V ostatnom čase sme dostali do redakcie niekoľko ústnych sťažností občanov, ktorí si ťažkali na to, že keď vytočili číslo záchrannej služby 155, na zdravotníckom operačnom stredisku (dispečingu) ich odkázali buď na ošetrujúceho lekára pacienta alebo na pohotovostnú službu.
Zašli sme za vedúcou lekárkou Záchrannej zdravotnej služby v Martinskej fakultnej nemocnici Annou Vargovou, ktorá nám objasnila situáciu okolo martinskej „záchranky„. V priebehu 24 hodín zazvoní na operačnom stredisku Záchrannej zdravotnej služby v Martinskej fakultnej nemocnici 40 až 60 telefonátov. Z tohto počtu tiesňové výzvy predstavujú iba osem až desať telefonátov. Zhruba päť až šesť telefonátov presmerujú pracovníci dispečingu na lekársku službu prvej pomoci alebo na ošetrujúceho lekára pacienta. Časť telefonátov sú rady po telefóne a všeobecné informácie vo vzťahu k zdraviu. Okrem toho dispečing záchranky do veľkej miery zaťažujú zneužitia čísla 155, najmä zo strany zabávajúcich sa detí, ale aj dospelých. Zbytočne blokujú linku a oberajú zdravotníkov o čas.
„Stáva sa, že prídu naraz práve dve naliehavé výzvy, keď je naše jediné akčné vozidlo v teréne. Vtedy prehlasujeme výzvu buď na ošetrujúceho lekára, na lekársku službu prvej pomoci alebo na lekára, ktorý sa nachádza najbližšie pri mieste nehody, udalosti a pod. Niekedy sa teda stane, že záchranka nepríde hneď, ale podľa časových možností, keď ošetrí iného naliehavého pacienta a odovzdá nemocnici, alebo keď prekoná potrebnú vzdialenosť,„ rozprávala A. Vargová. Jediná martinská záchranka „operuje„ v celom regióne okresu Martin s akčným rádiusom 25 až 30 km. Takisto v susednom okrese Turčianske Teplice má záchranná služba len jedno vozidlo. Finančné prostriedky od finančných poisťovní určené pre záchrannú službu na viac nestačia. Laická verejnosť je všeobecne veľmi slabo informovaná o tom, kedy je nutné volať záchrannú službu a kedy stačí osloviť pohotovosť. A. Vargová nám vysvetlila: „Záchranná služba chodí k stavom, ktoré vznikajú náhle a ktoré ohrozujú pacienta na živote, alebo sú to stavy, kedy by omeškanie znamenalo závažný posun v zdravotnom stave pacienta. Do indikačného poľa záchrannej služby patria závažné zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia najmä s troma základnými životnými systémami – s dýchaním, vedomím, obehovým aparátom a srdcom. Sú to aj ďalšie urgentné stavy, ako sú vážne úrazy u dospelých a detí, zranenia pri dopravných nehodách, pri práci a akútne ochorenia detí s ohrozením na živote i malé percento hroziacich predčasných pôrodov„.
O tom, či záchranná služba pôjde k nahlásenému prípadu alebo nie, rozhoduje kvalifikovaná zdravotná sestra alebo zdravotnícky záchranár. Ich úlohou je posúdiť výzvu, získať potrebné množstvo informácií a rozhodnúť, či prípad „patrí“ záchrannej službe alebo pohotovosti. Nejednoznačné prípady konzultuje s lekárom. Buď potom vyšle k chorému „záchranku„ alebo odporučí občana obrátiť sa na dispečing martinskej polikliniky. Všetko závisí od povahy výzvy, od udávaných ťažkostí a naliehavosti.
(nki)
