinovou haluzinou, aby nemala k nemu prístup zver i dobytok, ktorý sa tam pásol na jeseň, keď ho zohnali z hôľ, spod Ploskej a Borišova.

Po seno sa chodilo v zime na saniach, ktoré ťahali kone alebo voly. Bolo to seno kvalitné a statok ho mal očividne rád a výsledok bolo vidieť i v šechtári.

Skryť Vypnúť reklamu

Senník - štál, mal významnú úlohu: uchovať krm v dobrom stave, teda predovšetkým - mal dobrú šindľovú strechu. Gazda ju cez prestávky pri sušení i opravoval. Každý rok si priniesol na Tisovô (alebo i do Valasovej) 10-20 šindľov (v Sklabini hovorili šindol, šindolov) a pozaťahoval strechu, aby nezatekalo. Na horných lúkach boli desiatky senníkov. Keď už bola strecha veľmi zlá, prehnitá, bolo ju treba strhnúť a urobiť novú, ba vymeniť i niekoľko brvien, najmä zo severnej strany, odkiaľ najviac šľuhal dážď.

Každý rok zjari prichádzali z Kysúc a horného Považia šindliari. Zjednali sa s gazdom a začala sa práca. Neďaleko senníka vyhliadli nehaluznatú jedľu, spílili ju, pritiahli ku štálu koňmi alebo volami. Popílili ju na kláty potrebnej dĺžky šindliar kláty poštiepal na presnú šírku šikovne ako na stroji. Mal to v oku, len taký klepot. Šindeľ za šindľom zavrzol do dedkovej stolice, ostrúhal z oboch strán obojručným nožom ostrým ako britva. Keď mal šťastie, ostrúhané nasadil do stolice, do dier tam pripravených, dva od seba, do V idúce kolíky, medzi ne vložil 5-6 šindľov, privrzol ich nohou, káčerom, tak ich zafixoval a pahovákom (v Sklabini hovorili tiež útorníkom) rezal žliabky, do ktorých sa šindeľ do šindľa zapasovával. Boli to šindle ako list. Tak ako sa šindeľ robil, postupne vysychal. Medzitým šindliar strhol zo senníka starú strechu, prikresal drevo na rohy a pripravil žŕdky na olatenie. Klepot pobíjačky bol neklamným dôkazom toho, že sa tam kdesi pod rozložitým bukom alebo storočnou jedľou opravuje senník. Kde búchali sekery, tam sa staval nový. Bola to jarná práca. Keď sa začalo kosiť, štál už musel byť v poriadku.

Skryť Vypnúť reklamu

Šikovný šindliar, od toho času, ako mu pritiahli k štálu jedľu alebo svrčinu, urobil strechu za týždeň. Pri strúhaní šindľov si tiež narobil dostatok kosierov. To boli na jednej strane do kónusa zúžené šindle, ktorými sa do oválu pokrývali hrany strechy nad cieňou. Cieň, to bol prístrešok, ku ktorému sa v zime pritiahli sane so zvlačou, na ktoré sa nakladalo seno. Niekedy sa seno dávalo aj do ražňov (ražeň bol asi 2 m dlhý, hladký, asi 5-6 cm hrubý kolík, na ktorý na napichovali plášte sena. Tak sa ho menej roztratilo). Bolo to všetko umenie. Ešte donedávna stáli takéto senníky na horných lúkach takmer za každou dedinou v Turci. Na jasenskej strane Tisového bolo v rade, na rovienke, možno vyše 20 senníkov. Vyzeralo to ako rozprávková dedinka hlboko v horách. Senníky mali i svojich obyvateľov - sovy, trasochvosty, netopiere, jašteričky a v zime si cez špáry medzi brvnami vyťahovali seno jelene a srny. Za Slovenského národného povstania, v rokoch 1944-45, ale i za Slovenského povstania v rokoch 1848-49 senníky neraz poskytovali, najmä za nepohody, prechodné ubytovanie povstalcom a partizánom.

Konečne, štál, to nebolo len stavanie, kde sa na zimu uskladňovalo seno. Keď sa kosili hornie lúky, spávali v nich kosci, po nich hrabáčky. Tu vznikali ľudové piesne, ale i rôzne, z pokolenia na pokolenie dotvárané, rozprávania, dokresľované do povestí, niekedy plných štrašidiel, černokňažníkov, škriatkov a víl.

Veru, do Kurhajcé štálu na Beňovej hrabáčky nechodili spávať, lebo tam vraj strašilo. Vraj nejaký šindliar, ktorý tam, pár krokov od štálu, bol pochovaný. O polnoci hore zrubom ktosi ťažko vystupoval, zatínal pobíjačku do käčky (výstupok brvna na hornej väzbe), a potom, keď už sa nad zrubom mala objaviť hlava, žuchlo to na pažiť, akoby padol človek. Nikto sa však neodvážil pozrieť, čo sa to tam vlastne deje.

A skutočne. Kurhajec, tak ako sa so šindliarom dohovoril, prišiel koncom týždňa prevziať robotu a vyrovnať sa (dnes by sme povedali, že skolaudovať a vyúčtovať - bez korupcie, dokladám). Ako vystupoval z cesty od Zrazca, zahohókal, aký bol vtedy zvyk, ale odozva žiadna. Prešiel ešte zo sto metrov a vidí, že strecha je nedorobená. Pobíjačka bola zavesená na žrďovine a šindliar leží pri ohništi. Podišiel bližšie a vidí, že ohnište je vyhasnuté a šaty na šindliarovi mokré, lebo v noci pršalo. Polovica pecňa chleba, pol geletky bryndze a kus slaniny nedojedené, hrniec s čajom studený. Pohýbal ho za plece a zistil, že šindliar je stuhnutý. Bol skrčený a držal sa za žalúdok. Zomrel možno už (podľa roboty na senníku) pred dvoma dňami. Ako sa vtedy hovorilo, zomrel asi na mizerére (dnes by sme povedali, že asi ruptúra apendixu).

Gazda sa vrátil do dediny a o náleze rozpovedal richtárovi. Na nasledujúci deň, aj s obecným boženíkom, vezmúc lopatu a čakan odišli na Beňovú. Boženík zistil, že na mŕtvole nebadať nijaké násilie. Pod neďalekou jedľou vykopali jamu. Na spodok podstlali lánskeho podnia (staré seno) zo štálu, šindliara prikryli jedľovou čečinou a zahrabali. Nad hlavu zatĺkli kríž zo žŕďky, pomodlili sa Otčenáš, prekrižovali hrob i svoje čelá a bolo po pohrebe. Chybu vraj urobili, že mu tam nedali chlieb, bryndzu, slaninu a hrniec s čajom tak, ako dali jeho kresačku, pobíjačku, pílku a sekeru. Nikto nevedel, odkiaľ bol, ani, ako sa volal. Vtedy neboli legitimácie ani rodné čísla. Veď to bolo pred sto rokmi.

Od toho času tam vraj strašil. Hovorievalo sa však, že to mládenci strašia. Tí, ktorým sa ani po celodennej kosbe netiažilo ísť buchotať po zrube kurhajcovského štálu a ľakať hrabáčky. Urobili tak dva-tri razy a už bolo ťažko presviedčať, že chudák šindliar už dávno-pradávno nemôže nikoho strašiť. Dnes už nieto ani Kurhajcé štálu. Jedľu zoťali, lebo vraj jágrom zacláňala výhľad do doliny a miesto, kde bol hrob, už neznať.

Ondrej Kučera

(Podľa rozprávania mamy)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  4. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  5. Od Česka až po Jadran
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 12 991
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 6 780
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 213
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 895
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 5 472
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 771
  7. Od Česka až po Jadran 3 080
  8. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 067
  9. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 3 031
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 273
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skvelá hokejová patria sa pravidelne stretáva už štrnásť rokov.

Hokejová partia, ktorá robila fanúšikom radosť počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, sa pravidelne stretáva.


18 h
V tomto kryte prišiel brutálnym spôsobom Jozef z Dubového o život.

Mladíci z Martina sú stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v spolupáchateľstve. Skutok bol navyše podľa orgánov činných v trestnom konaní spáchaný surovým alebo trýznivým spôsobom.


SITA 19 h
Pani Viera sa tešila na tulipány, prišla o ne na jar. Zlodej si pravidelne všímal jej záhradku

Záhradka pre mnohých ľudí veľa znamená. Zvlášť pre tých, ktorí bývajú v panelákoch. Zveľaďujú, venujú jej veľa času. O to viac potom mrzí, keď niekto ich robotu nezmyselne zničí.


24 h

Ako tomu predísť? Viac nám povedal Dr. Igor Baran, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsať ročné skúsenosti.


23. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


23. júl

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


23 h

Ľudia sú nespokojní, musia dlho čakať.


22 h

Už ste čítali?