Aký by to bol Mesiac knihy, keby v ňom chýbali stretnutia so spisovateľmi?! Možno aj preto mali Martinčania nedávno celkom výnimočnú príležitosť „prežiť„ knihu spolu s jej autorom. Išlo o literárne, hudobné a rozprávkové pásmo spojené s rozprávaním o Veľkej knihe slovenských rozprávok, a to rovno s jej autorom Ľubomírom Feldekom. Spolu s ním prišla do Martina aj jeho dcéra Katka, ktorá niekoľko príbehov-básní prespievala, František Výrostko, ktorý pospomínal na nezabudnuteľné tvorivé stretnutia s Majstrom a Vanda Feriancová, ktorá rozprávanie o literárnom klenote, ako ho nazvalo vydavateľstvo Reader‘s Digest Výber, moderovala. Najviac sa ale na stretnutí hovorilo o rozprávkach - o ich zbieraní, o Feldekových dialógoch s majstrami slova dôb minulých, o bádateľských zážitkoch, s ktorými je svet rozprávok spojený, recitovali sa básne, spomínalo sa na ľudí, veci i súvislosti... A to všetko len preto, aby sa ľudia zídení v to daždivé jarné popoludnie v martinskom divadelnom Štúdiu nielen pobavili, ale aby odišli s poznaním, že rozprávky nie sú len pre deti, že v nich možno nájsť metafory života a pre život a že svet fantázie nemusí byť len pre snívajúcich, ale je určený aj pre celkom obyčajných ľudí - vnímavých, majúcich radosť zo života a jeho paradoxov. V rozhovore pre NŽT (uverejníme ho v niektorom z budúcich čísel) sa Ľ. Feldek s obdivom vyjadril o ľuďoch, ktorí sedeli v hľadisku počas dialógov. „Martin je kultúrnym mestom aj tým, že sa na podujatiach takého typu, aké je to dnešné, stretáva vždy veľa ľudí. A, rozumejú, o čom hovoríme,„ vyznal sa.
Veľkú knihu slovenských rozprávok, ktorú nádherne ilustroval Peter Uchnár, jej autor vyprevádzal s presvedčením, že s takou radosťou, s akou sám na nej pracoval, ju budú prijímať aj čitatelia - bez rozdielu veku. Lebo rozprávka má svoje čaro i vtedy, keď nám ju čítajú, ale i vtedy, keď ju už sami čítame svojim blízkym.
Viera Legerská
