Martin sa nestretáva často v súbojoch o majstrovské body s Nitrou. Platí to najmä o posledných rokoch, keď upadla úroveň martinského futbalu a ten nitriansky zostal o poschodie vyššie, a keď padla úroveň nitrianskeho hokeja a ten martinský bol o stupienok vyššie... Ale predsa sa stáva, že športovci týchto slovenských mestečiek s podobnými názvami i historickým významom pre Slovensko si prekrížia meče.
Nemôžem si pomôcť, ale Nitrania predovšetkým zásluhou mladíkov, ktorí vystupujú ako priaznivci športu spod Zobora, stratili sympatie Martinčanov na oboch frontoch. Futbalovom i hokejovom. Spomienka na posledný futbalový duel Martin – Nitra (hral sa pred piatimi rokmi) je spojená s nechutnou bitkou, ktorú na martinskom štadióne vyvolali opití a slabou hrou a črtajúcou sa prehrou svojich miláčikov nazúrení mladíci s nitrianskymi zástavami. A teraz sa čosi podobné, ba oveľa horšie stalo na extraligovom hokejovom stretnutí na martinskom zimnom štadióne. Opäť v tom boli alkoholom zatemnené mozgy a zlosťou presiaknuté emócie. Martin teda nemá a nebude mať na nitrianskych „fanúšikov„ dobré spomienky. Ale proti Nitre nemá nič...
Najhoršie je, že v oboch prípadoch sa potom po novinách písalo, že zlyhala usporiadateľská služba. Je to vždy dobrý únikový chodníček, ako rozriediť vandalstvo a nebezpečný lokálny fanatizmus skupiniek mladých pijanov a „bojovníkov„ za farby klubu. Uznám, na násilníkov sa treba pripraviť a dokázať ich aj paralyzovať, to je pravda, ale vina - vina je na druhej strane. A vina je podstatná. Je to síce ľahké, ale dosť hlúpe a neférové viniť nos za to, že sa v pravú chvíľu neuhol správne pred vystrelenou päsťou. A vyčítať mu, že keby sa bol uhol, nebol by zlomený...
Ak nebudeme jednoznačne a bezpodmienečne odsudzovať podobné násilné činy, ktoré majú určite bližšie k fundamentalizmu než k športu (a je jedno pod akou zástavou sa dejú), ak budeme hľadať rôzne riedidlá a snažiť sa vysvetliť pôvod hrubého násilia nejakým rozumným dôvodom či pocitmi (napr. krivdy), dopadneme oveľa horšie, než ten mladý Martinčan, ktorý pocítil súperov nôž v chrbte. Takto zasadíme ranu do chrbta športu ako takému...Igor Gabaj
