Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Čím by bol Martin bez knihy

K 135. výročiu Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spo

Mesto Martin vstúpilo do svojho zlatého veku 3. marca 1869 založením Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (KÚS). Súvislosti ľahko napovedia, že až týmto mediálnym zvratom po striebornom veku Memoranda a Matice dovŕšil KÚS premenu Martina na historicky prvé politické a kultúrne centrum Slovákov. Zakrátko totiž táto tlačiareň vďaka integračnej schopnosti tlače zhmotňovať národný jazyk a tak meniť ľud na národ výrazne prekročila hranice Martina a stala sa rozhodujúcim činiteľom pri formovaní slovenskosti tejto krajiny.

SkryťVypnúť reklamu

Recept na národ

V súlade s ustanoveniami Memoranda národa slovenského z roku 1861 a v súvise s chystaným odchodom ustanovizní peštianskeho centra do Martina vznikla akútna potreba vlastnej tlačiarne martinského centra. Tá mala sprvu zabezpečovať výrobu kníh a i. tlačovín najmä pre Maticu slovenskú. Preto založili 12. decembra 1868 pod vedením Viliama Paulinyho-Tótha dočasné predsedníctvo, ktoré načrtlo svoje stanovy v úlohe prvej národnej tlačiarne v dejinách Slovenska. Zakladajúcim dňom KÚS-u bol 3. marec 1869, keď sa zišlo ustavujúce valné zhromaždenie pod predsedníctvom Pavla Mudroňa, čím sa ozrejmili aj záujmy pripravovanej Slovenskej národnej strany ako prvej slovenskej politickej strany vôbec o hlavný komunikačný kanál pre slovenské médiá. Začiatok tlače na jedinom rýchlolise a jednom ručnom lise Františka Andera a zosobnený najmä českými tlačiarmi bol stanovený na začiatok roka 1870 Pretože KÚS bol organizačne samostatným podnikom, zákaz Matice roku 1875 sa ho nedotkol.

SkryťVypnúť reklamu

Tu vzniká centrum

Prvým stálym predsedom KÚS-u sa stal l. júna 1870 Ján Francisci. Prvým produktom KÚS-u bol síce spisok Pamiatka slávnostného otvorenia účastinárskej tlačiarne (vydaný po 12. januári 1870), no už 30. marca 1870 vyšlo slávnostne 1. číslo Národných novín, neskôr našich najdlhšie vychádzajúcich politických novín. Tým práve KÚS mediálne definitívne potvrdil naplnenie štatútu Martina ako národného centra. Medzinárodné kontexty potvrdzujú známy poznatok, že všetky prvenstvá KÚS-u v slovenských pomeroch boli spravidla iba druhou či treťou líniou v európskom meradle. Sám KÚS sa vo francisciovskom období zaraďoval do dravej línie slovenského podnikateľstva, avšak kládol si aj mimopodnikateľské ciele svojimi národnopolitickými úlohami.

SkryťVypnúť reklamu

Roku 1906 sa správcom KÚS-u a 1907 jeho predsedom stal Jozef Capko, ktorý bol roku 1893 zakladateľom martinského pivovaru. Hoci bol J. Capko prvým moderným podnikateľom v dejinách KÚS-u, po jeho smrti roku 1915 vysvitlo, že najmä vďaka ľuďom ako on bol KÚS neustále ziskovým podnikom: prvú stratu zaznamenal až roku 1915, čo však spôsobil prechod na vojnové hospodárstvo.

Prínosy KÚS-u

Knižný dizajn tlačiarne po roku 1870 podliehal pravidlám doby: niesol sa zväčša v novorenesačnom štýle, začiatkom 20. storočia bol zasa jasne secesný. Pochopiteľne, veď národný KÚS prekonával zhodnú vývojovú fázu s dobovým umeleckým výrazom Martina. K prednostiam KÚS-u patrilo napokon i to, že v slovenských pomeroch medzi prvými vylúčil zo sadzby fraktúru a zaviedol modernú latinku. Časopisy typu Černokňažníka mali v tom čase vďaka KÚS-u prvotriednych ilustrátorov, najmä českého pôvodu - bol to napr. Jaroslav Věšín, v rokoch 1886-96 zasa Mikoláš Aleš. Aktuálnu karikatúru nového Černokňažníka však tvoril spočiatku najmä funkcionár KÚS-u Viliam Pauliny-Tóth, pravdepodobne prvý politický karikaturista v slovenských dejinách. V rokoch 1886-88, keď bol redaktorom Slovenských pohľadov Vajanský, ilustrovali túto literárnu revue okrem spomenutých Čechov Věšína a Aleša aj slovenskí umelci Klemens, Bohúň, Socháň a i. Živenu v jej KÚS-ovskom období 1910-12 výtvarne formoval zasa Pavol Socháň ap., no to boli iba špičky, ktoré nezmenili značne tradičný charakter grafickej úpravy predprevratového KÚS-u.

Vydavateľsko-tlačiarenské zameranie tejto firmy si vyžadovalo, aby tu po prvých 40 rokoch živelnej edičnej politiky založil KÚS 2. júla 1908 svoj literárny odbor, ktorý stanovoval líniu jeho vydavateľskej činnosti. V KÚS-e sa však tlačili a vydávali i učebnice, beletria, divadelné hry, náučná literatúra, kalendáre, noviny, časopisy a hospodárske tlačivá, teda rozpätie, aké nemalo na vtedajšom Slovensku obdobu. Priemerné náklady kníh KÚS-u, najmä umeleckej literatúry, sa pohybovali do 2 tisíc exemplárov, čo zasa nemá obdobu ani dnes.

Z edícií KÚS-u treba spomenúť Slovenského divadelného ochotníka (1871 –1930) a Divadelnú knižnicu (1899-1914, obe nákladom KÚS-u), teda kompletnú dramatickú spisbu svojej doby. V rámci klasickej edičnej politiky KÚS-u to do roku 1918 boli ešte zobrané spisy slovenských spisovateľov (J. Kalinčiak, P. Dobšinský, P. O. Hviezdoslav a i.). Z komerčnejšej koncepcie tzv. ľudového čítania vychádzala edícia KÚS-u Zábavné a poučné knihy (1899- 1903). Na pozadí vydaní KÚS-u sa však formovala už aj prvá naša škola umeleckého prekladu, opierajúca sa najmä o slovanské jazyky.

KÚS tlačil do roku 1918 monopolne všetku slovenskú tlač v Martine, keď navyše mnohé tituly znamenali primáty svojho druhu v našej národnej kultúre. Ako národnoreprezentatívna tlačiareň a do roku 1918 i ako vydava- teľstvo svojou produkciou ustálil spisovnú slovenčinu v jej tzv. matičnom a postmatičnom období, bol však najmä prvým priemyselným podnikom v Martine 19. storočia. Vďaka ekonomickým koncepciám Viliama Paulinyho-Tótha, Matúša Dulu, Pavla Mudroňa a i. predstavoval aj prvý - a úspešný - pokus o industrializáciu slovenského mesta prostredníctvom slovenského kapitálu. Skrátka - vďaka tejto šťastnej symbióze priemyslu, kultúry a médií (zatiaľ iba tlačených) by bez martinskej tlačiarne KÚS nebolo moderného slovenského národa. Najmä keď vo svojich vrcholových obdobiach KÚS spôsobil, že prakticky tri štvrtiny nákladu slovenských tlačovín vychádzali do roku 1918 práve z Martina, čo posilnilo aj politickú pozíciu tohto mesta natoľko, že bol v rokoch 1870-1918 fakticky hlavným mestom Slovenska. Všetci predstavitelia národnej elity fungovali aj ako redaktori týchto periodík či kníh, čo vytvorilo práve vďaka KÚS-u z Martina jedno veľké vydavateľstvo.

KÚS po prevrate

Po roku 1918 sa skončila zlatá éra tohto mesta, ktoré prestalo byť politic- ko-kultúrnym centrom Slovákov: vznikali ďalšie, regionálne centrá. KÚS si aj počas 1. ČSR zachoval uprostred komercializovaných až bulvárnych edičných koncepcií pôvodne matičný koncept kultúrneho spolku spojeného s vydavateľstvom. To však zbavilo KÚS jeho celoslovenského prvenstva, hoci zostal tlačiarňou nadregionálneho významu.Do roku 1918 KÚS vystačil v uhorskom prostredí iba s jednoduchými knižnými produktmi, čo si však pri vstupe Slovenska do vyspelejšieho prostredia čs. štátu vyžadovalo zásadnú zmenu. Preto si KÚS roku 1919 za technického správcovstva Dušana Šulca st. zaviedol strojovú sadzbu a roku 1921 inštaloval novú kniháreň. Obohacujúcim mohol byť aj spomenutý rok 1921, keďže KÚS prijal do prenájmu stroje od Slovenskej ligy v Amerike v hodnote 70 tis. dolárov. Najcennejšie časti tejto zásielky (rýchlolis a rotačku) však na návrh správy MS nerozvážne odpredali, čím sa KÚS zbavil veľkého technologického náskoku, ktorý sa mu ponúkal pred ostatnými tlačiarňami.

Druhým podnikateľským obratom bolo majetkové a akciové vstúpenie Tatrabanky do KÚS-u roku 1923, ktorá po konjunktúre rokov 1920-23 získala kontrolný balík fúziou s martinskou Sporiteľnou ešte 31. augusta 1920. Až táto transakcia definitívne zapojila tlačiareň do celočeskoslovenských súvislostí.

V tušení Neografie

Technicky prevažovala v KÚS-e tlač z výšky (v podstate kníhtlač), teda najmä čiernobiela tlač vhodná na stvárnenie hladkého textu. To ju predurčovalo hlavne na výrobu beletrie, nedovoľovalo však tlač náročnejších, napr. obrazových publikácií. Tento obmedzený technický repertoár rozvinuli ešte predtým bratia František a Ľudovít Jarušekovci, ktorí vniesli v rokoch 1921-23 do KÚS-u smerovanie k zinkografii, všeobecne k chemigrafii ako prví na Slovensku. Smerom k zvýtvarneniu sa vydal KÚS v polovici 20. rokov vďaka Jaroslavovi Vodrážkovi, ktorý tu rozvinul dvojfarebnú irisovú tlač a tá sa nadlho stala vizuálnym symbolom slovenskej knihy a časopisectva.

V tomto technickom rámci sa vyvíjal aj knižný dizajn vydaní KÚS-u. Jeho knihy a časopisy po prevrate už charakterizuje v slovenskom umeleckom kontexte po prvý raz samostatné výtvarné riešenie, čo otvoril roku 1919 Mikuláš Galanda ilustráciami k Dobšinského Prostonárodným povestiam. Odvtedy vydania KÚS-u ilustrovali prakticky všetci poprední slovenskí výtvarníci tých čias (J. Alexy, M. Bazovský, M. Benka, Ľ. Fulla a i.). Po roku 1925 však v KÚS-e

už účinkoval ako ilustrátor detských časopisov Včelka a hlavne Slniečko, dosiaľ najvýznamnejšieho detského časopisu na Slovensku i český výtvarník J. Vodrážka, ktorý práve v Martine osamostatnil žáner detskej knihy a ilustrácie na Slovensku. Roku 1932 začal spoluprácu s KÚS-om aj Jozef Cincík a Karol Ondreička, ktorých knižná tvorba vyvrcholila neskôr v Neografii. Tlačiareň však mala v rokoch 1919-28 už svojho výtvarníka Andreja Kováčika, ktorý aj na nasledujúce desaťročia ustálil výtvarnú koncepciu KÚS-u.

Ústup z pozícií

sa v KÚS-e črtal už pri vstupe tzv. Novej kníhtlačiarne do rámca MS v januári 1940, keď KÚS jednostranne odstúpil od spomenutej zmluvy s MS. Definitívne sa však prejavila v apríli 1943, keď vznikla Neografia ako akciová spoločnosť, ktorej musel po roku 1940 vrátiť hodnotné americké tlačiarenské stroje, čím sa citeľne a najmä definitívne oslabil. KÚS však rovnako ako Neografia využil vojnovú konjunktúru a prežil obdobie 1941-44 bez otrasov, hoci už len ako martinská tlačiareň č. 2. V roku 1948 bol KUS zoštátnený.

Pokiaľ ide o kontinuitu martinského tlačiarstva, nemožno v plnom zmysle hovoriť o KÚS-e ako o priamom predkovi Neografie: v období 1943-49 účinkovali oba podniky vedľa seba, viedli ostrý konkurenčný boj, v ktorom spravidla víťazila Neografia, aby sa nakoniec obe firmy spoločne vtelili do nového celku. Ešte aj dnes však martinská polygrafia najväčšmi poukazuje na niekdajšie centrálne postavenie Martina v ekonomike. Ba viac - hovorí, že bez KÚS-u by jednoducho nebolo dnešného Martina. Podniky zo začiatku priemyselného rozvoja tohto mesta od konca 19. storočia totiž napospol podľahli zmene: pivovar (založený roku 1893) nedávno zanikol, celulózka (založená 1902) už nie je celulózkou (dnešný Duropack), stoličková továreň (založená 1889) zasa ustúpila do pozadia. Rovnako to bolo s druhou vlnou industrializácie Martina po roku 1945, najmä so ZŤS. Jediný KÚS udržal v dejinách tohto mesta stabilnú líniu martinského priemyslu, osobitne však martinskej polygrafie ako mediálneho centra, ktorú Neografia neskôr rozšírila do stredoeurópskych rozmerov.Ivan Kučma

Snímky: archív

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. Dôležitosť duševnej pohody
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  6. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  2. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Dôležitosť duševnej pohody
  6. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  7. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  8. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 250
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 097
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 933
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 843
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 801
  6. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 5 526
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 082
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 680

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  5. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 183
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 984
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 436
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 813
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 974
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 710
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 276
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 746
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinčania sa silného súpera nezľakli.

Martinčania síce na Považskú Bystricu nestačili, ale podali najlepší výkon v sezóne.


46m

Desiatky osobností z regiónu Turiec sa rozhodli verejne podporiť kandidatúru Ing. Stanislava Thomku na pozíciu primátora mesta Martin.


13 h
Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


19 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


3. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  5. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 183
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 984
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 436
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 813
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 974
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 710
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 276
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 746
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)

Už ste čítali?