Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Staneme sa vegetariánmi?

Poľnohospodári v Turci v súčasnosti vyrábajú mäso a mlieko so stratami

V súvislosti s rozhovorom s Ladislavom Gočaltovským, kontrolórom martinského pracoviska Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorý sme uverejnili v 8. čísle NŽT, sme oslovili predsedov niekoľkých poľnohospodárskych družstiev v Turci a opýtali sme sa ich na dopady súčasnej dotačnej politiky Slovenska a EÚ na turčianske poľnohospodárstvo. Pripomíname, že určité dotácie dostanú slovenskí poľnohospodári tento rok zo štátnych zdrojov, ale z EÚ poputujú peniaze až po ukončení tohto hospodárskeho roka. Poľnohospodári v Turci musia nielen prežiť tento rok, zasiať, pozberať úrodu, predať svoje produkty, ale aj konkurovať cenám lacnejších – viac dotovaných potravín súčasných i vstupujúcich krajín EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Prišli o dotácie na snowlandové pasienky

Po niekoľkých mesiacoch sme opäť navštívili RD Javorina vo Valči, kde sme sa rozprávali s jeho predsedom Miroslavom Muríňom. „V marci by sme určitú sumu mali dostať od štátu na ornú pôdu a v auguste očakávame ďalšie peniaze na trvalé trávne porasty. V porovnaní s minulým rokom sme v januári prišli o tretinu dotácií. Stalo sa tak kvôli snímkam ortofotomapy, podľa ktorej 50 hektárov našich pasienkov v areáli Snowlandu nie je trvalým trávnym porastom. Na spomínanej snímke bola táto parcela hnedej farby, takže je považovaná za tzv. biele miesto (hospodársky nevyužívané- pozn. redakcie). Samozrejme, túto parcelu náš dobytok bude spásať, aj keď sme na ňu nedostali žiadne dotácie,„ povedal nám Miroslav Muríň.

Skryť Vypnúť reklamu

Ošípaných čoraz menej

Všetci predsedovia družstiev, ktorých sme oslovili, nám povedali, že produkcia mäsa a mlieka je pre nich stratová. Vládou garantovaná výkupná cena mlieka je 9,30 koruny, z nej ale treba odrátať 48 halierov za odvoz každého litra a zrážky za nesplnenie niektorého alebo viacerých z piatich kritérií na jeho kvalitu, čo platí od minulého roku. V roku 2002 družstvá ešte dostávali za kvalitu príplatky, v súčasnosti sa z bývalej minimálnej ceny mlieka stala maximálna a mliekárenské firmy ju nezvyšujú.

Podľa Miroslava Muríňa na bravčovom mäse valčianske družstvo pri chove 1200 ošípaných stratilo za rok 2 milióny korún. Rast cien energií spôsobil ďalšie zvýšenie vstupných nákladov poľnohospodárskych družstiev. „V súčasnosti pomaly nie je ani jediná komodita, ktorú by sme dokázali vyprodukovať bez straty. Aby sme celkové straty zmenšili, znižujeme stavy ošípaných. Nemáme úver, ale sme zadĺžení voči osivárskym firmám, ktoré nám zatiaľ tolerujú platby podľa splátkových kalendárov. Myslím si, že osevy jarín ohrozené nie sú, ale peniaze nám budú chýbať najmä na hnojivo a chemickú ochranu plodín. Z dotácií budeme môcť zaplatiť naftu a náhradné diely na techniku, ale platenie osív a hnojív bude ohrozené. Ďalšie problémy nám spôsobuje porážka zvierat. S veľkými ťažkosťami sa snažíme udržať vlastný bitúnok, na ktorom porážame ošípané, ale problémy nám spôsobuje najmä zavretie bitúnku vo Vrútkach. Dlhý čas sme sa orientovali na živočíšnu výrobu a aj rastlinnú výrobu sme orientovali na ňu. V súčasnosti je ziskové pestovanie repky, ak nevymrzne a úroda sa pohybuje nad 3 tony z hektára a pestovanie osív pre firmy, ktoré sa zaoberajú ich predajom. Niektoré firmy majú záujem aj o pestovanie zemiakov na sadenie. Získanie bankového úveru s prijateľnou úrokovou mierou okolo siedmich percent nevidím reálne. Myslím si, že štát nemusí poľnohospodárov vôbec dotovať, stačí, ak by nám zrušil všetky dane a podporil nákup novej techniky,„ pokračoval Miroslav Muríň.

Skryť Vypnúť reklamu

Blatničania úver majú

Zlatica Holubová, predsedníčka PD Gader Blatnica nám povedala, že odvody do štátnej pokladnice idú hore a ale príjmy poľnohospodárov prudko klesajú. „Myslím si, že na Slovensku likvidujeme produkciu toho, čo si vieme dopestovať aj sami. Pritom potraviny nevyrábame drahšie ako v krajinách EÚ. Problém je, že v obchodnom a spracovateľskom sektore, ale aj rôznymi opatreniami, sa predražujú,„ povedala nám Zlatica Holubová

Jedným z opatrení, na ktoré dopláca napríklad PD Gader Blatnica, je, že na vlastnom bitúnku môže poraziť najviac 1100 kusov hovädzieho dobytka, pričom by ich zvládli aj viac. Podľa Zlatice Holubovej sa finančná situácia turčianskych poľnohospodárov vyvíja tak, aby hospodárili extenzívnym spôsobom. V rastlinnej výrobe budú mať na sejbu, ale horšie to bude s chemickým ošetrením plodín, hnojivami a investíciami. Zlatica Holubová nevidí ako schodnú ani cestu ani pokusy o donútenie odberateľov poľnohospodárskych produktov zaplatiť za ne viac. Blatnické družstvo sa zaoberá nepoľnohospodárskou činnosťou, ktorá tvorí pomerne veľkú časť jeho tržieb. Podľa jej slov toto družstvo chce aj v budúcnosti rozširovať ponuku služieb turistického ruchu budovaním športovísk pri vlastnom hoteli. Už v súčasnosti využíva kontokorentný úver, ktorý bude slúžiť na preklenutie zimného obdobia, kým slovenským poľnohospodárom neprídu dotácie z EÚ.

Možno aj pasienkári sa budú musieť preorientovať na rastlinnú výrobu

V hornom Turci sme oslovili predsedu PD Dubové Dušana Kmeťa. Toto družstvo je najväčším poľnohospodárskym subjektom v hornom Turci. Viac ako polovicu obilnín už majú Dubovčania v zemi a siať už budú iba jarný jačmeň na 360 hektároch a na 65 hektároch ovos. PD Dubové sa špecializuje aj na pestovanie ľanu a v súčasnosti je jedným z najväčších turčianskych pestovateľov zemiakov. Zasadí ich na 50 hektároch, z ktorých 20 hektárov budú tzv. množiteľské zemiaky (sadba). Aj dubovské družstvo sa v značnej miere orientuje v rastlinnej výrobe na pestovanie krmovín pre živočíšnu výrobu. Zo ziskových plodín pestuje repku olejnú pre potreby bratislavskej Palmy. Podobne ako iné družstvá v Turci ani Dubovčania nedokážu vyrábať bravčovinu, hovädzinu a mlieko so ziskom.

„Pomohlo by nám, keby sme mohli pestovať zemiaky na sadenie aj pre poľnohospodárov z južného Slovenska. V súčasnosti používame málo umelých hnojív, preto aj hektárové výnosy sú nižšie, problémy máme aj s predajom ošípaných a hovädzieho dobytka, lebo v Turci nie je v prevádzke žiadny väčší bitúnok a vlastná spracovňa hovädzieho a bravčového mäsa nám chýba. Máme štyri hospodárske dvory, ktorých počet budeme nútení zredukovať a výrobu budeme koncentrovať,„ povedal nám predseda PD Dubové Dušan Kmeť.

Aj on vidí šancu pre získanie výhodného bankového úveru na preklenutie obdobia do poskytnutia dotácií EÚ ako nereálnu, pretože žiadna banka nebude dotovať podnik, ktorému hrozia straty. Za reálne považuje úverovanie alebo bartrové obchody s firmami, ktoré predávajú osivá, sladovnícky jačmeň, hnojivá a chemikálie pre poľnohospodárov.

Nedokážem odhadnúť čo bude o rok. Našou prvoradou úlohou je prežiť tento rok. „Hospodárime v pasienkárskej oblasti (PD Dubové má 3500 ha pasienkov) , ktoré využívame v maximálnej možnej miere na živočíšnu výrobu, ale ak budeme mlieko a mäso vyrábať so stratou, budeme sa musieť preorientovať na extenzívnu rastlinnú výrobu,„ povedal nám na záver Dušan Kmeť.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 039
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 174
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 167
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 197
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 550
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 577
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 536
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 727
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 420
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 842
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

2 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

3 h
Ilustračná fotografia.

V meste vytvorili odberové miesta v ZŠ na Ul. Komenského.

6 h
Odberové miesta budú vytvorené aj v Gymnáziu Jozefa Lettricha.

Mesto Martin pre účely skríningového testovania na COVID-19 bude využívať aplikáciu Bookio, prostredníctvom ktorej sa rýchlo a ľahko prihlásite na miesto a čas, ktorý vám vyhovuje.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

23 h

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

19. jan

Už ste čítali?