Na Slovensku prebehlo v poradí šieste referendum a hoci bolo (ako štyri predchádzajúce) pre nízky počet hlasujúcich neplatné, všetci sa po ňom cítia ako víťazi. Odborári, ktorí ľudové hlasovanie iniciovali a opozičné strany, ktoré ho výrazne podporili, tvrdia, že účasť 1,5 mil. občanov je silným prejavom nesúhlasu s politikou súčasnej vlády, strany vládnej koalície po neúspešnom plebiscite zase tvrdia, že občania odmietli predčasné voľby a akoby prolongovali mandát druhej Dzurindovej vláde. Niektorí vládni politici išli vo svojich vyhláseniach tak ďaleko, že výsledky referenda označili ako prejav podpory občanov vládnym reformám a minister Ľ. Kaník v jednej televíznej debate dokonca povedal, že poldruha milióna ľudí, ktorí do hlasovacích miestností prišli, je zanedbateľné množstvo...
Už druhý raz sa teda konal pokus prostredníctvom referenda zosadiť vládu a vypísať predčasné parlamentné voľby, čo opäť vyvolalo spory o ústavnosti tohto kroku. Opäť to nebol súboj politikov, ale skôr pohoničov. Opozícia nabádala ľudí, aby prišli uplatniť svoje právo, koalícia ich presviedčala, aby nikam nechodili a plebiscit ignorovali. A tak sa aj stalo - k urnám prišli prakticky len tí, čo chceli na otázku odpovedať ÁNO (predčasným voľbám). Bolo by zaujímavé poznať, čo by sa stalo, keby koaličné strany presviedčali „svojich„, aby sa referenda zúčastnili a bojovali za „svoju„ vládu odpoveďou NIE (predčasným voľbám). Takto koalícia z výsledkov vie akurát to, že približne koľko ľudí s jej politikou zásadne nesúhlasí, že približne koľko ľudí odhovorili a k urnám neprišli, ale vôbec nevie, koľko občanov vládu podporuje. Rozhodne to môže tvrdiť iba o tých 11 percentách, ktorí k urnám prišli a hlasovali proti predčasným voľbám. To ale nie podpora, ktorá by mala vyvolávať víťazné úsmevy... Víťazné gesto nepristane ani organizátorom referenda. K tomu im chýba minimálne 593 tisíc ľudí, ktorí keby prišli, boli by „urobili„ referendum platným. Lenže, neprišli...
V Turci bol o referendum vážny záujem, veď sa ho zúčastnilo viac ako 45% oprávnených občanov. V 51 obciach sa ho zúčastnilo viac ako 50 percent občanov a iba v 18 obciach bolo toto percento nižšie. Menej ako polovičná účasť však bola v mestách, a to rozhodlo. Hoci v Turčianskych Tepliciach chýbalo do „platnosti„ plebiscitu iba pár hlasov (46), v Martine a vo Vrútkach bola účasť len okolo 40 percent. Aj v Turci sa potvrdilo, že do hlasovacích miestností prišli v drvivej väčšine tí, ktorí boli rozhodnutí označiť kladnú odpoveď, v niektorých obciach regiónu (Blatnica, Bodorová, Diaková, Ivančiná, Karlová, Krpeľany, Ležiachov, Liešno, Mošovce, Podhradie, Ratkovo, Turany, Turčiansky Peter, Veľký Čepčín) ich bolo viac ako 90 percent...
Jediný reálny výstup z nedávneho „referendovania„ je, že v Turci z vyše 90 ľudí, ktorí mali právo hlasovať, viac ako 36 tisíc neľutovalo prísť a vyjadriť nesúhlas s vládnou politikou. A to je štyridsať percent. Byť politikom vládnej koalície, zamyslel by som sa...(baj)
