Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Tvorca dobra, symbol úcty a ľudskosti

Dve jubileá Prof. MUDr. Vladimíra Galandu, CSc.

Mnohí Martinčania si ho v dobrom pamätajú. Vzpriameného, ako kráča každý podvečer Riadkom, kde je dnešné martinské trhovisko, smerom do nemocnice, aby na detskej klinike, ktorú vybudoval a za ktorú desaťročia zodpovedal, ešte raz, navečer, skôr ako milé sestričky dajú nemocným detským pacientom Dobrú noc!, všetko skontroloval – najmä tie ťažké prípady – z lekárskeho hľadiska domyslel a uistil tak seba, ako i celé pracovisko, že všetko, čo bolo v danej chvíli v ľudských silách, môže nemocným v plnom rozsahu poslúžiť. Tak si ho na tom dávnom Riadku – stál som v hlúčku mládeže – pamätám: jeho úctivý úklon, ktorým odpovedal na pozdrav všetkým, ktorí si ho v Martine vážili a boli aj jemu vďační za to, že mohli byť na svoj Martin hrdí. Áno, Vladimír Galanda to bol jednoducho pojem: už ako mladí ľudia sme to vedeli: toto je veľká ozdoba nielen nášho mesta, ale celej slovenskej lekárskej vedy!

SkryťVypnúť reklamu

Narodil sa 11. februára 1914 v dolnozemskej Starej Pazove. Pochádzal zo starej martinskej rodiny, ktorá naše mesto i náš kraj obdarovala mnohými pamätnými iniciatívami. V 19. a 20. storočí jej príslušníci viedli naše mesto, budovali podniky a inštitúcie. Výrazne prispeli k tomu, aby sa Turčiansky Svätý Martin mohol stať uznávaným slovenským národným kultúrnym centrom. Pamätníci s radosťou spomínajú na obdobie medzivojnového rozvoja, keď mladučký Vladimír Galanda študoval na martinskom československom reformnom reálnom gymnáziu. S istotou môžem povedať, že túto dobropovestnú strednú školu úprimne miloval. Nie je to tak dávno, keď sa na jubilejnom sympóziu roku 1992 vyznal – spoločne so spolužiakom, skvelým architektom Eugenom Kramárom: milujem Ťa, moje dávne martinské gymnázium.

SkryťVypnúť reklamu

A bolo na tom sympóziu na čo pamätať, na skvelých profesorov, slovenských i českých, na martinské okná otvorené do sveta, na priateľskú študentskú súťaživosť, tolerantnú konkurenciu, v ktorej vyrastal budúci pražský medik a československý rekordér v skoku do výšky Vladimír Galanda.

Praha mu učarovala. S veľkou vážnosťou roku 1938 prevzal lekársky diplom Karlovej univerzity. Ako lekár – internista začal pracovať v Martine, neskôr na detskej klinike v Bratislave, kde si založil rodinu s manželkou Lenkou, budúcou slovenskou bibliografkou. Tam sa mu narodil 8. mája 1945 – v hodinách, v ktorých sa končila 2. svetová vojna – aj syn Miroslav, dnes uznávaný slovenský neurochirurg. Čoskoro, po skončení vojny sa MUDr. Vladimír Galanda vrátil do Martina, kde si ho na celý život pevne pripútala medicína maličkých. Učarovala mu úprimnosťou detskej duše. A práve v tomto odbore postupne, s najväčšou lekárskou svedomitosťou a výnimočnou odbornou erudíciou vybudoval v Martine detskú kliniku, ktorá sa stala pojmom: slovenským i medzinárodným. Polstoročie intenzívnej práce, tisíce detských pacientov, stovky univerzitných prednášok a cvičení, výchova mladých lekárov, vzdelávanie ošetrovateliek, vedecké monografie, učebnice a state, k tomu celý rad vysokých domácich a zahraničných ocenení: to všetko pomohlo akreditovať martinskú nemocnicu ako nemocnicu fakultnú. A k tomu ešte niečo podstatné: zásluhou svojho budovateľa poskytovala martinská detská medicína mnohé príklady lekárskej šľachetnosti a obetavosti. Neraz sa nám, mnohým rodičom, ktorí sme služby kliniky, poskytnuté našim deťom, starším i nemluvňatám, mohli s vďakou prijať, v mysli vynára obraz – v tom čase už univerzitného profesora – Vladimíra Galandu, ako sa s príslovečnou pokorou ponáhľa do našich martinských bytov a domov, aby poskytol nielen prvú pomoc, ale zabezpečil všetko potrebné pre liečenie náhlej a komplikovanej detskej diagnózy. Ak dnes (tak ako mnohokrát v minulosti) kráčam v budovách detskej medicíny v martinskej nemocnici a vidím mamy, ako tam môžu byť pri svojich deťoch, vynorí sa mi v mysli obraz Vladimíra Galandu, ako hovorí: matka a dieťa aj v medicíne patria nerozlučne k sebe! Aj jemu môže dnešná medicína ďakovať za humánny prístup k uplatneniu tohto – pred časom nie celkom rešpektovaného – princípu. Alebo Galandov – pre nás laikov azda ťažko pochopiteľný – boj so salicilanmi, ktoré sa ľahkovážne v jeho časoch predpisovali i deťom. Bol to veľký zápas s vtedy obľúbeným, ale rizikovým liekom a vývoj dal profesorovi Galandovi za pravdu. Mohli by sme viacerí, a to aj ako laici, pokračovať vo výpočtoch oceňovaných pozícií, ktoré Vladimír Galanda nezvratne vybudoval v areáli detskej medicíny. No jeho žiaci a nasledovníci tak konajú omnoho kompetentnejšie, či už v charakteristike Vladimíra Galandu v odbornej lekárskej literatúre alebo v mnohovrstevnom rozvíjaní jeho lekárskych posolstiev.

SkryťVypnúť reklamu

Profesor Galanda by sa bol v týchto dňoch dožil mladistvých deväťdesiatin. Pristali by mu. Vieme si predstaviť, akoby so synom Vladimírom, váženým architektom, majstroval – tehla, doska, kameň – a potom už línia: priama a čistá ako lúč. Pamätáme, ako vo vysokom veku vášnivo lyžoval. A to nielen v pamäti, ako neraz s úsmevom rozprával, na už zabudnutom „všivavom„ vŕšku, tam kde stúpa dvojprúdová cesta na Novú Ľadoveň, ale najmä na milovaných Martinských holiach. Keď povedal: boli sme na holiach, to niečo znamenalo! Športový výkon, eleganciu, dynamiku, ale najmä túžbu a odvahu vystúpiť na vysoké vrchy. Dotknúť sa slnečného jasu. A neváhať spustiť sa s odhodlaným srdcom do riskantných a nebezpečných hlbín.

Aký bol športovec, taký bol i lekár. V medicíne prekonával a prekonal svoj čas. Vytvoril stopu, na ktorú sa oddá vybehnúť. Nadýchnuť sa a bežať krásny beh životom. A neraz pritom – ako on, pristaviť sa, priateľsky sa usmiať, láskavo mladších priateľov životnými skúsenosťami ponaprávať a keď príde taký deň – zaspievať milovanú pieseň. Napríklad takú, aké na jeho sedemdesiatinách načínal Ivan Roll. Málokedy som také krásne slovenské piesne počul s takou nehou spievať, ako to dokázal Vladimír Galanda.

Turiec i Martin miloval. Ak v našom meste rozkvitol kultúrny kvet, skvelé divadelné predstavenie alebo jedinečná výtvarná výstava – nikde nechýbal. Nebolo v tom ani kúsok snobstva. Priviedol ho tam prenikavý kultúrny zrak človeka, ktorý vedel pútavo združovať formálne i neformálne spoločenstvá. Kto pozná plavecký Memoriál Pavla Steinera, dobre vie, aké bývalo Galandovo priateľstvo verné a oddané. Rodilo sa v horúcom srdci, ktorému sa zaľúbilo dvíhať vyššie život nášho mesta. A to ako váženú a ctihodnú dedovizeň, ale i ako novú príležitosť pre šľachetné iniciatívy, a to vo všetkých galandovských sférach: v lekárstve, vo vede, kultúre, športe.

Priatelia, profesora Galandu medzi nami niet už desať rokov. 3. februára 1994 na prahu osemdesiatin nás opustil. No galandovský milý úsmev má v sebe magnetizmus: jasne ho vidíme medzi sebou. Činného, príkladného, energického: v pamäti nášho mesta naďalej rozosieva semiačka dobrých vlastností. Stačí nastaviť srdce a rozkvitne vo vás kus starého dobrého sveta, v ktorom šľachetnosť vládla nad ziskuchtivosťou a srdečnosť nedala šancu zlovoľnosti.

Možno by Martin – tak ako v medicíne bývajú Dni Vladimíra Galandu – mohol ľuďom, ktorí sú tvorcami spoločenského dobra a kultúry v našom čase, ktorý čoraz viac túži za renesanciou etickosti, udeľovať Cenu Vladimíra Galandu. A jemu, váženému martinskému lekárovi a ctihodnému občanovi, ak ju nemá, udeliť Cenu mesta Martin in memoriam.

Galandovský rok 2004 poskytuje na to, priatelia, výnimočnú príležitosť. Miloš Kovačka

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 8 843
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 902
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 837
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 356
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 833
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 756
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 2 918
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 490

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  2. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  3. Štefan Vidlár: Hmm...
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  5. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  6. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  7. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  8. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 10 011
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 7 895
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 686
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 6 647
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 658
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 799
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 408
  8. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


56m
Rozhľadňa na Tŕní, v pozadí Lúčanská Malá Fatra.

Obidve časti Malej Fatry, ale aj Veľká Fatra sú tak ako z obrázku.


2 h
V roku 2019 martinský závod vyrobil 500-miliónty komponent

Najväčší zamestnávateľ v Turci aj napriek dodávateľským problémom výrobu rozšíri.


6 h

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Levičanka radí ľuďom, aby si faktúry kontrolovali.


29. sep

Pravidelná údržba vodnej nádrže je nariadená zákonom.


8 h

Fakultná nemocnica Nitra plne rešpektuje rozhodnutie krajského súdu, povedala hovorkyňa.


29. sep

Záujem o prácu mestského policajta je slabý, problémom sú aj peniaze.


29. sep

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  2. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  3. Štefan Vidlár: Hmm...
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  5. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  6. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  7. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  8. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 10 011
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 7 895
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 686
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 6 647
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 658
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 799
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 408
  8. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?