Neúnavná kurátorka s hľadačskou fantáziou a osobným i profesionálnym odborným vzťahom k historickým pamiatkam viažúcim sa k Martinu - Eva Králiková - oprašuje pre martinskú kultúrnu verejnosť ďašie pozoruhodnosti v zaprášených, no bohatých historických depozitoch a archívoch. Kým uzrie svetlo výstavných priestorov ďalší príbeh voľného cyklu o pamätihodnostiach Martina pred zrakmi záujemcov, obzrime sa spolu letmo za tými predchádzajúcimi, ktoré už zasa potichu vošli späť do histórie...
Na linajkách času
Malými, no užitočnými kultúrnymi sondami do významnej minulosti mesta Martin - ako kedysi prvoradého centra národnej kultúry Slovákov - sa stali expozície výstav s leitmotívom starého Martina, jeho dejov a osobností. November roku 2000 priniesol v premiére výstavu portrétov tvárí nášho mesta na linajkách historického času. Žili v našom meste bol motív v poradí druhej z vernisáží s blízkym vzťahom k martinskému kultúrnemu fenoménu. Tá dala nahliadnuť do rodinných albumov osobností starých Martinčanov. A tretia pod názvom: Ako sa žilo v našom meste zaviedla návštevníkov do intimity dávnej martinskej rodiny, a to nielen prostredníctvom dobových fotografií, ale aj priblížením niektorých predmetov každodennej úžitkovej potreby.
Slávnostné vernisáže štyroch takýchto výstav zorganizovala autorka vzácnej myšlienky a súčasne ich spoločná kurátorka Eva Králiková v tvorivej spolupráci s osadenstvom kultúrneho centra a mestom Martin dokonca aj celkom štýlovo, priamo na Martina.Veď keď už niečo martinské, o Martine a akurát v Martine, nuž teda nech je to rovno na jeho meno 11. novembra - tak trocha symbolicky aj ako počesť tohto starodávneho patróna nášho mesta.
Tento svet už neexistuje
Aj ostatnú výstavu o martinských „staropamätinách„ mohli návštevníci nájsť opäť v tradičných priestoroch kultúrneho centra na Hviezdoslavovej ulici. Kurátorka si vybrala pre výstavu Staropamätiny nášho mesta ako inšpiráciu myšlienku básnika Milana Rúfusa: ... svet, ktorý tu vidíte,už neexistuje... A skutočne, v priestorovo neveľkej expozícii sa popri sebe ocitli predmety každodennej potreby z keramiky, skla, textilu, kovov, papiera či dreva. Ako dôkaz remeselnej zručnosti, vynaliezavosti aj naozajstného remeselného „grífu„, tak ako ich spracovávali a vyrábali šikovní martinskí majstri v rozmanitých cechoch. Ak ide o prácu, nemôžu v martinskom mestskom kolorite na prelome 19. a 20. sotorčia určite chýbať rodiace sa martinské fabriky - stoličková, celulózka či ešte starší pivovar. Rovnako tak, ako sú v architektúre mesta neodmysliteľné farbiarske domy, medzi nimi sa vyníma známy Lilgovský... To všetko a ešte o podstatný osobný zážitok každého návštevníka navyše sprostredkovala skladbou svojich exponátov štvrtá výstava zostavená z martinských „staropamätnín„.
Fotografie hovoria
Vari najpôsobivejšie sú v takejto koncepcii „nakuknutia„ do tajov martinskej histórie cez dobové fotografie. Pochádzajú prevažne z bohatej zásobárne originálnej tvorivosti, inak tiež chýrneho martinského majstra, tentoraz fotografa Pavla Socháňa. Aj o nich dozaista platí postreh iného dokumentaristu – umelca: ...fotografie nemôžu zmeniť svet, ale môžu sa dotknúť človeka.... V martinských expozíciách sa takto ľudsky dotkli vnímavých prijímateľov staré dobové fotografické pohľady na námestie Turčianskeho sv. Martina, ulicu Riadok, staré domy na ulici Ambra Pietra, na martinský trh, Mudroňovský dom...
Na podobných výstavách človek s pohnutím vníma a obdivuje svet, ktorý z nášho uponáhľaného každodenného života veľmi rýchlo odchádza. Chválabohu, aspoň trocha pripozastaviť ho môžu otvárané, sprístupňované vzácne depozitáre martinských múzeí. Ako nenápadní aj veľavravní svedkovia časov, ktoré sa nevrátia, ale nemusia aspoň prirýchlo zapadať prachom nevšímavého zabudnutia. Tak, ako nezapadnú ostatné Staropamätiny nášho mesta na výstave v Cígerovom dome. A onedlho radi spolu objavíme dozaista aj tie ďalšie...
Vlasta Kunovská
