Zamestnanie au-pair je medzi slovenskými dievčatami stále populárne. Je pre nich jednou z najlepších možností ako vycestovať do zahraničia, spoznať novú krajinu, naučiť sa jazyk i trošku si privyrobiť. Ako jedna z mála Sloveniek strávila ako au-pair tri mesiace v krajine ohnivého flamenga, v Španielsku priamo v Madride, Petra z Martina. Bývala v okrajovej časti Majadahonda (čítaj Machadaonda) Madridu, ktorá je známa tým, že tam žijú miestni prominenti. Petra žila v advokátskej rodine, kde sa obidvaja rodičia venovali tomuto povolaniu. Starala sa o dve dievčatá, o štvorročnú Marinu a deväťročnú Gráciu.
Tvojím snom bolo dostať sa do Španielska s cieľom zdokonaliť sa v španielčine a spoznať kultúru krajiny prostredníctvom práce au-pair. Ako sa ti podarilo zohnať toto zamestnanie v tejto krajine?
Podarilo sa mi to cez jednu známu bratislavskú agentúru.
Boli nejaké odlišné podmienky pre au-pair v Španielsku v porovnaní s inými krajinami?
Áno. Podmienkou bolo vedieť dobre po anglicky a mať aspoň základy španielčiny alebo veľmi dobre po španielsky. Španielom vlastne ide o tom, aby aupairky učili ich deti angličtinu. Je to pre nich lacnejšie a najmä praktickejšie.
Čo si učila malých Španielov?
Iba základy anglického jazyka. Všeobecne sa dá povedať, že Španielom angličtina akosi nejde do pusy. Ťažko sa ju učia.
Mohli by sme povedať, že si žila v lepšie situovanej rodine. Dalo sa teda u nich aj zarobiť?
Nie. V Španielsku sa nedá zarobiť ako aupairka, čo vlastne ani mojím cieľom nebolo a vedela som o tom. Vreckové je tam okolo 60 euro na týždeň (cez školský rok). V lete cez prázdniny je tam iný režim, au-pair je dlhšie s deťmi a zarobí týždenne 90 euro.
Čo si si tam z tých peňazí mohla dovoliť?
V prvom rade som si platila cestovné a jazykový kurz. Potom mi ostala asi polovica peňazí, ale bolo to na tamojšie pomery veľmi málo. Po výmene pesiet na euro tam išlo všetko cenovo hore, okrem toho väčšina vecí v obchode sa kupuje v multipakoch a navyše dominuje značkový tovar.
Navštevovala si aj jazykový kurz španielčiny?
Chodievala som tam dvakrát do týždňa po tri hodiny. Kurz mi veľmi pomohol. Predtým som sama vôbec nevedela odhadnúť, či na to vôbec mám, aby som tam išla. Bola som milo prekvapená, pretože ma hneď dali do toho najvyššieho levelu. Pobyt mi dal týmto možnosť v krátkom čase po návrate zložiť medzinárodnú skúšku španielskeho jazyka Dele.
Aké boli tvoje povinnosti ako au-pair?
Nikto, kto tam ide, nemusí upratovať a ani variť, pretože na domáce práce majú ľudí. Aj preto v Španielsku nie je aupairstvo také rozvinuté, pretože sa o svoje deti najradšej starajú sami a aupairky tam majú predovšetkým na vyučovanie angličtiny. Inak som chodievala s deťmi vonku na prechádzky, starala som sa, aby ráno stíhali do školy a podobne. Večer som s nimi bola až do desiatej hodiny, pretože oni tam tak neskoro chodievajú spať. Ich rodičia ráno odišli do práce a na obed prišli domov okolo pol tretej. Potom bola siesta. Ich matka ďalej pracovala doma v pracovni a jej manžel išiel naspäť do centra mesta. A to bol problém. Ak náhodou otvorili deti dvere na pracovni a išli za mamou, hneď sa ohradila: „Petra, to je tvoj pracovný čas. Ty sa máš teraz o ne starať.„ Bolo to dosť zvláštne, pretože som sa dozvedela, že v iných španielskych rodinách bol vzťah k deťom úplne iný, krajší.
Ako môžeš s odstupom času hodnotiť svoj pobyt v srdci Španielska?
Popri jazykovom pobyte som spoznala ochotu a srdečnosť ľudí v bežnom živote a profesionalitu a ústretovosť v službách, čo u nás ešte nie je bežné. No a samozrejme, mám v čerstvej pamäti nezabudnuteľné dojmy z atmosféry históriou dýchajúceho Madridu. Určite to nebola moja posledná cesta do Španielska.Monika Maruňáková
