Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Víťazstvá a prehry večného optimistu

Jeden z najlepších útočníkov, aký behával po turčianskych trávnikoch, pochádza síce z Kravian neďaleko Veľkého Krtíša, ale už je „tvrdým„ Martinčanom. Prišiel sem prvý raz ako 22-ročný, neskôr si na 4 a pol roka odskočil pre ligové ostrohy do Třinca. Na prekvapenie všetkých, vrátil sa do Martina. Potom ako tréner vystriedal viacero „štácií“... Stále mladistvý, stále dobre naladený, jeden z posledných notorických optimistov. Možno práve toto pozitívne myslenie mu pomohlo v ťažkej životnej situácii, keď po vážnej autonehode mu visel život na vlásku. Prežil a teší sa zo života ďalej. Navyše, dnes ako tréner Žiaru nad Hronom takmer každý deň prechádza autom touto „svojou zákrutou„... S manželkou Helenou vychovali syna Richarda, ktorý je úspešným právnikom v Žiline. V piatok 27. februára oslávil svoje šesťdesiatiny. František Karko.

SkryťVypnúť reklamu

Myslím si, že mnohých to vaše jubileum prekvapilo...

Aby som bol úprimný, prekvapilo to aj mňa. Nerátal som, že tak skoro budem mať šesťdesiat...

Poďme ale k futbalu. Kde si vás Martinčania našli?

Našli ma v Brne. Bol som hráčom vtedy ligového ZJŠ Brno, ale viac som robil náhradníka. Napriek tomu v novinách išli o mne dobré referencie. V Martine robil jeden pán, čo pochádzal z Brna a ten na mňa upozornil martinských funkcionárov. Mal som aj iné ponuky, ale chcel som sa vrátiť na Slovensko a hrávať stabilne. A tak mi prišla martinská ponuka vhod.

Nebanujete, že ste dali prednosť Martinu?

Určite nebanujem. Prežil som tu krásne roky, tu som sa oženil a som fakticky Martinčan, už aj srdcom. Žijem tu pomaly 40 rokov až na malé výnimky, čo som bol preč, napríklad v Třinci. Vždy som sa ale do Martina vrátil. Napokon, manželka tu má celú rodinu, veľmi dobre spolu vychádzame, pravidelne sa stretávame, takže ťahalo ma to sem, aj keď som hrával či trénoval v iných mestách. Ja som tu doma...

SkryťVypnúť reklamu

Keby ste mali vybrať to najkrajšie, čo ste v Martine za tie roky zažili, čo by to bolo?

Veľa bolo pekného. A to najkrajšie? Že som sa zoznámil so svojou manželkou... No a s futbalom, s tým som prežil veľmi veľa. Ťažko sa vyberá. Ale vyberiem si napríklad roky, keď tu trénoval Štefan Jačiansky alebo Milan Moravec. Tvorili sme výborný kolektív, bola tu skutočná kvalita, tak na ihrisku, ako aj vo vedení klubu. Vtedy bolo jasne vidieť, že martinský klub má koncepciu, že títo ľudia presne vedia, čo chcú a ako to aj docieliť. Napokon, tie mnohotisícové návštevy, ktoré sa pravidelne chodili na nás pozerať a fandili nám, to nebola žiadna náhoda. Boli sme výborná partia, a pritom sme neboli žiadni anjeli, chodievali sme si po zápasoch aj posedieť do bývalého Strojára, ale malo to svoju úroveň. Vedeli sme, čo si môžeme dovoliť, mali sme dôveru a my sme ju nikdy nezneužili.

SkryťVypnúť reklamu

Zažili ste však v Martine nielen víťazstvá, ale aj dosť prehier. Aj tých osobných...

Žiaľ, po čase prišli do klubu noví ľudia, ktorí začali skôr špekulovať, presadzovali rôzne iné záujmy a futbal už nebol na prvom mieste. Mňa to veľmi bolí, pretože som nosil martinský dres, ktorý voľačo znamenal v oveľa tvrdšej konkurencii, akú si dnešní hráči a funkcionári vedia predstaviť. Dnes hrá Martin vyslovene nedôstojnú úlohu. Ja viem, situácia je zložitá, najmä tá ekonomická. Ale zložitá je nielen v Martine, aj inde, a predsa to v iných mestách ide. V Martine mi chýba, že tu si ľudia nevedia sadnúť za jeden stôl a zjednotiť sa pre spoločný cieľ... A ešte jedna vec mi chýba, a to kvalitná základňa hráčov. Je tu síce Fomat, ktorý sa snaží, ale vychádzajú z neho, žiaľ, iba hráči pre okresné a nižšie krajské súťaže. Pre druhú a prvú ligu nikto.

Váš hráčsky vrchol ste prežili v Třinci. Tu ste pravidelne hrali I. ligu a dostali ste sa aj do reprezentácie. Ako si na to spomínate?

Třinec to bola naozaj svetlá kapitola v mojej kariére. Hneď môj prvý dojem bol silný a prvý dojem nezvykne človeka sklamať. Videl som, že tu ľudia žijú pre futbal. Nie iba skupinka funkcionárov, ale aj hráči. Vytvoril sme jednu serióznu partiu, bolo to výborné mužstvo, v ktorom bolo veľa Slovákov a ktoré viedol výborný tréner Jožo Jankech. Ten nasadil systém, a to je dôležité, či už v živote alebo v športe. Prišiel som teda už do dobre fungujúceho kolektívu, postúpili sme do I. ligy a hrali sme ju celkom úspešne.

Prečo ste teda odišli?

Po štyroch rokoch už chcela ísť manželka domov. A priznám sa, aj mňa ťahalo do Martina, ale keby rozhodnutie bolo iba na mne, ja by som bol ešte rok-dva zostal. Odišiel som v rozkvete mojich fyzických síl z prvoligového mužstva, v ktorom som mal stabilné miesto v základnej zostave, do druhej ligy.

Mohol byť osud Františka Karka aj iný?

Určite. Mal som veľa ponúk, každý potreboval zakončovateľa. Sparta, Slávia, Slovan, Trnava, možno všetky ligové celky by ma brali a núkali mi výhodné podmienky. Lenže ja som sa vybral do Martina. Ale aj tu bolo vtedy veľmi kvalitné mužstvo, možno najlepšie, aké kedy Martin mal. Nechýbalo veľa a mohli sme aj my vybojovať I. ligu. Žiaľ, nepodarilo sa...

Nemožno obísť vaše reprezentačné štarty. Hoci sú len dva, každý z nich má mimoriadnu príchuť. V tom prvom ste vytvorili strelecký rekord, lebo za 14 minút pobytu na ihrisku ste strelili dva góly, no a v tom druhom ste si zahrali na legendárnej Maracane v Rio de Janeiro...

K tomu zápasu s Fínskom. Tréner Kačáni mi pri striedaní hovorí – pôjdeš tam a dáš dva góly. Vtedy sme už viedli 2:0, a tak som vybehol bez zábran a tie dva góly som naozaj dal. Bolo to šťastie, ale útočník ho musí mať. Treba sa vedieť stavať a predvídať situácie. Dobrý útočník to musí vedieť, tušiť, kam môže ísť odrazená lopta, musí byť stále v strehu ako lovec. Oba góly, ktoré som vtedy dal, padli po takýchto situáciách, najprv Čapkovičov center brankár nezachytil a ja som len nadstavil kopačku, no a potom som odrazenú Adamcovu strelu poslal do prázdnej bránky. Vidím to ako dnes... No a k tej Brazílii len toľko, ďakujem osudu, že mi to umožnil. Hral som v československom drese na Maracane proti Brazílii. Čo viac si mohl vtedy futbalista želať! Zážitok to bol úžasný, do smrti nezabudnem na ten pohľad, keď sme z okien pristávajúceho lietadla prvý raz zazreli panorámu Ria de Janeira. Nič krajšieho už asi neuvidím...

Do martinského futbalu ste sa viackrát vrátili ako tréner. Zatiaľ čo hráčska kariéra v tomto drese bola priam hviezdna, ako tréner ste doma prorokom neboli. Cítite to aj vy tak?

V Martine by sa mi zle nerobilo, ale boli tu ľudia, ktorým som doslova prekážal, ktorí nechceli, aby Karko trénoval Martin. Neviem, prečo to tak bolo, ja som nikomu neublížil, som komunikatívny typ človeka, mám pochopenie, som skôr pozitívne ladený... Trénoval som v rôznych iných mestách, všade ma brali, vážili si ma a vážia si ma dodnes, rovnaké je to napríklad aj teraz v Žiari, kde trénujem, ale v Martine to bolo vždy iné. Moje skúsenosti z Martina mi hovoria, že tu, keby sa malo dariť, tak je zle. Tu sa ľudia postavia proti tomu, kto by bol úspešný. Nie hráči, lebo tí boli vždy za mňa, ale vedenie sa vždy postavilo proti. Nechápal som to, či to bola závisť alebo čo, ale fakt je ten, že od istého času sa v Martine robilo ťažko nielen mne, ale aj mnohým iným trénerom.

Ak bol váš hráčsky vrchol v Třinci, kde bol váš vrchol trénerský?

Bol to Bardejov. Keď som tam prišiel v 1989, Bardejov sa už pár rokov iba zachraňoval. Prišiel som do úplne neznámeho prostredia, ale vytvoril som si okolo seba taký tím ľudí, že nastal radikálny obrat. Tam som našiel svoju krvnú skupinu hráčov a funkcionárov a najmä vtedajší prezident klubu dával nie slovami, ale činmi najavo, ako mu záleží na bardejovskom futbale. Vyradil som starších hráčov, bývalých ligistov z Prešova, dal som do mužstva mladých chlapcov z okolitých dedín a poctivou spoločnou prácou sme vybudovali schopný káder, ktorý potom postúpil do ligy.

Boli ste celkom úspešný hráč i tréner, čo si myslíte, čo je pre úspech zo všetkého najdôležitejšie?

Úspech si nenájde človeka, človek sa musí oň usilovať a nejde to ľahko. Ak ide o úspech v kolektívom športe, akým je futbal, tak úspech je možný iba vtedy, ak sa človek mimoriadne snaží vytvoriť okolo seba prostredie, ktoré motivuje. Vo futbale je každý úspech dielom kolektívu, ale kolektív to je súbor individualít. Pre úspech je potrebné, aby seriózne a kvalitne spolupracovali a boli voči sebe zodpovední. Je to jednoduchý recept – dať sa dokopy a vytvoriť jedno kvalitné fungujúce súkolie – ale ako vidíme, je veľmi zložité to dosiahnuť.

Platí to aj v živote?

Platí. Je to taká optimistická filozofia, ak ja budem voči ľuďom dobrý, budú sa mi dobrom odmeňovať. Nie všade sa to ale podarí.

Podarilo sa to v Turčianskych Tepliciach?

Ach, Turčianske Teplice. Na tie mám veľmi pekné spomienky. Prežili sme tam rušné, ale krásne časy. Dvíhali sme spolu s vedením klubu teplický futbal až do III. ligy, kde teraz patrí k špičke. Keď sa na to dívam s odstupom času, tak sa to vtedy mohlo nafilmovať a premietať to ako názorná ukážka, ako má vyzerať tímová práca a ako to má vyzerať v dobrom klube. Myslím si, že Aqua je dodnes takým klubom, veľmi jej fandím, aby postúpila. Myslím si, že sme spolu s vedením a hráčmi odviedli kus poctivej roboty, bohužiaľ, v tom najlepšom som odišiel do Martina a dnes viem, že som urobil chybu.

Máte 60 rokov, veľa spomienok, ale stále ešte nie ste vo fáze, že vám zostali už iba tie. Stále ste ešte činný, stále ešte máte ciele...

Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, budem trénovať. Veď mám to veľké šťastie, že môžem robiť robotu, ktorú mám rád. Futbal zostal mojou veľkou láskou. Aj preto som so svojim životom spokojný. Aj so svojou rodinou, so synom a jeho rodinou a teraz už aj s malým, sedemtýždňovým vnúčikom Samkom... Som vlastne šťastný muž.Igor Gabaj

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  6. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  2. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Dôležitosť duševnej pohody
  6. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  7. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  8. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 247
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 086
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 932
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 841
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 796
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 082
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 5 011
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 753

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  5. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 191
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 6 093
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 430
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 810
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 973
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 710
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 254
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 746
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinčania sa silného súpera nezľakli.

Martinčania síce na Považskú Bystricu nestačili, ale podali najlepší výkon v sezóne.


36m

Desiatky osobností z regiónu Turiec sa rozhodli verejne podporiť kandidatúru Ing. Stanislava Thomku na pozíciu primátora mesta Martin.


13 h
Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


19 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


3. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  5. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 191
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 6 093
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 430
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 810
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 973
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 710
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 254
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 746
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?