Môj študentský rozpočet mi pomáha vylepšovať kolportérstvo. A tak mám prešľapané martinské ulice z jedného konca mesta na druhý dosť dobre. Vždy ma ale rozčaruje situácia na Ruppeldtovej ulici. Pred niekoľkými mesiacmi tu zabudovávali vedenia telekomunikačných sietí. Firma, ktorá zabezpečovala výkopy, si splnila svoje povinnosti, pravdepodobne, len čiastočne, lebo jamy zostali zasypané štrkom. A práve naň si občania ťažkajú najčastejšie. Majú problémy pri odhŕňaní snehu. Akokoľvek sa usilujú, nikdy sa im do nepodarí tak, aby mohli do svojich domov vstupovať bez obáv z ľadového podkladu. Domnievam sa, že problém vyrieši až jar a zodpovední sa vrátia urobiť nápravu. Len, kto urobí nápravu s kanálom, ktorý tu už celú večnosť chýba. Alebo budeme vyčkávať na prvú obeť, ktorá doň spadne? Keďže sa na veci nič nemení, sledujem, ako sa kanálový otvor zapĺňa konármi, štrkom či kamením z rozvŕtaného chodníka. Keď sa bude čistiť, asi to nebude lacné... Iný pohľad sa mi takmer neustále naskytuje na Kollárovej ulici – pred katolíckou charitou. Ktorýsi dobráčisko tu chodí pravidelne vykonávať svoju veľkú potrebu. Neviem, či to robí naschvál, alebo len tak – pre potešenie, no svojím správaním pri pripomína štvornohého priateľa človeka. No ktovie, možno aj on sa chce stať domácim miláčikom...Adrián Greško