Turčianskoteplický hokej nemá až takú bohatú históriu. Najviac sa o ňom hovorí v spojitosti so ženským hokejom, pretože prednedávnom tu mal svoje domovské právo ligový Medokýš. Ten sa v roku 1995 presťahoval späť do Martina a turčianskoteplickí funkcionári sa dali na cestu systematickej výchovy hokejovej mlade. A darí sa im. Dorastenci aj žiaci majú za sebou úspešnú sezónu. Práve o nej sme hovorili s Bohuslavom Vrabcom, ktorý je prezidentom hokejového klubu Medokýš Turčianske Teplice.
Práca s mlaďou sa vám celkom darí. Pod krídlami vášho klubu sú štyri družstvá – druholigoví dorastenci, starší a mladší žiaci a prípravka žiakov. Najmä dorastenci v tejto sezóne dosiahli významný úspech, keď skončili na prvom mieste, ale úspešne zavŕšili svoju sezónu aj žiaci. Vládne v klube spokojnosť?
Určite. Naši dorastenci sa stali víťazmi druhej ligy. Je to špecifická súťaž, pretože družstvách môžu nastupovať aj hráči juniorského veku. Ide o chlapcov štyroch ročníkov. Je to pragmatické rozhodnutie, lebo pri takomto populačnom vývoji, by sme sotva mohli zložiť kompletné dorastenecké alebo juniorské družstvo a odohrať súťaž. Takto organizovaná súťaž sa začala pred troma rokmi. Bolo to aj náš podnet. Prvé dva ročníky súťaže boli organizované len v našom kraji a teraz už mala táto súťaž celoslovenskú pôsobnosť. O to je, teda, úspech zverencov trénera Milana Koleníka významnejší.
Kedy sa rozhodlo o tom, že práve Turčianskym Tepliciam pripadne pocta víťaza druhej dorasteneckej ligy?
Rozhodlo sa vlastne až v poslednom kole, po našom víťazstve v Ružomberku, ale dôležité bolo aj domáce víťazstvo s Breznom a rovnako aj remíza na jeho ľade, lebo sme mali lepšie vzájomné zápasy. Dá sa povedať, že práve toto víťazstvo je najväčším úspechom hokeja na hornom Turci za posledné roky.
Ale dobre si v súťažiach počínali aj starší a mladší žiaci, takže už vychovávate aj druhý sled hokejových talentov...
Starší žiaci vedení trénerom Igorom Husom skončili vo svojej súťaži – II. lige druhí, čo je tiež veľký úspech nášho hokeja, no a mladší žiaci, ktorých trénuje Dušan Malata, hoci sme pred súťažou vôbec zvažovali, či ich prihlásime do súťaže, skončili na piatom mieste, čo tiež nie je zlé umiestnenie. Práve Dušan Malata je prvým trénerom, ktorý začal s mládežou pracovať v Turčianskych Tepliciach v roku 1995. Naši dorastenci sú väčšinou chlapci, ktorí prešli systémom od mladších žiakov cez starších žiakov až do celku, ktorý sa stal víťazom druhej dorasteneckej ligy. O to si tento úspech ceníme viac.
Máte spoluprácu s martinským hokejom a s jeho mládežníckou základňou?
Samozrejme, že máme. Bez martinského hokeja by sme ešte nemohli postaviť niektoré družstvá. Súťažný poriadok nám umožňuje, že môže u nás hosťovať päť hráčov zo súťaže vyššej o jednu kategóriu. Platí to o žiackych družstvách. Je dobré a teší nás, že chlapci z Martina radi chodia hrať za naše farby a myslím si, že aj martinskí tréneri radi púšťajú chlapcov, pretože majú šancu sa u nás vyhrať. Takáto možnosť nie je u dorastencov, pretože Martinčania hrajú extraligu. Tam je rozdiel súťaží dve triedy. Pravdaže, aj v našom doraste máme chlapcov z Martina, ktorí k nám prišli na prestup. Ale treba spomenúť, že v družstvách máme aj hráčov z celého okolia Turčianskych Teplíc. Za veĺmi dôležité považujeme to, že nám funguje aj prípravka, v ktorej sú osem-desať roční chlapci, takže pracujeme aj s perspektívou.
Vaše postupové ambície sú oklieštené tým, že nemáte krytý štadión, preto, hoci ste vyhrali súťaž, nemôžete postúpiť do vyššej. Aké máte podmienky?
Našťastie nám táto zima priala a keďže súťaž sa začínala v polovičke novembra, zabezpečili sme si to tak, že sme prvé zápasy odohrali u súperov. U nás sme mali ľad od 1. decembra, ale potom až do konca súťaže sme mohli všetky zápasy odohrať na domácom ľade. V tomto smere nebol problém. Čo je dôležité, máme dobrú spoluprácu s rodičmi, lebo to sú zväčša naši prví sponzori klubu. Najviac nás podporuje mesto, ktoré je hádam našim najväčším sponzorom. Primátor Jozef Turčány nám fandí. No, a nemôžem nespomenúť technické služby, pod ktorých správou je zimný štadión, na čele s riaditeľom Dušanom Vojtekom, lebo tiež nám veľmi pomáhajú.
Pracujete s mladými hokejistami, určite aj s ambíciou prihlásiť raz do súťaže aj kolektív mužov, alebo chcete zostať iba pri mládežníckom hokeji?
To, že by sme raz chceli mať aj mužský hokej, má logiku. V dorasteneckom kolektíve majú naši najstarší hráči 19 rokov. Toto družstvo môže ešte hrať v tomto zložení súťaž dva roky no a možno potom, ak sa nám to všetci nerozbehnú po školách, by sme mohli dať dokopy mužský kolektív. To je jeden z našich cieľov. No, ale v Turčianskych Tepliciach predsa existuje aj dnes mužský hokej. Neregistrované mužstvo mužov hrá súťaž pod hlavičkou oblastného oravského hokejového zväzu. Dokonca, naši ju vyhrali. Takže, aj to svedčí o tom, že v Turčianskych Tepliciach sa hokej čoraz viac udomácňuje. (jk)