Martin je veľmi malé mesto. Všetci sme tu alebo rodina, často dobrí kamaráti, zväčša aspoň priatelia či známi. A tak tu od predminulej nedele vyzváňajú telefóny na všetky strany. Človek pristavuje človeka, zo všetkých kútov počuť neveriace slová: Je to naozaj pravda?... ako sa to len mohlo stať!... nemôžem tomu uveriť... ako blesk z jasného neba... ale prečo?!... Ľudia sa pýtajú bez akejkoľvek dávky senzáciechtivosti. Naopak, v tomto prípade z úprimného smútku za dobrým človekom, ktorý tu tak ticho, zdanlivo nenápadne, no predsa prepotrebne včera ešte bol a v jedinej osudovej chvíli ho odrazu navždy medzi nami niet...
Tá neuveriteľná, nepochopiteľná, pravde nepodobná, nanajvýš tragická správa hovorí: Katka Kalinová zomrela náhle a nečakane. Zmierenie s ňou je najťažšie pre jej najbližích - milovaného manžela, troch dobrých synov, nevestu a vnúčika, mamičku, brata, sestru, rodinu...
No chýbať bude naša Katka aj v početnej a rôznorodej martinskej i turčianskej kultúrnej obci. Všetkým tým výtvarníkom od štetca, dlátka, kladiva, maliarom, rezbárom, tvorivým a nadaným partnerom, z ktorých sa v jej milej, pohodovej spoločnosti veľmi rýchlo stávali blízki priatelia. Veď naslovovzatá osvetárka, svedomitá metodička, zapálená organizátorka amatérskej kultúry a folklóru Katarína Kalinová sa na osvetovom stredisku, nech sa už časom volalo akokoľvek, o tých „svojich„ starala naozaj nezištne, príkladne a s láskou. Či už to bolo po celé desaťročia v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov Turca, medzi čipkárkami v Klube paličkárok Pôvabnica Turca, alebo v Blatnici na Turčianskych slávnostiach folklóru ako iniciátorka tradičného jarmoku ľudových remesiel.
Dobrá stopa dlhodobej účasti Katky Kalinovej v každodennej kultúre nášho mesta zanecháva hlboko prešliapanú cestičku k mnohorakej tvorivosti nejedného z nás. Ona sama celkom iste patrila k tým dobrým ľuďom poctivej práce a hlbokých priateľských vzťahov, po ktorých chodník spomienok len tak ľahko nezarastá.
Mali sme Ťa úprimne radi, Katka. Nezabudneme!
Vlasta Kunovská
