Každý muzikant to vie: štúdio je fajn, ale správnu rockovú kapelu spoznáš jedine na koncerte. Navyše: každá správna rocková kapela koncerty miluje a bez nich vlastne ako keby ani nebola. Lebo, ako inak zistiť a ukázať, aká krv to vlastne tečie v muzikantských žilách..? A je bez diskusie, že martinský Team je koncertnou kapelou par excellence. Aj preto bolo záhadou, prečo skupina ešte nemá svoj „živý„, alebo ako sa s obľubou na Slovensku hovorí „live„, album. Teda koncertnú nahrávku. Koncom vlaňajšieho roka sa vyplnila aj táto diera a ako deviaty v poradí sa v diskografii teamu objavil CD „Live in Praha„.
S veľkou chuťou som sa pustil do tohto albumu, lebo všetko prvé je o čosi príťažlivejšie a navyše - bol som úprimne zvedavý, ako bude znieť koncertná podoba Teamu. Prvý dojem: veľmi dobrý. Prekvapujúco výborný zvuk, nebyť dievčenského kriku, človek by ani nepovedal, že je to „priamy prenos„, niekedy to skôr pripomína prerobenú štúdiovku, doplnenú ováciami... Druhý dojem: ešte lepší. V ponuke 15 skladieb je len málo prekvapení, Team siahol po sérii už časom overených hitov. Zaujímavé, že album sa začína (okrem 30sekundového vrenia hľadiska) hitom posledným (Mám na teba chuť) a končí sa hitom úplne prvým (Reklama na ticho), za ktorým je ako bodka či prídavok ďalší ranný šláger kapely - Držím ti miesto. Zaznejú tu aj ďalšie osvedčené kúsky, ako Prievan v peňaženke, Severanka, Nároční, Je to vo hviezdach, Malá nočná búrka... Všetko je to však obalené do tvrdšieho obalu, aj tie najväčšie „popovky„ majú tú správnu rockovú šťavu a niektoré sú poriadne, ako sa hovorí - našlapané. Pritom žiadny hluk či takzvaný zvukový tunel, v ktorom sa všetko zlieva do jedného rútiaceho sa vlaku. Technici odviedli skutočne slušný výkon, a tak poslucháč nepríde o nič, čo sa po muzikantskej stránke zaujímavého na koncerte udialo. A nie je toho vôbec málo. Skôr naopak.
Samozrejme, aj Team obliekol svoje výkladové skladby do nových koncertných rób a znalec môže porovnať, či im to pristane viac. V pozadí so zrejme dosť roztatárenou atmosférou, ktorá vládla v pražskej T-Mobile aréne, sa dajú doslova vychutnať najmä dve skladby. Severanka, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo Team má, je zahratá i zaspievaná precízne (mimochodom Pavol Habera bol počas celého koncertu doslova v špičkovej forme) a vynovený aranžmán robí z tejto hitovky doslova klasický kus. Ešte väčším prekvapením je Zvon, jedna zo skladieb úspešného „platinového„ albumu Mám na teba chuť. Na „live„ albume patrí k vrcholom. Keď kapela skúšala pred koncertnou šnúrou túto skladbu, veľmi dobre sa rozhodla prearanžovať ju do väčšieho celku. Už myšlienka zaradiť baladu Zvon do koncertného programu bola zaujímavá, no ešte zaujímavejší je výsledok. Vymyká sa nielen tým, že skladba trvá 9 a pol minúty, ale najmä veľkými plochami pre gitarové sólo i bohaté party klávesových nástrojov až po gradáciu vo veľkých unizónach... Ak v pôvodnej štúdiovej verzii chceli chlapci z Teamu vzdať touto skladbou hold legendárnej skupine Pink Floyd, tak sa im to podarilo vlastne až touto koncertnou „sestrou„.
Zaujímavé je, že sa stalo, čo sami nečakali. V Čechách sa Zvon po turné stal doslova hitom. Aj na internetových stránkach Teamu, kde môžu mladí ľudia hlasovať, je táto skladba v popredí úspešnosti. A to iba zásluhou turné, kde ju hrali a kde získala ohlas. No, keď na koncerty príde okolo 60 tisíc ľudí, tak to už je poriadna masa a poriadne echo...
V tomto vrcholovom momente koncertu i celej platne si možno overiť muzikantskú zdatnosť Teamu: vysoká disciplína, presnosť a precíznosť vo výraze je zároveň zasadená do klasickej koncertnej atmosféry, ktorá musí každého muzikanta strhnúť k improvizácii. A navyše, aj na pódiu sa musí niečo diať – „show must go on„. To, samozrejme, v štúdiu zažiť nemožno. Tri strany jednej mince...
Je jasné (aj z tohto malého nosiča), že české turné bolo pre Team veľmi dôležité, lebo bolo úspešné a inšpirujúce. Inak by sa hneď nepustili do ďalšej - jubilejnej desiatej radovej platne s myšlienkou na ďalšiu koncertnú šnúru.
