Ako deň a noc. Tak by sme mohli charakterizovať účinkovanie martinských hokejových juniorov v extraligovej súťaži. Dvojnásobní majstri republiky mali v tomto ročníku súťaže veľké problémy so záchranou. Neprebojovali sa do play off a v baráži sa až do posledných kôl triasli o svoju extraligovú existenciu. Tri kolá pred jej koncom si, konečne, mohli vydýchnuť.
Tréner Jozef Čepan na margo tohto výsledku hovorí: „Samozrejme sme nespokojní. Po dvoch rokoch vyhrievania sa na výslní slovenského juniorského hokeja prišla pre nás facka. Pravda, martinskému hokeju a zvlášť chlapcom, ktorí ho hrajú, azda môže za istého predpokladu aj prospieť. Bol by som ale nespokojný, keby sa to malo skončiť voľným pádom. Na druhej strane som rád, že sme zachránili extraligu, ale zároveň jedným dychom tvrdím, že v kompletnom zložení, aj s hráčmi, ktorí už viac pôsobili v celku dospelých, by sme, podľa mojej mienky, dokázali prejsť až do semifinále juniorskej extraligy. Veď nám chýbal len bod k tomu, aby sme postúpili do play off. Som presvedčený o tom, že nám vlastne stačila na to jedna streda, v ktorej sme mali mať k dispozícii, kompletný káder aj s hráčmi prvého mužstva. Hrať s dorastencami juniorskú extraligu sa nedá. Ja som už po piatom kole súťaže, tvrdil, že ak nám neprídu pomôcť hráči z áčka, tak nás čaká baráž. Žiaľ, tieto moje slová sa naplnili„.
Viazla komunikácia
Z viacerých zdrojov sme počuli, že keby boli juniori na domácom ľade zvíťazili nad Piešťanmi, boli by mali play off v suchu. Lenže na tento zápas nastúpili bez opôr, a tak sa dočkali nemilého prekvapenia. To, teda, len potvrdzuje, že problémy boli najmä v komunikácii medzi trénermi. „Pred začiatkom sezóny v auguste sme si sadli za jeden stôl tréneri prvého mužstva, juniorov a dorastu a povedali sme si určité pravidlá. Na tomto stretnutí boli prítomní aj funkcionári, ale žiaľ, podľa prijatých pravidiel sme sa riadili vo vzťahoch iba medzi juniorkou a dorastom. Poviem na rovinu vo vzťahoch medzi áčkom a juniorkou to škrípalo. To, že bolo prioritou áčko, rešpektujem, ale myslím si, že jedna-dve stredy v domácich zápasoch mohli a mali juniori z áčka hrať aj za nás. Iné mužstvá, napríklad Slovan Bratislava, takto postupovali. Osobne si myslím, že by to chlapcom nepoškodilo, skôr prospelo. Napokon, tak to bolo minulý rok, keď sa viacerí z chlapcov rozohrali najprv v juniorke až potom sa začali presadzovať v prvom mužstve. Tu kdesi, v neporozumení, sa začala naša cesta k pádu,„ tvrdí Jozef Čepan.
Nie všetko však bolo v tejto sezóne čierne. Dali by sa nájsť aj nejaké pozitíva. To pripúšťa aj tréner. „Ak nejaké boli, tak v prvom rade boli v tom, že v juniorke častejšie dostali šancu hráči ročníka 1986 – teda chlapci vekom iba dorastenci. Bola to pre nich určite dobrá škola a teraz bude len na nich, ako sa presadia. Chlapci by však nemali zabudnúť, že dobrý junior sa môže dostať do áčka, ale len s tým by sa nemal uspokojiť a prestať na sebe pracovať. Naopak. Práve to by malo chlapcov motivovať, aby ešte viac začali na sebe pracovať. Žiaľ, mám dojem, že niektorým hráčom práve tento prechod viac uškodil, ako pomohol.„
Brankári potrebujú trénera
V martinskej juniorke je viacero talentovaných hráčov. Markovič, Pokrivčák, Janovský a Tabaček už dostali v áčku šancu, Smrek, M. Zachar, F. Šimka, ale aj ďalší sa jej možno dočkajú, tvrdí tréner, ale jedným dychom dodáva: „Len musia na sebe pracovať, nie sa uspokojiť, ako sa to našim chlapcom často stáva. Nepochybne, talentovaný je aj brankár Valent. Lenže práve v prípade brankárov by sa už konečne mal v klube dostať na pretras problém špecializovanej trénerskej prípravy brankárov. Je to mimoriadne dôležité, pretože v súčasnom hokeji rozhodujú práve výkony brankárov. Máme v Martine výborných brankárov - Dzubinu, Ruttkaya, ale keď sa im nikto nebude venovať, tak sa ich talent môže rýchlo vytratiť.„
V záverečnej fáze záchranárskych prác prišiel posilniť realizačný tím juniorky momentálne tréner deviatakov Jaroslav Markovič st. „Prišiel nám pomôcť, lebo bolo treba nový pohľad na hráčov,„ hovorí Jozef Čepan. „Ja som s mnohými chlapcami pracoval už tretí rok po sebe a občas fungovala aj ponorková nemoc, najmä preto bol jeho pohľad na vec prínosom.„
Nevidia zmysel v hokeji?
Neúspešná sezóna si bude vyžadovať komplexnú analýzu. Logicky sa jej nebráni ani tréner, ktorý bol pri dvoch majstrovských tituloch. „Každopádne dnes už viem, že treba vniesť nové myslenie do štruktúry mládežníckeho hokeja. O to viac, lebo v ňom sa u nás začína prejavovať veľký vplyv rodičov. Samozrejme, bez ich pomoci by vlastne ani mládežnícky hokej neexistoval, ale niektorí rodičia, poviem to bez obalu, majú mylnú predstavu o pomoci martinskému hokeju. Za svojou finančnou podporou hľadajú aj výhody a iný pohľad na ich syna. Na jednej strane to viem pochopiť, ale často práve na úkor tohto ich vplyvu prestávajú ich deti na sebe pracovať a stáva sa, že keď prídu do juniorského veku, ani nevidia zmysel v hokeji. Pritom viacerí, ktorí mohli niečo dokázať, končia. No a následok? V juniorke je nakoniec málo hráčov a hrá dosť takých, ktorí už vlastne ani nemajú na hokej chuť, sú bez motivácie a po juniorskom veku končia s hokejom. Nad tým sa treba zamyslieť. Som rád, že nám viacerí rodičia pomáhajú, ale v hokeji má zmysel pracovať s hráčom vtedy, ak on sám má snahu a chce hrať hokej viac, ako jeho otec. Vidím to tak, že kvantitu máme, ale, žiaľ, pomaly sa nám vytráca kvalita.„
Žiaľ, v poslednom čase sa v Martine stáva aj to, že už mladí chlapci odchádzajú za hokejom do iných klubov. Už ako dorastenci nevidia svoju perspektívu v martinskom drese a odchádzajú za lepšími podmienkami. Nedávno jeden z veľkých talentov Zelíska, odišiel do Třinca. „Myslím si, že pri lepšej komunikácii a možno aj pri nejakej forme zmluvných záväzkov, by sa to asi nestávalo. Ale to nie je jediný prípad, že z Martina odišiel talentovaný hráč. A nad tým prečo je to tak, sa treba zamyslieť. Keby v klube boli na lepšej úrovni vzťahy v trojuholníku hráč, tréner, funkcionár, určite by Martin, ak zoberiem mužov, nepatril do prvej ligy, ale rozhodne do extraligy. Základňa u nás je, len si v prvom rade musíme spytovať svedomie všetci a hľadať, kde je chyba. To, že táto sezóna dopadla tak zle, len potvrdzuje, že nie všetci sme držali rovnaký koniec povrazu. Prehry a výhry síce patria k športu, ale je smutné konštatovať, že túto sezónu sme prehrali.„
Dorastenci zachraňovali česť
Šancu napraviť smutnú hokejovú bilanciu majú dorastenci. Na poslednú chvíľu postúpili do play off. To, že dorast ostal v hre, je rozhodne úspechom, o to viac, lebo práve v nadstavbovej súťaži im chýbali niektorí hráči zo základnej časti. „Potešilo nás, že aspoň jedno družstvo išlo do play off. Majú to ťažšie, lebo postúpili z ôsmeho miesta, ale play off je iná súťaž. Ale bez ohľadu na tento čiastkový úspech je dôležité, aby sa objektívne zhodnotila uplynulá sezóna, vrátili sme sa k systematickej práci a ponaprávali to, čo je pokrivené. To sa môže podariť len vtedy, keď bude mať klub generálneho sponzora,„ dodal Jozef Čepan. (jk)