V minulosti boli kiná takmer v každej väčšej obci. Premietanie v kinách patrilo k miestnej kultúre podobne ako ochotnícke divadlá, fašiangové zábavy a podobne. Kiná sa ale postupne z turčianskeho vidieka stratili, dokonca miznú aj z miest. V súčasnosti sa údajne vypláca prevádzkovať kino v meste, ktoré má viac ako 20-tisíc obyvateľov. Súčasné vstupné na film pre manželský pár dosahuje trojciferné hodnoty, takže kiná sa postupne vyľudňovali až celkom skončili s ich prevádzkou. Vybrali sme sa do najväčších turčianskych obcí, kde sa kiná rušili len nedávno.
V turianskom kine nacvičujú šermiari
Posledným vidieckym kinom, ktoré bolo v prevádzke, bolo turianske. Budova, kde sídli turianske kino, je viacúčelová. Je v nej okrem neho slobodáreň a miestne múzeum. Ako nám povedal zástupca starostu Turian Jozef Liskaj, kinosála sa využíva v súčasnosti iba sporadicky. Prijali úsporné opatrenia, aby sa ušetrilo na vykurovaní. Kedysi v kinosále nacvičovali aj divadelní ochotníci, ale tí v súčasnosti v Turanoch nevyvíjajú činnosť, a tak sálu využíva na nácvik miestna skupina historického šermu, ktorá sa podieľa aj na obecných podujatiach. Okrem toho sa v kinosále občas uskutočňujú divadelné predstavenia pre deti a mládež z miestnych škôl. Napríklad nedávno tu bolo divadelné predstavenie pre deti.
„Kino je funkčné nielen ako sála, ale mohlo by sa v ňom aj premietať. Premietacia technika a plátno umožňujú v Turanoch dokonca premietať širokouhlé filmy. Kino je zrušené preto, že jeho prevádzka bola vysoko stratová. V súčasnosti v zime kinosálu temperujeme a vykuruje sa iba na predstavenia. Prevádzka kinosály nás stojí ročne 30-tisíc korún, čo sú náklady na kúrenie a elektrinu. V súčasnosti na kultúru nezostáva veľa peňazí. Veď, napríklad, na miestne kultúrne stredisko dávame tento rok vrátane miezd 674-tisíc korún, na knižnicu 68-tisíc korún a na múzeum 69-tisíc korún. Celá budova, kde je múzeum, kinosála i slobodáreň je stratová,„ povedal nám Jozef Liskaj. Dozvedeli sme sa od neho, že celý turiansky rozpočet bežných výdavkov dosahuje sumu 27 miliónov korún.
Dvestokorunové lístky by nikto nekúpil
Riaditeľka Miestneho kultúrneho strediska v Turanoch Iveta Jesenská nám povedala, že v miestnom kine s kapacitou 242 miest na sedenie skončili s premietaním filmov v roku 2000.
„V tom čase navštevovalo jedno predstavenie iba 10 návštevníkov. Premietalo sa jedno až dve predstavenia mesačne a za požičanie filmu sa platilo 1700 korún. Ak k tomu prirátame mzdy pracovníkov kina a náklady na energiu, jedno predstavenie vyšlo na viac ako 2000 korún,„ povedala nám Iveta Jesenská. Z toho vyplýva, že pri rozumnej cene vstupného (30 až 50 korún) by muselo jedno predstavenie navštíviť približne 60 divákov. Len náklady na energiu v kinosále v Turanoch ale mesačne presahujú 2000 korún.
„Natrvalo sa prenajať kinosálu neoplatí, pretože v obci chýba kultúrny dom a na masovejšie podujatia by sa okrem nej dala využiť iba sála bývalej Dreviny,„ dodal k tomu Jozef Liskaj.
Podľa Ivety Jesenskej v obci do istej miery supluje kino jeden bar, v ktorom premietajú filmy z videokaziet a DVD – nosičov na veľkoplošnú obrazovku.
Z kina urobili predajňu
Sučianske kino bolo zavreté ešte skôr ako turianske. Ako nám povedal prednosta Obecného úradu v Sučanoch Vladimír Plžik, posledné filmy sa v Sučanoch premietali v rokoch 1993 a 1994. Vtedy to bolo raz začas a v nasledujúcich rokoch sa nepremietalo vôbec. V tejto viac ako storočnej budove s kapacitou približne 200 divákov sa vtedy kúrilo elektrickými akumulačnými pecami, čo bolo veľmi drahé.
„Predaj kina spotrebnému družstvu Jednota bolo veľmi dobré riešenie. Po roku 1989 dochádzalo k útlmu sučianskeho kina. Stratovú budovu, ktorá neslúžila takmer nikomu, sme predali a v súčasnosti slúži ako predajňa potravín. Budova je opravená a splynofikovaná a kino v súčasnosti v Sučanoch nikomu nechýba. Sedačky z kina sme premiestnili do škôl, do robotníckeho kultúrneho domu a využívajú sa. Premietačku sme chceli predať, ale bola zastaralá, nikto o ňu nemal záujem, a tak skončila v „starom železe„. Väčšina domácností má k dispozícii video a kto chce ísť do kina, môže bez problémov cestovať do Martina. Ja osobne chodievam do kina do Martina, povedal nám prednosta Obecného úradu v Sučanoch Vladimír Plžik.
Z toho, čo sme zistili, vyplýva, že kiná sa stávajú „vymierajúcim„, druhom kultúry, a to neplatí iba o vidieckych kinách ale aj o mestách. V súčasnosti sú v prevádzke v Turci iba tri kiná. Uvidíme, či sa udržia. V súčasnosti na jedno kino v Turci pripadá 40 tisíc obyvateľov. A to aj turčianskoteplické kino je stratové.Braňo Gregor
