Martinčan Martin Balko má na jar za sebou už dve stretnutia Ligy majstrov
V stredu bol futbalový rozhodca Martin Balko na čiare štvrťfinále futbalovej Ligy majstrov v Madride v zápase Realu s AS Monaco a v piatok sme sa spolu rozprávali v našej redakcii. A mali sme veru o čom. Hneď z jari to bola pre neho už druhá nominácia v najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Najprv bol v Turíne pri veľkej futbalovej dráme, v ktorej favorizovaný Juventus podľahol doma španielskej La Coruni, no a potom asistoval pri víťazstve bieleho baletu nad francúzskym majstrom. Je pochopiteľné, že sme sa rozprávali najmä o týchto dvoch futbalových chuťovkách...
Na jar dostala slovenská trojica rozhodcov Micheľ, Šramka a Balko už dvakrát po sebe dôveru v Lige majstrov. Predpokladali ste, že po úspešnej jeseni budete mať na jar taký vynikajúci štart?
Určite sme počítali s tým, že nejaký zápas sa nám ujde, ale že budú hneď dva po sebe, to som nepredpokladal. Liga majstrov speje k finále, takže sa čakajú ťažké stretnutia a Ľuboš Micheľ bol vyhodnotený ako ôsmy rozhodca na svete, tretí-štvrtý v Európe, takže je logické, že dostáva práve ťažké zápasy. Navyše, je jedným z dvanástich nominovaných hlavných rozhodcov pre európsky šampionát, takže určite bol predpoklad, že na jar dostane aj šancu v Lige majstrov.
Výborne ste obstáli v Turíne, v zápase Juventusu s La Coruňou. Bolo to náročne stretnutie aj pre rozhodcov?
Bolo to odvetný zápas a v k.o. systéme sú odvety vždy ťažšie ako prvý zápas. Tam už ide o všetko. Jeden postupuje, druhý sa lúči... Pre nás asistentov to bol azda jeden z najťažších zápasov vôbec. Stretli sa dva štýly, La Coruňa s defenzívnym poňatím a snahou klásť súperovi za každých okolností ofsajdové pasce a naopak hráči Juventusu, najmä útočník Di Vaio, sú známi aj tým, že hrajú na hrane ofsajdu. Preto v tomto zápase vzniklo veľa takýchto situácii a poviem úprimne, ešte sa mi nestalo, že by som signalizoval toľko ofsajdov za jeden jediný polčas.
Rozhodca v takýchto vypätých situáciách je pod tlakom obecenstva, ktoré každý takýto verdikt príjme s hlasnou reakciou, ale aj pod tlakom hráčov. Ako počas zápasu vnímate takéto reakcie?
V každom zápase je obrovský tlak na psychiku, lebo vždy ide o veľa. Platí to najmä o týchto vyraďovacích zápasoch. Každá chyba môže rozhodnúť o celom snažení mužstva. Najmä z toho vyplýva ten obrovský tlak na psychiku. Ale keď som už priamo v deji zápasu, ani si neuvedomujem pokriky, či búrku nevôle. Skoro to ani nevnímam.
Ako hodnotil zápas v Turíne delegát EUFA?
Pozitívne. Povedal nám, že sa so všetkými našimi rozhodnutiami stotožnil a že napriek ťažkej situácii sme zápas zvládli. Napokon, po ňom nám poďakovali za výkon aj zástupcovia Juventusu a La Corune. Sami hráči Juventusu povedali, že ich zápas nezastihol v dobrej športovej forme a že si postup prehrali možno už v Španielsku.
Za Juventus hráva Čech Pavel Nedvěd, najlepší futbalista Európy v minulom roku. Mali ste čas sa s ním porozprávať?
Pred zápasom na to nebol čas, stihli sme sa iba pozdraviť, keď sme si pred zápasom podávali ruky. On nám zaželal všetko dobré a my jemu rovnako. Po zápase bol sklamaný, lebo jeho veľkým snom bolo hrať finále a vyhrať Ligu majstrov. Slzy mal doslova na krajíčku...
Dva týždne po tomto zápase ste asistovali rozhodcovi v stretnutí Real Madrid – AS Monaco na preplnenom štadióne Santiaga Barnabeua. Vy ste na trávniku tohto štadióna nestáli prvý raz...
Bol to môj druhý zápas na tomto štadióne. Presne pred rokom sme tam boli všetci traja tiež v zápase Ligy majstrov, keď hral Real proti Borussii Dortmund, takže vedeli sme, čo nás v tomto kotli čaká. Myslím si, že v dnešnej dobe je Real Madrid mužstvom snov každého fanúšika, pretože v tomto klube je momentálne najväčšia koncentrácia hviezd, počnúc Ronaldom, Zidanom, Beckhemom a končiac Figom, Raulom, Carlosom... Mužstvo má obrovskú útočnú silu. Podľa mňa hrajú momentálne najkrajší kreatívny futbal.
Bol pre vás rovnako ťažký, ako ten v Turíne?
Môžem len zopakovať, že každý zápas Ligy majstrov je pre rozhodcov ťažký. Tento nebol výnimkou. Stretnutie sa začalo, povedal by som, dosť vlažne. Tréner hostí Deschampes vynikajúco pripravil mužstvo Monaca. Hrali síce defenzívne, ale snažili sa brániť bez faulov, pretože dobre vedia, že sila Realu je v štandardných situáciách. No, a stretnutie sa zauzlilo, keď hostia dali vedúci gól. Potom mali ešte dve veľké šance. V druhom polčase to už bol domáci uragán. Prejavila sa naplno veľká útočná sila Realu.
Spomínali ste, že v Turíne ste sa zapotili pri mávaní ofsajdov, mali ste aj v tomto zápase podobné ťažké situácie, ktoré ste museli posúdiť?
Určite, veď oba hroty Realu Ronaldo aj Raul tiež hrávajú na hranici ofsajdu. Ronaldo, to je zvláštny hráč. Keď ho človek vidí na hracej ploche, možno by nedal zaň ani päť korún, akoby sa prechádzal, ale je to veľký hráč okamihu. Bol po dlhom zranení a vlastne on rozhodol zápas – dal gól, spravil penaltu a mal možno tri ďalšie čisté šance.
Dôležitým momentom stretnutia bol vyrovnávajúci gól Realu. Loptu síce obranca Monaca vykopol z bránky, ale ako ukázal televízny záznam, tá už bola za čiarou. Bolo to akurát na vašej strane a vy ste televízny záznam k dispozícii nemali...
Lopta len na moment prešla bránkovú čiaru, bolo sa treba okamžite rozhodnúť. Dohovoreným signálom som dal najavo Ľubošovi Micheľovi, že lopta prešla bránkovú čiaru a on gól uznal.
Mali ste možnosť si túto situáciu neskôr prehrať a ubezpečiť sa, že ste sa rozhodli správne?
Hneď po zápase takáto možnosť nebola. Pozrel som si to až doma. Delegát stretnutia, ktorý mal možnosť zo svojej lóže pozerať záznam, povedal, že to bolo v ťažkej situácii správne rozhodnutie a ocenil veľmi dobrú spoluprácu rozhodcov na hracej ploche.
Aký bol váš mimofutbalový program v Madride?
Boli sme si pozrieť sieň slávy Realu. Je krásna a dokumentuje všetky úspechy klubu v jeho vyše storočnej histórie. Je v nej viac ako 500 pohárov, ktoré klub vyhral, fotografie všetkých hráčov, čo nastúpili za Real. My sme sa odfotili pri fotografii Petra Dubovského, ktorý ako jediný Slovák hrával za tento klub. Streli sme sa tam s velikánom Di Stefanom, legendou, veľkou osobnosťou a hviezdou minulých rokov. Vo svojich 77 rokoch síce chodí s pomocou paličky, ale je to ešte svieži pán, ktorý je stále v centre pozornosti. Na mítingu pred stretnutím sme sa stretli s Raulom, ktorý po zranení išiel skúsiť, či bude môcť nastúpiť. Boli sme aj v klubovom obchode, ktorý je na štadióne a kúpili sme si nejaké suveníry.
Dozvedeli sme sa, že Ľuboš Micheľ chcel dres Zidana, ten nakoniec získal kolega Ľuboš Šramka. Máte aj vy nejakú cennú trofej ako spomienku na tento zápas?
Aj ja obdivujem Zidana, podľa mňa je to najlepší hráč posledných rokov, je úžasný zážitok sledovať jeho hru. Akoby mal šestoro očí. Presne vie, čo má v danom momente spraviť. Aj mojím snom bolo získať jeho dres, ale nakoniec som sa tešil aj z dresu Raula.
Tento rok budú futbalovým šlágrom majstrovstvá Európy. Spolu s Ľubošom Micheľom, Ľubošom Šramkom ste nominovaný do Portugalska na toto podujatie aj vy. Tešíte sa?
Určite. Minulý rok sme rozhodovali finále Pohára UEFA, druhej najvyššej klubovej súťaže v Európe. Bol to veľký zážitok, keď FC Porto hralo proti Celtiku Glasgow, ktorý tam mal 60 tisíc fanušikov. To treba zažiť. Do konca života na to nezabudnem. Verím, že podobné zážitky ma čakajú aj na ME v Portugalsku. Už samotná nominácia na šampionát je pre mňa významnou poctou a športovým úspechom.
Ján Kŕč