Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Šindliar už nestraší

Na konci Sklabinskej doliny, nad Zrazcom, je údolná lúka zvaná Beňová. Od nej nahor sa tiahnu horné lúky Tisovô (alebo na Tisovom - voľakedy tam rástli tisy). Lúky raz za rok ožívali cengotom nabíjaných kôs ešte za ranného šera. Potom už len britký šuchot zátinov do rosnatej trávy, na odbŕdnutých parcelách, dával znať desiatky koscov. Prvé zore už vítali vejáre riadkov hustej trávy voňajúcej materinou dúškou. Zanedlho po vyjdení slnka kosci schádzali ku kopcom na dolnom konci lúk, rozdúchať včerajšiu pahrebu, vypiť kalíšek-dva páleného a dojesť chlieb s bryndzou od včerajšieho večera.

SkryťVypnúť reklamu

V tom čase už bolo počuť hore dolinou ujúkať idúce hrabáčky, nesúce koscom raňajky a chystajúce sa poroztriasať riadky trávy, potom po oschnutí ich zhrabať do kolies, hrabľami prehrabávať, obracať, sušiť a robiť tak z nej voňavé seno. Pred západom slnka, ktoré urýchľovalo sušenie, poskladali kolesá sena do kôp. Na nasledujúci deň sa kopy sena posťahovali bližšie k senníku (v Sklabini to bolo štál, v Belej štálov), tam sa seno znova roztriaslo, obracalo a po obede (len aby hrialo slnko) sa už postupne pratalo do zrubených senníkov. Okno, ktorým sa seno pratalo, vyplietli svrčinovou haluzinou, aby nemala k nemu prístup zver i dobytok, ktorý sa tam pásol na jeseň, keď ho zohnali z hôľ, spod Ploskej a Borišova.

Po seno sa chodilo v zime na saniach, ktoré ťahali kone alebo voly. Bolo to seno kvalitné a statok ho mal očividne rád a výsledok bolo vidieť i v šechtári.

SkryťVypnúť reklamu

Senník - štál, mal významnú úlohu: uchovať krm v dobrom stave, teda predovšetkým - mal dobrú šindľovú strechu. Gazda ju cez prestávky pri sušení i opravoval. Každý rok si priniesol na Tisovô (alebo i do Valasovej) 10-20 šindľov (v Sklabini hovorili šindol, šindolov) a pozaťahoval strechu, aby nezatekalo. Na horných lúkach boli desiatky senníkov. Keď už bola strecha veľmi zlá, prehnitá, bolo ju treba strhnúť a urobiť novú, ba vymeniť i niekoľko brvien, najmä zo severnej strany, odkiaľ najviac šľuhal dážď.

Každý rok zjari prichádzali z Kysúc a horného Považia šindliari. Zjednali sa s gazdom a začala sa práca. Neďaleko senníka vyhliadli nehaluznatú jedľu, spílili ju, pritiahli ku štálu koňmi alebo volami. Popílili ju na kláty potrebnej dĺžky šindliar kláty poštiepal na presnú šírku šikovne ako na stroji. Mal to v oku, len taký klepot. Šindeľ za šindľom zavrzol do dedkovej stolice, ostrúhal z oboch strán obojručným nožom ostrým ako britva. Keď mal šťastie, ostrúhané nasadil do stolice, do dier tam pripravených, dva od seba, do V idúce kolíky, medzi ne vložil 5-6 šindľov, privrzol ich nohou, káčerom, tak ich zafixoval a pahovákom (v Sklabini hovorili tiež útorníkom) rezal žliabky, do ktorých sa šindeľ do šindľa zapasovával. Boli to šindle ako list. Tak ako sa šindeľ robil, postupne vysychal. Medzitým šindliar strhol zo senníka starú strechu, prikresal drevo na rohy a pripravil žŕdky na olatenie. Klepot pobíjačky bol neklamným dôkazom toho, že sa tam kdesi pod rozložitým bukom alebo storočnou jedľou opravuje senník. Kde búchali sekery, tam sa staval nový. Bola to jarná práca. Keď sa začalo kosiť, štál už musel byť v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu

Šikovný šindliar, od toho času, ako mu pritiahli k štálu jedľu alebo svrčinu, urobil strechu za týždeň. Pri strúhaní šindľov si tiež narobil dostatok kosierov. To boli na jednej strane do kónusa zúžené šindle, ktorými sa do oválu pokrývali hrany strechy nad cieňou. Cieň, to bol prístrešok, ku ktorému sa v zime pritiahli sane so zvlačou, na ktoré sa nakladalo seno. Niekedy sa seno dávalo aj do ražňov (ražeň bol asi 2 m dlhý, hladký, asi 5-6 cm hrubý kolík, na ktorý na napichovali plášte sena. Tak sa ho menej roztratilo). Bolo to všetko umenie. Ešte donedávna stáli takéto senníky na horných lúkach takmer za každou dedinou v Turci. Na jasenskej strane Tisového bolo v rade, na rovienke, možno vyše 20 senníkov. Vyzeralo to ako rozprávková dedinka hlboko v horách. Senníky mali i svojich obyvateľov - sovy, trasochvosty, netopiere, jašteričky a v zime si cez špáry medzi brvnami vyťahovali seno jelene a srny. Za Slovenského národného povstania, v rokoch 1944-45, ale i za Slovenského povstania v rokoch 1848-49 senníky neraz poskytovali, najmä za nepohody, prechodné ubytovanie povstalcom a partizánom.

Konečne, štál, to nebolo len stavanie, kde sa na zimu uskladňovalo seno. Keď sa kosili hornie lúky, spávali v nich kosci, po nich hrabáčky. Tu vznikali ľudové piesne, ale i rôzne, z pokolenia na pokolenie dotvárané, rozprávania, dokresľované do povestí, niekedy plných štrašidiel, černokňažníkov, škriatkov a víl.

Veru, do Kurhajcé štálu na Beňovej hrabáčky nechodili spávať, lebo tam vraj strašilo. Vraj nejaký šindliar, ktorý tam, pár krokov od štálu, bol pochovaný. O polnoci hore zrubom ktosi ťažko vystupoval, zatínal pobíjačku do käčky (výstupok brvna na hornej väzbe), a potom, keď už sa nad zrubom mala objaviť hlava, žuchlo to na pažiť, akoby padol človek. Nikto sa však neodvážil pozrieť, čo sa to tam vlastne deje.

A skutočne. Kurhajec, tak ako sa so šindliarom dohovoril, prišiel koncom týždňa prevziať robotu a vyrovnať sa (dnes by sme povedali, že skolaudovať a vyúčtovať - bez korupcie, dokladám). Ako vystupoval z cesty od Zrazca, zahohókal, aký bol vtedy zvyk, ale odozva žiadna. Prešiel ešte zo sto metrov a vidí, že strecha je nedorobená. Pobíjačka bola zavesená na žrďovine a šindliar leží pri ohništi. Podišiel bližšie a vidí, že ohnište je vyhasnuté a šaty na šindliarovi mokré, lebo v noci pršalo. Polovica pecňa chleba, pol geletky bryndze a kus slaniny nedojedené, hrniec s čajom studený. Pohýbal ho za plece a zistil, že šindliar je stuhnutý. Bol skrčený a držal sa za žalúdok. Zomrel možno už (podľa roboty na senníku) pred dvoma dňami. Ako sa vtedy hovorilo, zomrel asi na mizerére (dnes by sme povedali, že asi ruptúra apendixu).

Gazda sa vrátil do dediny a o náleze rozpovedal richtárovi. Na nasledujúci deň, aj s obecným boženíkom, vezmúc lopatu a čakan odišli na Beňovú. Boženík zistil, že na mŕtvole nebadať nijaké násilie. Pod neďalekou jedľou vykopali jamu. Na spodok podstlali lánskeho podnia (staré seno) zo štálu, šindliara prikryli jedľovou čečinou a zahrabali. Nad hlavu zatĺkli kríž zo žŕďky, pomodlili sa Otčenáš, prekrižovali hrob i svoje čelá a bolo po pohrebe. Chybu vraj urobili, že mu tam nedali chlieb, bryndzu, slaninu a hrniec s čajom tak, ako dali jeho kresačku, pobíjačku, pílku a sekeru. Nikto nevedel, odkiaľ bol, ani, ako sa volal. Vtedy neboli legitimácie ani rodné čísla. Veď to bolo pred sto rokmi.

Od toho času tam vraj strašil. Hovorievalo sa však, že to mládenci strašia. Tí, ktorým sa ani po celodennej kosbe netiažilo ísť buchotať po zrube kurhajcovského štálu a ľakať hrabáčky. Urobili tak dva-tri razy a už bolo ťažko presviedčať, že chudák šindliar už dávno-pradávno nemôže nikoho strašiť. Dnes už nieto ani Kurhajcé štálu. Jedľu zoťali, lebo vraj jágrom zacláňala výhľad do doliny a miesto, kde bol hrob, už neznať.

Ondrej Kučera

(Podľa rozprávania mamy)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  3. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  7. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  8. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  1. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  2. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  4. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  6. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 663
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 849
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 073
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 746
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 923
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 815
  7. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 386
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 2 085

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Opýtám sa R. R.
  2. Anna Miľanová: Rozpustné autá?
  3. Lubomir Zahora: Siroty miznú, nik nevie kam
  4. Miroslav Kocúr: Na každom, aj na ministrovi školstva záleží
  5. Za živé rieky: Rudava, rieka ktorá ožila
  6. Juraj Droba: Moderné školy na úrovni 21. storočia
  7. Stop alibizmu: Modlite sa s Putinom, aby Boh neexistoval – vy, schvaľovatelia ruskej agresie voči Ukrajine
  8. Štefan Vidlár: Servilňí servanťi Slováci
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 956
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 722
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 726
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 158
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 424
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 123
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 843
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 665
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Primátor mesta Martin, Ján Danko

Nové moderné areály, štadióny či ihriská. Športová infraštruktúra v Martine prešla v ostatných štyroch rokoch zásadnou premenou.


4 h
Dražkovce jednoznačne vyhrali na ihrisku Turčianskych Kľačian.

Pred štartom súťaže by asi nikto netipoval, že po deviatom kole budú prvé dve miesta tabuľky patriť nováčikom Ďanovej a Kláštoru. Bez víťazstva naďalej zostáva Dubové.


5 h
Salaš pod Smrekovom sa nachádza v tesnej blízkosti Koliby pri Kráľovej studni a Horského hotela Kráľova studňa.

Pohorie je plné salašov či kolíb. Niektoré dokážu prichýliť, iné už veľmi neposlúžia.


12 h
Richardovi Dingovi sa nedarí zlomiť smolu v koncovke.

Kto prišiel na zápas Martina proti Seredi o čosi neskôr, prvý gól v našej sieti nevidel a druhý stihol len tesne. Následná stíhacia jazda Fomatu už na body nestačila.


1. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak sa pri covide zhorší stav, pohotovosť by pacienta nemala odmietnuť.


1. okt

Nemecký koncern plánuje postaviť ďalšie gigafabriky.


1. okt

Pravidelná údržba vodnej nádrže je nariadená zákonom.


30. sep

Najviac nedostatkov zistili v Banskobystrickom kraji.


1. okt

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Opýtám sa R. R.
  2. Anna Miľanová: Rozpustné autá?
  3. Lubomir Zahora: Siroty miznú, nik nevie kam
  4. Miroslav Kocúr: Na každom, aj na ministrovi školstva záleží
  5. Za živé rieky: Rudava, rieka ktorá ožila
  6. Juraj Droba: Moderné školy na úrovni 21. storočia
  7. Stop alibizmu: Modlite sa s Putinom, aby Boh neexistoval – vy, schvaľovatelia ruskej agresie voči Ukrajine
  8. Štefan Vidlár: Servilňí servanťi Slováci
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 956
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 722
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 726
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 158
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 424
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 123
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 843
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 665
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?