Ako v chladničke
Minulý týždeň mal ešte futbal dovolenku. Síce nechcenú, ale riadiace orgány futbalových súťaží prvé jarné kolo, pre zlé počasie, odvolali, a tak fanúšikovia nemuseli mrznúť. Minulý týždeň sa totiž výraznejšie ochladilo, pofukoval mrazivý vetrík, takže športovci a ich priaznivci mohli zostať doma v teple. Naopak, my sme si veru tepla neužili. Na redakčnú službu v nedeľu, sme totiž prišli do studených – nevykúrených redakčných pracovní. Od poludnia do nedeľnej noci nás hrial iba frmol, s ktorým sme pracovali na poslednej uzávierke čísla...
Úsmev ako šafran
Zaujímavú maličkosť zažil minulý týždeň jeden náš kolega. Prechádzal martinskou pešou zónou a pristavil sa pri mládencovi, ktorý zručne žongloval z horiacimi fakľami. Po chvíľke hodil do klobúka desaťkorunáčku a chcel odísť. Pristavil ho hlas mladého žongléra, ktorý mu okrem „ďakujem„, povedal: „Ste prvý, ktorého som dnes videl usmievať sa...„ Kolega sa počudovane poobzeral po ľuďoch ponáhľajúcich sa zo severu na juh a z juhu na sever – a naozaj, všetci mali zachmúrené tváre. Aj tie dve šestnástky, čo išli okolo a čo ich život ešte naozaj nemal kedy pritlačiť.
A keď nám to na druhý deň v redakcii rozprával, mali sme pocit, že včera dostal nejaké vyznamenanie...
Mjanmarsko a tipovačka
„Ešte sa len rozkukávam, potrebujem sa zorientovať„ – hovoril jeden známy na otázku – ako sa máš? Po tých ďalších vyšlo najavo, že sa pred pár dňami vrátil z exotického Mjanmarska (niekdajšia Barma), kde bol pracovne celé tri mesiace. „Odišiel som akurát v pravú chvíľu, lebo horúčavy už začínali byť neznesiteľné“ – hovorí ďalej. „Hneď som si bežal kúpiť Nový ŽIVOT TURCA a normálne mi odľahlo, že sa prvé futbalové kolo nehralo... Prečo? Aspoň v tipovačke nestratím žiadne body!„
Polepetko na telefóne
Polepetko, ten popletie všetko, píše sa v jednej rozprávke. No, a takého polepetka zažil minulý týždeň syn našej jednej našej kolegyne. Telefonicky sa zaujímal o ponuku letnej dovolenky v jednej cestovnej kancelárii, sídliacej v Šamoríne. Sľubili mu poslať ponuku, takže im nadiktoval adresu: Ten a ten, Ulica Aurela Stodolu, Martin... Aké bolo jeho prekvapenie, keď neskôr doma v schránke našiel obálku s menom Aurél Stodol. Prekvapenie bolo dvojnásobné. To prvé bolo, samozrejme, na obálke, no a to druhé príjemnejšie zasa súviselo s poštovou doručovateľkou, ktorá aj napriek takejto skomolenine (vďaka číslu), doručila obálku presne...
(jk, baj)