O prvej oficiálnej koncertnej nahrávke Teamu, ktorá sa objavila aj na trhu, sme hovorili s gitaristom Dušanom Antalíkom.
Čí to bol nápad? Producentov? Vydavateľov?
Ani, ani. Nápad urobiť živý album vyšiel z kapely. Cítili sme už dlhšie, že Team by takýto album potreboval, pretože si neskromne myslíme, že práve koncerty sú silnou stránkou kapely a ľudia by to mali počuť.
A tak ste si záverečný koncert vlaňajšieho českého turné zvolili ako nahrávací, aj preto že bol v Prahe. Ano?
Nie. Už predtým, myslím, že v Plzni, sme skúsili nahrať niekoľko vecí, aby sme zistili, či je to technicky zvládnuteľné. Naši pražskí technici nám povedali, že je to dobré, že sa dá z toho urobiť album. Tak sme využili pražský koncert v T-Mobile aréne a nahrali ho taký, aký bol, taký sme ho aj zmixovali a vybrali z dvojhodinového programu 75-minútový záznam. Nič sme v štúdiu nedohrávali. To, čo je počuť, to sme aj odohrali.
Aký je zásadný rozdiel medzi nahrávaním v štúdiu a naživo?
Ak ktorýkoľvek muzikant povie, že na pódiu necíti, že sa nahráva, tak nehovorí pravdu. To jednoducho cíti každý. Už len to, že vlastne nič sa nedá zakryť, ani vrátiť, nič sa nedá strihať. Aj my sme to cítili. Jednak to bola Praha, čo už je samo osebe dosť motivujúce a jednak každý z nás vedel, že je neustále snímaný, že všetko, čo zahrá a zaspieva bude na platni. Boli by sme radšej, keby sa nahralo viac koncertov, a potom sa urobil výber toho najvydarenejšieho. Ale tu je to jednoduché - ako sme to v Prahe zahrali, tak je to na cédečku, teda aj s nejakými možnými nedokonalosťami. Ale zato je tam dosť muzicírovania, ktoré na štúdiovej platni nemožno mať. Na pódiu vzniká jedinečná interakcia, tá môže vzniknúť iba na koncerte, a to je spoluhráčstvo, spoločný zvuk a rytmus kapely, nielen profesionálna zohratosť hudobníkov, ale akoby spoločné srdce skupiny...
Ako k úrovni albumu prispela atmosféra v pražskej hale a pražské publikum?
Možno čakáte, že teraz poviem, že ten pražský koncert bol niečím výnimočný, keď prišlo naň vyše deväťtisíc ľudí a výborne sa bavili. Nech to neznie neskromne, ale všetky naše koncerty na českej šnúre boli takéto, v podstate vypredané a s výbornou atmosférou. Čiže každý bol pre nás sviatkom. A ešte - mali sme špičkové vybavenie na svetovej úrovni, to bol ďalší veľký motivačný prvok. Pražské publikum má ale svoju zvláštnosť, je určite najviac, aby som použil český výraz - namlsané, veď skoro každý týždeň tam koncertuje nejaká svetová hviezda, je tiež presne zorientované, čo vo svete letí. Teda, ak chce kapela v Prahe uspieť, nemôže byť priemerná. Inak by na ňu ľudia jednoducho neprišli.
Ste spokojný s prvou „živou„ platňou Teamu?
My si v kapele nič neodpúšťame a sme dosť kritickí. Napriek tomu, je to podľa našich predstáv. Má to šťavu, sú tam dobré muzikantské výkony, dobre to šlape, zvukovo je to veľmi dobré. Čo viac od „živej„ platne možno čakať... Po pravde, keby sme boli vopred vedeli, že to turné bude také vydarené, na naše pomery veľkolepé a že prídu také davy ľudí, tak by sme určite urobili aj DVD. Ale aspoň máme o čom rozmýšľať a čo plánovať...