Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ako sa oslavovala a oslavuje Veľká noc v Turci?

Čoraz častejšie o Veľkej noci hovoríme ako

o sviatkoch jari. No mnohí prežívajú veľkonočné obdobie kresťansky, teda ako oslavu vzkriesenia Ježiša Krista. Pôvodne boli povery a zvyky, viažuce sa k tomuto sviatku, „dielom„ našich pohanských predkov, ktorí nepoznali kresťanstvo. Po jeho rozšírení spleť svetských, pohanských a kresťanských zvykov nadobudla nový ráz. A tak poznáme Veľkú noc dodnes. Tie kresťanské majú rovnakú podobu na celom území Slovenska, pohanské zvyky sa však v každom regióne líšia.

Skryť Vypnúť reklamu

Od pohanských zvykov ku kresťanským obradom

Naši prapredkovia sa pod vplyvom príchodu jari poddávali radosti, že svet vstupuje do nového života. Táto udalosť sa pre nich stala akousi oslavou a usporadúvali slávnosti. Počas nich vznikali rôzne obrady, zvyky a spevy. Odtiaľto pochádzajú aj symboly Veľkej noci. Voda a oheň mali ochrannú a očistnú funkciu, zelené konáriky symbolizovali zdravie, sviežosť a vajíčko plodnosť, kolobeh života a motív lásky. Keď Slovania prijali ako prví v Európe kresťanstvo, pohanské zvyky postupne nadobúdali nový zmysel a zároveň k tým novým, ktoré kresťanstvo prinášalo, pridali svoje staré. Jeden z prvých zvykov, ktorý si osvojili, bol 40-dňový pôst. Začínal Popolcovou stredou po fašiangoch a drží sa na pamiatku pôstu Ježiša Krista na púšti. Od tohto dňa sa začínajú veľkonočné zvyky.

Skryť Vypnúť reklamu

Smrtná nedeľa

Roku 325 cirkevný snem rozhodol, že Veľká noc sa bude sláviť prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti a vyvrcholí Veľkonočným pondelkom. O dva týždne ju predchádza Smrtná nedeľa, v Turci známa ako Púčková, keďže sa varili púčky, aby aj klasy obilia narástli do rovnakej veľkosti. Slovania uctievali množstvo božstiev. Medzi nimi i bohyňu zimy a smrti – Morenu, v Turčianskych Kľačanoch Murienu. Slobodné dievčence postavu zo slamy v ľudských šatách v slávnostnom sprievode hodili za spevu do potoka. Predtým však obehli okolo dediny, aby vraj nehorelo. Nesmeli zabúdať na opatrnosť. Pred ktorým domom by zastali, alebo ku ktorému by sa Muriena naklonila, tam by mohol niekto do roka umrieť. V okolí Turčianskej Štiavničky príchod jari oslavovala mládež utvorením zlatej brány hier za humnami na lúkach. Spievali si pieseň Hoja, Ďunďa, hoja, Zlatú bránu alebo Kto nám pomôže vence zapletať a podľa starého zvyku jedli strukoviny namočené v slanej vode.

Skryť Vypnúť reklamu

Kvetná nedeľa

Znamená tiež začiatok veľkonočného týždňa a znázorňuje slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V kostole sa pri tejto príležitosti posväcujú bahniatka, ktoré pre domácnosť znamenajú symbol zdravia a ochranu pred nešťastím. Zároveň sa začína jarné upratovanie. Zvyklosť upratovania sa zrodila z viery Slovanov na mnohé povery a čary, čím chceli vyhnať z domu nečisté sily, choroby a strigy. Ešte v období udržovania starých tradícií chodili na popoludnie dievčatá v Turci s Májom (inde s „Novým Letom„ alebo jednoducho s rozkvitnutými prútikmi). Na halúzku stromčeka si navešali maľované vajíčka, farebné papieriky a stužky a spevom vítali bohyňu jari – Vesnu.

Zelený štvrtok

Zeleným štvrtkom sa začínajú v katolíckych kostoloch na celom Slovensku obrady Veľkonočného trojdnia, ktoré pokračuje Veľkým piatkom a končí sa Bielou sobotou. Na Zelený štvrtok sa pripomína pamiatka Pánovej večere. Na kostolnej veži sa „zaväzujú“ zvony a počas obradov sa používajú drevené klopačky, čo znázorňuje pochmúrnu, smútočnú náladu. V tento deň by vraj gazdovia mali sadiť mak, hrach, bôb, tekvicu a uhorky. Hovorí sa, že tak, ako sú zviazané zvony, aj mladé rastlinky sa zviažu do pekných plodov. Turčania obilie nesiali, lebo by ostalo zelené a neskoro by dozrelo. Gazdinky uvarili pirohy s tvarohom, aby bola dobrá úroda a aby sa húsatká dobre liahli. Pred východom slnka doma zamietli a smeti vyhodili do vody, aby odniesla z domu všetku nečistotu. Do putní vkladali suché listy rozličných zelenín, ktoré zapálili a následne nimi „vykadievali„ maštale, aby vyhnali strigy. Od Zeleného štvrtka až do Veľkonočného pondelka sa v Turci nepralo ani nešilo, aby sa ľudia vyhli akejkoľvek škode.

Veký piatok

V tento deň si kresťania pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži. V piatkové ráno bolo zakázané raňajkovať a dotknúť sa zeme, pretože v piatok pred niekoľkými tisícročiami prijala zem telo Pánovo. Aj na Veľký piatok sa udržoval na Slovensku zvyk odháňať z príbytkov a gazdovstiev zlé moci. Pastieri chodili po dedinách s hlasnými trúbami a gazdovia natierali dvere maštalí kolomažou a cesnakom. Taktiež ovce mali v tento deň vraj zníženú citlivosť a vypaľoval sa im poznávací znak majiteľa. Traduje sa, že vo Veľký piatok sa otvára zem a vydáva poklady tomu, kto je očistený od hriechu. Starí Slovania verili povere, že o polnoci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa voda všetkých potokov premení na krv, v ktorej sa do východu slnka umývali, aby boli zdraví. Konkrétne v Kľačanoch touto vodou umývali aj nádoby z mlieka, aby sa mlieko dobre mútilo a kropili i kravy, aby dobre dojili.

Biela sobota

Je to deň očakávania radosti z víťazstva nad smrťou. Na motíve nového života sa zachoval zvyk svätenia ohňa. Kňaz zapaľuje sviecu – paškál, z ktorej ohňom sa pália v okolí kostola a cintorína dušičkové vence. Tejto zvyklosti sa tiež hovorí „pálenie Judáša„. Obrady sa začínajú neskoro večer a vrcholia ráno na Veľkonočnú nedeľu, teda v deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľkonočná Biela sobota „rozväzuje„ zvony. Sklabinčania po ich prvom zazvonení utekali rýchlo domov posypať stromy popolom, aby dobre zarodili.

Vekononá nedea

Najväčší kresťanský sviatok počas roka, od ktorého sa začína veľkonočná oktáva do ďalšej nedele. Gazdovia by mali čo najrýchlejšie z kostola utekať domov. Ktorý dobehne skôr, ten bude prvý hotový so všetkými tohtoročnými prácami. A aby mu nepoľahlo obilie, nemal by si v tento deň ani ľahnúť do perín. Tak to robievali i naši turčianski otcovia. Gazdiné zvykli škrupiny z veľkonočných vajíčok hádzať na kapustnú záhradu, čo malo fungovať ako ochrana pred húsenicami a aby narástli veľké hlávky. Zároveň sa v tento deň pripravujú sviatočné jedlá. Stolovanie v mnohom pripomínalo Štedrý deň. Zo stola sa nesmel odložiť chlieb a gazdiná nesmela vstávať od stola. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých. Ak sa raz niekto z nich v priebehu roka dostal na zlé chodníčky, mal si spomenúť, s kým jedol vajíčko a účinok zlých síl by sa mal pominúť. Tradične sa na stole nachádzala a dodnes nachádza varená šunka s chrenom a vajíčkami, jahňa alebo kozľa z vajec a klobásy a koláč z kysnutého cesta.

Vekononý pondelok

Existujú domnienky, že oblievačka a šibačka pochádza z kresťanských tradícií. Keď sa ženy dozvedeli, že Kristus vstal z mŕtvych, Židia nechceli, aby sa táto zvesť rozširovala, a tak ich vraj rozháňali korbáčmi a polievali vodou. Najpravdepodobnejšie však ide o pohanský zvyk, ktorý vznikol z umývania dievčat jarnou sviežou vodou, aby boli po celý rok pekné. Neskôr tento úkon na seba prevzali mládenci a pridali aj šibačku mladými prútmi, ktoré vyháňajú z tela choroby a zimou skrehnuté údy prebúdzajú do nového života. Kedysi chodili po kúpačkách len mládenci, ktorých prijali medzi dospelých.

Mladší, dospievajúci chlapci smeli okúpať a pošibať len mladšie dievčatá, inak by ich mládenci potrestali. Za oblievačku dostávali pečivo, maľované vajíčka alebo farebnú stuhu na korbáč. Dievčence, ktoré prišli mládenci vyšibať, to považovali za česť. Počet kúpačov hovoril o „kurze„ dievčaťa, ktoré bolo na vydaj. Dnes sa o radosti z oblievačky a šibačky v toľkej miere nehovorí. Mnohým je tento zvyk skôr na obtiaž. Kedysi si však dievčatá radi uplatňovali právo poobede alebo v nasledujúci deň vrátiť kúpačom vodu i šľahanie korbáčom. Veľkonočný pondelok obyčajne vyvrcholil tancami pri muzike.

Naši turčianski predkovia verili aj v tento deň na povery a čary. Odpadky z veľkonočných jedál dávali aj dobytku, aby mu nemohol nikto pobosorovať. V Slovenskom Pravne zas brávali gazdovia na pole okrúhly koláč, fľašu svätenej vody a prútik bahniatok, ktorý zapichli do vyššieho konca poľa a po celej dĺžke poľa odtiaľ kotúľali koláč po zemi. Napokon sa vrátili po bahniatko, namočili ho do svätenej vody a kropili ním pole, aby tak „zabezpečili„ dobrú úrodu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 227
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 747
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 023
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 256
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 292
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 579
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 514
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 233
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 227
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?