Na vstup do Európskej únie sa tešia najmä mladí ľudia. Budú môcť cestovať s občianskym preukazom po väčšej časti Európy, získajú väčšie možnosti na štúdium v zahraničí a mnohí z nich si nájdu lepšie platenú prácu. Dôchodcovia a ľudia stredného veku, najmä tí nezamestnaní, naopak, nevidia svoju budúcnosť ružovo. Obávajú sa, že dôchodky, podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky alebo priemerné slovenské platy im nebudú stačiť ani na podpriemernú európsku životnú úroveň. Z rezortov slovenského hospodárstva majú najväčšie obavy poľnohospodári. Už v súčasnosti žijú turčianske poľnohospodárske subjekty z ruky do úst a mnohí z nich majú obavy, že na jar nebudú mať peniaze ani na to, aby na jar zasiali a zasadili úrodu. Dotácie z Európskej únie možno nedostanú ani do konca tohto roka, a tak majú oprávnené obavy z toho, že ich družstvá, „akciovky„ alebo „eseročky„ skrachujú, budú musieť prepustiť ľudí a poľnohospodárstvo skolabuje. Už v súčasnosti sa na náš trh dostávajú lacnejšie potravinárske výrobky zo susedných krajín alebo z východnej Ázie. Tieto potraviny sú lacnejšie preto, lebo dotácie pre slovenských poľnohospodárov sú nižšie ako v susedných krajinách a východoázijským výrobkom často chýba kvalita. Môže sa stať, že väčšina poľnohospodárov nedostane od bánk úvery a tohtoročná úroda bude, nezávisle na tom, či nás tento rok čaká sucho, veľké alebo priemerné zrážky, najnižšia od roku 1947 (v strednej Európe vtedy bolo katastrofálne sucho).
Dúfam, že také niečo sa nestane a poľnohospodári napokon nejaké peniaze na založenie tohtoročnej úrody dostanú od komerčných bánk, alebo od štátu. Biblická múdrosť hovorí, že ten, kto skúpo seje, bude žať málo a kto seje hojne, žne s požehnaním. Ak by sme na Slovensku prišli o tohtoročnú úrodu a budúci rok by mali poľnohospodári začínať od nuly, mohlo by sa stať, že už by nemali s čím začať. Chceli by prepustení poľnohospodárski robotníci pracovať v skrachovaných družstvách a firmách? Zostali by vôbec skrachovaným firmám ešte nejaké stroje? Bol by ochotný niekto kúpiť takéto firmy, aby začal opäť hospodáriť na ich pozemkoch? Je ťažké odpovedať na tieto otázky. Odborníci v rezorte tvrdia, že tento rok bude pre poľnohospodárov najťažší. Ak ho prežijú, vydržia aj ďalšie roky. Samozrejme, poľnohospodári v Turci to majú určite ťažšie ako ich kolegovia na Podunajskej nížine. Dotácie budú dostávať iba na pôdu, lúky a pasienky, chov oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Zemiaky sa v posledných rokoch z Turca ako tradičný miestny poľnohospodársky produkt strácajú a možno sa úplne stratia, lebo dotácie z EÚ na ich pestovanie budú chýbať. V Turci zostane prevažne živočíšna výroba, lúky a pasienky a zotrvá pestovanie krmovín. Možno budeme raz v Turci produkovať veľmi kvalitné mlieko.Braňo Gregor
