Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Víťazstvá a prehry večného optimistu

Jeden z najlepších útočníkov, aký behával po turčianskych trávnikoch, pochádza síce z Kravian neďaleko Veľkého Krtíša, ale už je „tvrdým„ Martinčanom. Prišiel sem prvý raz ako 22-ročný, neskôr si na 4 a pol roka odskočil pre ligové ostrohy do Třinca. Na prekvapenie všetkých, vrátil sa do Martina. Potom ako tréner vystriedal viacero „štácií“... Stále mladistvý, stále dobre naladený, jeden z posledných notorických optimistov. Možno práve toto pozitívne myslenie mu pomohlo v ťažkej životnej situácii, keď po vážnej autonehode mu visel život na vlásku. Prežil a teší sa zo života ďalej. Navyše, dnes ako tréner Žiaru nad Hronom takmer každý deň prechádza autom touto „svojou zákrutou„... S manželkou Helenou vychovali syna Richarda, ktorý je úspešným právnikom v Žiline. V piatok 27. februára oslávil svoje šesťdesiatiny. František Karko.

Skryť Vypnúť reklamu

Myslím si, že mnohých to vaše jubileum prekvapilo...

Aby som bol úprimný, prekvapilo to aj mňa. Nerátal som, že tak skoro budem mať šesťdesiat...

Poďme ale k futbalu. Kde si vás Martinčania našli?

Našli ma v Brne. Bol som hráčom vtedy ligového ZJŠ Brno, ale viac som robil náhradníka. Napriek tomu v novinách išli o mne dobré referencie. V Martine robil jeden pán, čo pochádzal z Brna a ten na mňa upozornil martinských funkcionárov. Mal som aj iné ponuky, ale chcel som sa vrátiť na Slovensko a hrávať stabilne. A tak mi prišla martinská ponuka vhod.

Nebanujete, že ste dali prednosť Martinu?

Určite nebanujem. Prežil som tu krásne roky, tu som sa oženil a som fakticky Martinčan, už aj srdcom. Žijem tu pomaly 40 rokov až na malé výnimky, čo som bol preč, napríklad v Třinci. Vždy som sa ale do Martina vrátil. Napokon, manželka tu má celú rodinu, veľmi dobre spolu vychádzame, pravidelne sa stretávame, takže ťahalo ma to sem, aj keď som hrával či trénoval v iných mestách. Ja som tu doma...

Skryť Vypnúť reklamu

Keby ste mali vybrať to najkrajšie, čo ste v Martine za tie roky zažili, čo by to bolo?

Veľa bolo pekného. A to najkrajšie? Že som sa zoznámil so svojou manželkou... No a s futbalom, s tým som prežil veľmi veľa. Ťažko sa vyberá. Ale vyberiem si napríklad roky, keď tu trénoval Štefan Jačiansky alebo Milan Moravec. Tvorili sme výborný kolektív, bola tu skutočná kvalita, tak na ihrisku, ako aj vo vedení klubu. Vtedy bolo jasne vidieť, že martinský klub má koncepciu, že títo ľudia presne vedia, čo chcú a ako to aj docieliť. Napokon, tie mnohotisícové návštevy, ktoré sa pravidelne chodili na nás pozerať a fandili nám, to nebola žiadna náhoda. Boli sme výborná partia, a pritom sme neboli žiadni anjeli, chodievali sme si po zápasoch aj posedieť do bývalého Strojára, ale malo to svoju úroveň. Vedeli sme, čo si môžeme dovoliť, mali sme dôveru a my sme ju nikdy nezneužili.

Skryť Vypnúť reklamu

Zažili ste však v Martine nielen víťazstvá, ale aj dosť prehier. Aj tých osobných...

Žiaľ, po čase prišli do klubu noví ľudia, ktorí začali skôr špekulovať, presadzovali rôzne iné záujmy a futbal už nebol na prvom mieste. Mňa to veľmi bolí, pretože som nosil martinský dres, ktorý voľačo znamenal v oveľa tvrdšej konkurencii, akú si dnešní hráči a funkcionári vedia predstaviť. Dnes hrá Martin vyslovene nedôstojnú úlohu. Ja viem, situácia je zložitá, najmä tá ekonomická. Ale zložitá je nielen v Martine, aj inde, a predsa to v iných mestách ide. V Martine mi chýba, že tu si ľudia nevedia sadnúť za jeden stôl a zjednotiť sa pre spoločný cieľ... A ešte jedna vec mi chýba, a to kvalitná základňa hráčov. Je tu síce Fomat, ktorý sa snaží, ale vychádzajú z neho, žiaľ, iba hráči pre okresné a nižšie krajské súťaže. Pre druhú a prvú ligu nikto.

Váš hráčsky vrchol ste prežili v Třinci. Tu ste pravidelne hrali I. ligu a dostali ste sa aj do reprezentácie. Ako si na to spomínate?

Třinec to bola naozaj svetlá kapitola v mojej kariére. Hneď môj prvý dojem bol silný a prvý dojem nezvykne človeka sklamať. Videl som, že tu ľudia žijú pre futbal. Nie iba skupinka funkcionárov, ale aj hráči. Vytvoril sme jednu serióznu partiu, bolo to výborné mužstvo, v ktorom bolo veľa Slovákov a ktoré viedol výborný tréner Jožo Jankech. Ten nasadil systém, a to je dôležité, či už v živote alebo v športe. Prišiel som teda už do dobre fungujúceho kolektívu, postúpili sme do I. ligy a hrali sme ju celkom úspešne.

Prečo ste teda odišli?

Po štyroch rokoch už chcela ísť manželka domov. A priznám sa, aj mňa ťahalo do Martina, ale keby rozhodnutie bolo iba na mne, ja by som bol ešte rok-dva zostal. Odišiel som v rozkvete mojich fyzických síl z prvoligového mužstva, v ktorom som mal stabilné miesto v základnej zostave, do druhej ligy.

Mohol byť osud Františka Karka aj iný?

Určite. Mal som veľa ponúk, každý potreboval zakončovateľa. Sparta, Slávia, Slovan, Trnava, možno všetky ligové celky by ma brali a núkali mi výhodné podmienky. Lenže ja som sa vybral do Martina. Ale aj tu bolo vtedy veľmi kvalitné mužstvo, možno najlepšie, aké kedy Martin mal. Nechýbalo veľa a mohli sme aj my vybojovať I. ligu. Žiaľ, nepodarilo sa...

Nemožno obísť vaše reprezentačné štarty. Hoci sú len dva, každý z nich má mimoriadnu príchuť. V tom prvom ste vytvorili strelecký rekord, lebo za 14 minút pobytu na ihrisku ste strelili dva góly, no a v tom druhom ste si zahrali na legendárnej Maracane v Rio de Janeiro...

K tomu zápasu s Fínskom. Tréner Kačáni mi pri striedaní hovorí – pôjdeš tam a dáš dva góly. Vtedy sme už viedli 2:0, a tak som vybehol bez zábran a tie dva góly som naozaj dal. Bolo to šťastie, ale útočník ho musí mať. Treba sa vedieť stavať a predvídať situácie. Dobrý útočník to musí vedieť, tušiť, kam môže ísť odrazená lopta, musí byť stále v strehu ako lovec. Oba góly, ktoré som vtedy dal, padli po takýchto situáciách, najprv Čapkovičov center brankár nezachytil a ja som len nadstavil kopačku, no a potom som odrazenú Adamcovu strelu poslal do prázdnej bránky. Vidím to ako dnes... No a k tej Brazílii len toľko, ďakujem osudu, že mi to umožnil. Hral som v československom drese na Maracane proti Brazílii. Čo viac si mohl vtedy futbalista želať! Zážitok to bol úžasný, do smrti nezabudnem na ten pohľad, keď sme z okien pristávajúceho lietadla prvý raz zazreli panorámu Ria de Janeira. Nič krajšieho už asi neuvidím...

Do martinského futbalu ste sa viackrát vrátili ako tréner. Zatiaľ čo hráčska kariéra v tomto drese bola priam hviezdna, ako tréner ste doma prorokom neboli. Cítite to aj vy tak?

V Martine by sa mi zle nerobilo, ale boli tu ľudia, ktorým som doslova prekážal, ktorí nechceli, aby Karko trénoval Martin. Neviem, prečo to tak bolo, ja som nikomu neublížil, som komunikatívny typ človeka, mám pochopenie, som skôr pozitívne ladený... Trénoval som v rôznych iných mestách, všade ma brali, vážili si ma a vážia si ma dodnes, rovnaké je to napríklad aj teraz v Žiari, kde trénujem, ale v Martine to bolo vždy iné. Moje skúsenosti z Martina mi hovoria, že tu, keby sa malo dariť, tak je zle. Tu sa ľudia postavia proti tomu, kto by bol úspešný. Nie hráči, lebo tí boli vždy za mňa, ale vedenie sa vždy postavilo proti. Nechápal som to, či to bola závisť alebo čo, ale fakt je ten, že od istého času sa v Martine robilo ťažko nielen mne, ale aj mnohým iným trénerom.

Ak bol váš hráčsky vrchol v Třinci, kde bol váš vrchol trénerský?

Bol to Bardejov. Keď som tam prišiel v 1989, Bardejov sa už pár rokov iba zachraňoval. Prišiel som do úplne neznámeho prostredia, ale vytvoril som si okolo seba taký tím ľudí, že nastal radikálny obrat. Tam som našiel svoju krvnú skupinu hráčov a funkcionárov a najmä vtedajší prezident klubu dával nie slovami, ale činmi najavo, ako mu záleží na bardejovskom futbale. Vyradil som starších hráčov, bývalých ligistov z Prešova, dal som do mužstva mladých chlapcov z okolitých dedín a poctivou spoločnou prácou sme vybudovali schopný káder, ktorý potom postúpil do ligy.

Boli ste celkom úspešný hráč i tréner, čo si myslíte, čo je pre úspech zo všetkého najdôležitejšie?

Úspech si nenájde človeka, človek sa musí oň usilovať a nejde to ľahko. Ak ide o úspech v kolektívom športe, akým je futbal, tak úspech je možný iba vtedy, ak sa človek mimoriadne snaží vytvoriť okolo seba prostredie, ktoré motivuje. Vo futbale je každý úspech dielom kolektívu, ale kolektív to je súbor individualít. Pre úspech je potrebné, aby seriózne a kvalitne spolupracovali a boli voči sebe zodpovední. Je to jednoduchý recept – dať sa dokopy a vytvoriť jedno kvalitné fungujúce súkolie – ale ako vidíme, je veľmi zložité to dosiahnuť.

Platí to aj v živote?

Platí. Je to taká optimistická filozofia, ak ja budem voči ľuďom dobrý, budú sa mi dobrom odmeňovať. Nie všade sa to ale podarí.

Podarilo sa to v Turčianskych Tepliciach?

Ach, Turčianske Teplice. Na tie mám veľmi pekné spomienky. Prežili sme tam rušné, ale krásne časy. Dvíhali sme spolu s vedením klubu teplický futbal až do III. ligy, kde teraz patrí k špičke. Keď sa na to dívam s odstupom času, tak sa to vtedy mohlo nafilmovať a premietať to ako názorná ukážka, ako má vyzerať tímová práca a ako to má vyzerať v dobrom klube. Myslím si, že Aqua je dodnes takým klubom, veľmi jej fandím, aby postúpila. Myslím si, že sme spolu s vedením a hráčmi odviedli kus poctivej roboty, bohužiaľ, v tom najlepšom som odišiel do Martina a dnes viem, že som urobil chybu.

Máte 60 rokov, veľa spomienok, ale stále ešte nie ste vo fáze, že vám zostali už iba tie. Stále ste ešte činný, stále ešte máte ciele...

Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, budem trénovať. Veď mám to veľké šťastie, že môžem robiť robotu, ktorú mám rád. Futbal zostal mojou veľkou láskou. Aj preto som so svojim životom spokojný. Aj so svojou rodinou, so synom a jeho rodinou a teraz už aj s malým, sedemtýždňovým vnúčikom Samkom... Som vlastne šťastný muž.Igor Gabaj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 736
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 696
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 717
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 645
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 235
  6. Aká je chémia vôní 9 126
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 633
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 576
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 024
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 003
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer

Hodinu so žiakmi základnej školy v Kláštore pod Znievom mala aj moderátorka Adela Vinczeová či novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Na hodine, ktorú viedol kardiochirurg Fischer, nedýchali nielen žiaci, ale ani učitelia.

Netradičné vyučovanie v Kláštore pod Znievom.

FOTO: Vianočný stromček už v Martine svieti, prišiel aj Mikuláš

Krátko po 16. hodine sa v Martine rozžiarila vianočná výzdoba. Otvorili sa aj vianočné trhy, Mikuláš rozdal deťom sladkosti.

Vianočný stromček na Divadelnom námestí v Martine.

Na páračkách v škôlke

Deti sa učili niečo o starých tradíciách. Nechýbal spev, tanec a nezabudnuteľné zážitky.

Deti mali oblečené aj tradičné kroje.

II. TRIEDA: Ak klesne počet účastníkov pod osem, môže nastať problém

Cestu po turčianskych futbalových kluboch sme zakončili návštevou troch klubov druhej triedy. Vyspovedali sme zástupcov Krpelian, Podhradia a Malého Čepčína. Bavili sme sa aj o tom, ako dlho ešte bude fungovať druhá trieda.

Podhradiu prišli v niektorých zápasoch pomôcť aj hráči áčka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?