Delegáti XVI. snemu Slovenskej lekárskej komory (SLK) zvolili 7. februára do čela tejto stavovskej organizácie lekára Martinskej fakultnej nemocnice Milana Dragulu. Ten nahradil na najbližšie štyri roky vo funkcii prezidenta SLK Jána Gajdošíka, ktorému na predchádzajúcom sneme väčšina delegátov vyslovila nedôveru.
Mimoriadny profesor MUDr. Milan Dragula, CSc., má 55 rokov a je rodák zo Žiliny. Roku 1972 promoval na JLF UK v Martine a odvtedy pracuje v Martinskej fakultnej nemocnici ako chirurg, neskôr ako špecializovaný detský chirurg. V súčasnosti je prednostom kliniky detskej chirurgie a námestník riaditeľa MFN pre úsek vedy, výskumu a kvality. Je viceprezidentom Slovenskej spoločnosti detskej chirurgie a v rokoch 2000-2002 bol viceprezidentom SLK. Je autorom a spoluautorom 188 prednášok doma a v zahraničí a 143 odborných publikácií.
Po jeho zvolení za prezidenta SLK sme Milanovi Dragulovi položili niekoľko otázok.
Prečo ste sa uchádzali o post prezidenta a s akým programom ste predstúpili pred delegátov snemu SLK?
Prečo? Lebo som sa už nemohol pozerať na to, ako to vyzerá. Po druhé - nikto nechcel v tomto období zobrať funkciu prezidenta, a hoci si myslím, že určite sú aj vhodnejší ľudia na tento post, cítil som, že v tomto dôležitom období to jednoducho niekto robiť musí. A s čím som sa uchádzal o dôveru? V prvom rade som si dal úlohu zjednotiť rozhádaný lekársky stav. V druhom rade presadiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme svojou prácou dokázali, že dôležité postavenie nášho stavu v spoločnosti je opodstatnené. No a po tretie - predložiť vlastnú víziu reformy zdravotníctva na Slovensku. Urobíme to behom pomerne krátkeho času, ešte v prvom polroku tohto roku a predložíme ju na verejnú diskusiu. Tak to budeme robiť aj v prípade iných rozhodnutí, nič nebudeme tajiť, všetky materiály komory budú verejné.
Bude stavovská lekárska organizácia oponentom ministerskej reformy?
My súhlasíme s tým, že reforma musí byť. Osobne obdivujem ministra Zajaca za odvahu, že prišiel s reformnou koncepciou, ale stavovská organizácia bude vždy v opozícii. Minister je predovšetkým politik, plní politické úlohy a ciele, má k dispozícii mocenské páky a zdroje. Naša komora zastáva záujmy stavu, to je jej absolútne prvoradá funkcia. A zastávať záujmy stavu môže vtedy, keď budú lekári dobre pracovať, keď nebudú sťažnosti, vtedy sa budeme môcť aj uchádzať o to, čo nám patrí. To znamená, že v prvom rade si musíme spraviť poriadok sami medzi sebou.
Aká je vaša predstava reformy zdravotníctva?
Nechajte sa prekvapiť, naozaj neuplynie veľa času a my ju verejnosti predložíme na posúdenie. Podľa nás by mala byť reforma v zdravotníctve sociálne únosnejšia pre pacientov a možnože aj štrukturálne hlbšia. Jej cieľom musí byť kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a podstatne väčší príliv prostriedkov do systému.
Aké možnosti má SLK pri presadzovaní svojich reformných predstáv?
Moc majú politické strany, my ju nemáme, ale tým, že našu koncepciu predložíme širokej verejnosti, vyvoláme debatu o tom, ktorý projekt je lepší, ten náš, alebo vládny. Budeme, samozrejme, aj chodiť lobovať do parlamentu.
Aké vzťahy komora - ministerstvo ste ako prezident zdedili? Zdá sa, že nie najlepšie, lebo SLK svojho času iniciovala odvolanie ministra Zajaca...
Nedívam sa za seba, zaujíma ma to, čo je predo mnou. Áno, tie vzťahy z rôznych príčin najlepšie neboli, ale mojou ambíciou je, aby komora bola dostatočne odborným oponentom ministerstvu zdravotníctva. Ale nielen to. Komora bola stále v defenzíve a ustavične iba odpovedala na niečo, čo vedenie rezortu predkladalo. My chceme obrátiť toto nevýhodné garde a predstaviť svoje vízie - a potom nech oponentom je ministerstvo.
Na záver trochu lokálneho patriotizmu. Bude to niečo znamenať pre martinskú nemocnicu, že jej pracovník je teraz prezidentom lekárskej komory?
Aj lekárska fakulta, aj nemocnica má múdre vedenie a nejaký prezident komory určite neovplyvní veci v tom zmysle, aby sem napríklad prišlo viac peňazí. To určite nie. Možnože sa Martin dostane viac do povedomia, ale to je asi všetko. Ja v tejto nemocnici pracujem 32 rokov, tu som rástol a mám ju rád. Urobím všetko, aby naša nemocnica nejakým spôsobom napredovala. Ale to som robil, myslím si, vždy, to nemalo nič spoločné s funkciami. A budem sa o to snažiť ďalej, či budem alebo nebudem prezidentom komory.
Text: (baj)