Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Šindliar už nestraší

Na konci Sklabinskej doliny, nad Zrazcom, je údolná lúka zvaná Beňová. Od nej nahor sa tiahnu horné lúky Tisovô (alebo na Tisovom - voľakedy tam rástli tisy). Lúky raz za rok ožívali cengotom nabíjaných kôs ešte za ranného šera. Potom už len britký šuchot zátinov do rosnatej trávy, na odbŕdnutých parcelách, dával znať desiatky koscov. Prvé zore už vítali vejáre riadkov hustej trávy voňajúcej materinou dúškou. Zanedlho po vyjdení slnka kosci schádzali ku kopcom na dolnom konci lúk, rozdúchať včerajšiu pahrebu, vypiť kalíšek-dva páleného a dojesť chlieb s bryndzou od včerajšieho večera.

Skryť Vypnúť reklamu

V tom čase už bolo počuť hore dolinou ujúkať idúce hrabáčky, nesúce koscom raňajky a chystajúce sa poroztriasať riadky trávy, potom po oschnutí ich zhrabať do kolies, hrabľami prehrabávať, obracať, sušiť a robiť tak z nej voňavé seno. Pred západom slnka, ktoré urýchľovalo sušenie, poskladali kolesá sena do kôp. Na nasledujúci deň sa kopy sena posťahovali bližšie k senníku (v Sklabini to bolo štál, v Belej štálov), tam sa seno znova roztriaslo, obracalo a po obede (len aby hrialo slnko) sa už postupne pratalo do zrubených senníkov. Okno, ktorým sa seno pratalo, vyplietli svrčinovou haluzinou, aby nemala k nemu prístup zver i dobytok, ktorý sa tam pásol na jeseň, keď ho zohnali z hôľ, spod Ploskej a Borišova.

Po seno sa chodilo v zime na saniach, ktoré ťahali kone alebo voly. Bolo to seno kvalitné a statok ho mal očividne rád a výsledok bolo vidieť i v šechtári.

Skryť Vypnúť reklamu

Senník - štál, mal významnú úlohu: uchovať krm v dobrom stave, teda predovšetkým - mal dobrú šindľovú strechu. Gazda ju cez prestávky pri sušení i opravoval. Každý rok si priniesol na Tisovô (alebo i do Valasovej) 10-20 šindľov (v Sklabini hovorili šindol, šindolov) a pozaťahoval strechu, aby nezatekalo. Na horných lúkach boli desiatky senníkov. Keď už bola strecha veľmi zlá, prehnitá, bolo ju treba strhnúť a urobiť novú, ba vymeniť i niekoľko brvien, najmä zo severnej strany, odkiaľ najviac šľuhal dážď.

Každý rok zjari prichádzali z Kysúc a horného Považia šindliari. Zjednali sa s gazdom a začala sa práca. Neďaleko senníka vyhliadli nehaluznatú jedľu, spílili ju, pritiahli ku štálu koňmi alebo volami. Popílili ju na kláty potrebnej dĺžky šindliar kláty poštiepal na presnú šírku šikovne ako na stroji. Mal to v oku, len taký klepot. Šindeľ za šindľom zavrzol do dedkovej stolice, ostrúhal z oboch strán obojručným nožom ostrým ako britva. Keď mal šťastie, ostrúhané nasadil do stolice, do dier tam pripravených, dva od seba, do V idúce kolíky, medzi ne vložil 5-6 šindľov, privrzol ich nohou, káčerom, tak ich zafixoval a pahovákom (v Sklabini hovorili tiež útorníkom) rezal žliabky, do ktorých sa šindeľ do šindľa zapasovával. Boli to šindle ako list. Tak ako sa šindeľ robil, postupne vysychal. Medzitým šindliar strhol zo senníka starú strechu, prikresal drevo na rohy a pripravil žŕdky na olatenie. Klepot pobíjačky bol neklamným dôkazom toho, že sa tam kdesi pod rozložitým bukom alebo storočnou jedľou opravuje senník. Kde búchali sekery, tam sa staval nový. Bola to jarná práca. Keď sa začalo kosiť, štál už musel byť v poriadku.

Skryť Vypnúť reklamu

Šikovný šindliar, od toho času, ako mu pritiahli k štálu jedľu alebo svrčinu, urobil strechu za týždeň. Pri strúhaní šindľov si tiež narobil dostatok kosierov. To boli na jednej strane do kónusa zúžené šindle, ktorými sa do oválu pokrývali hrany strechy nad cieňou. Cieň, to bol prístrešok, ku ktorému sa v zime pritiahli sane so zvlačou, na ktoré sa nakladalo seno. Niekedy sa seno dávalo aj do ražňov (ražeň bol asi 2 m dlhý, hladký, asi 5-6 cm hrubý kolík, na ktorý na napichovali plášte sena. Tak sa ho menej roztratilo). Bolo to všetko umenie. Ešte donedávna stáli takéto senníky na horných lúkach takmer za každou dedinou v Turci. Na jasenskej strane Tisového bolo v rade, na rovienke, možno vyše 20 senníkov. Vyzeralo to ako rozprávková dedinka hlboko v horách. Senníky mali i svojich obyvateľov - sovy, trasochvosty, netopiere, jašteričky a v zime si cez špáry medzi brvnami vyťahovali seno jelene a srny. Za Slovenského národného povstania, v rokoch 1944-45, ale i za Slovenského povstania v rokoch 1848-49 senníky neraz poskytovali, najmä za nepohody, prechodné ubytovanie povstalcom a partizánom.

Konečne, štál, to nebolo len stavanie, kde sa na zimu uskladňovalo seno. Keď sa kosili hornie lúky, spávali v nich kosci, po nich hrabáčky. Tu vznikali ľudové piesne, ale i rôzne, z pokolenia na pokolenie dotvárané, rozprávania, dokresľované do povestí, niekedy plných štrašidiel, černokňažníkov, škriatkov a víl.

Veru, do Kurhajcé štálu na Beňovej hrabáčky nechodili spávať, lebo tam vraj strašilo. Vraj nejaký šindliar, ktorý tam, pár krokov od štálu, bol pochovaný. O polnoci hore zrubom ktosi ťažko vystupoval, zatínal pobíjačku do käčky (výstupok brvna na hornej väzbe), a potom, keď už sa nad zrubom mala objaviť hlava, žuchlo to na pažiť, akoby padol človek. Nikto sa však neodvážil pozrieť, čo sa to tam vlastne deje.

A skutočne. Kurhajec, tak ako sa so šindliarom dohovoril, prišiel koncom týždňa prevziať robotu a vyrovnať sa (dnes by sme povedali, že skolaudovať a vyúčtovať - bez korupcie, dokladám). Ako vystupoval z cesty od Zrazca, zahohókal, aký bol vtedy zvyk, ale odozva žiadna. Prešiel ešte zo sto metrov a vidí, že strecha je nedorobená. Pobíjačka bola zavesená na žrďovine a šindliar leží pri ohništi. Podišiel bližšie a vidí, že ohnište je vyhasnuté a šaty na šindliarovi mokré, lebo v noci pršalo. Polovica pecňa chleba, pol geletky bryndze a kus slaniny nedojedené, hrniec s čajom studený. Pohýbal ho za plece a zistil, že šindliar je stuhnutý. Bol skrčený a držal sa za žalúdok. Zomrel možno už (podľa roboty na senníku) pred dvoma dňami. Ako sa vtedy hovorilo, zomrel asi na mizerére (dnes by sme povedali, že asi ruptúra apendixu).

Gazda sa vrátil do dediny a o náleze rozpovedal richtárovi. Na nasledujúci deň, aj s obecným boženíkom, vezmúc lopatu a čakan odišli na Beňovú. Boženík zistil, že na mŕtvole nebadať nijaké násilie. Pod neďalekou jedľou vykopali jamu. Na spodok podstlali lánskeho podnia (staré seno) zo štálu, šindliara prikryli jedľovou čečinou a zahrabali. Nad hlavu zatĺkli kríž zo žŕďky, pomodlili sa Otčenáš, prekrižovali hrob i svoje čelá a bolo po pohrebe. Chybu vraj urobili, že mu tam nedali chlieb, bryndzu, slaninu a hrniec s čajom tak, ako dali jeho kresačku, pobíjačku, pílku a sekeru. Nikto nevedel, odkiaľ bol, ani, ako sa volal. Vtedy neboli legitimácie ani rodné čísla. Veď to bolo pred sto rokmi.

Od toho času tam vraj strašil. Hovorievalo sa však, že to mládenci strašia. Tí, ktorým sa ani po celodennej kosbe netiažilo ísť buchotať po zrube kurhajcovského štálu a ľakať hrabáčky. Urobili tak dva-tri razy a už bolo ťažko presviedčať, že chudák šindliar už dávno-pradávno nemôže nikoho strašiť. Dnes už nieto ani Kurhajcé štálu. Jedľu zoťali, lebo vraj jágrom zacláňala výhľad do doliny a miesto, kde bol hrob, už neznať.

Ondrej Kučera

(Podľa rozprávania mamy)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 131
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 559
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 143
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 921
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 125
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 586
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 742
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 891
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 750
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 713
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Koronavírus v hokejovej kabíne, zostalo len päť zdravých

Takmer celý hokejový tím HK Martin musel ísť do karantény. V prvoligovom mužstve sa objavilo 23 pozitívnych testov na koronavírus.

Martinská hokejová kabína je už aktuálne prázdna.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Už ste čítali?