Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Dámy v sukniach objavovali neobjavené

Magdaléna Horváthová - Runkovičová vytvorila v Bla

Gaderská a Blatnická dolina, ale aj okolie Blatnice, je jednou z najkrajších lokalít Turca. Tlstú, Ostrú a doliny okolo nich poznajú azda všetci turisti na Slovensku. Spomínané miesta sú rajom nielen pre turistov, ale aj pre obdivovateľov stredoeurópskej fauny a flóry. Nie náhodou v Blatnici pôsobili v Blatnici dve vynikajúce botaničky (Izabela Textorisová a Magdaléna Horváthová - Runkovičová, rodená Repická), ktorých výskumy a dielo sú prínosom aj pre súčasných vedeckých pracovníkov blatnickej Botanickej záhrady, pracoviska Univerzity Komenského v Bratislave. Riaditeľka Botanickej záhrady v Blatnici Dana Bernátová v uplynulých mesiacoch pracovala s herbárom Magdalény Runkovičovej. Povedala nám, že ide o najsvedomitejšie spracovaný herbár, s akým sa stretla. Jeho autorka sa dožila úctyhodného veku 94 rokov a zomrela pred rokom a jedným mesiacom v Kalinove. Magdaléna Runkovičová prežila v Blatnici 30 rokov a bola manželkou miestneho evanjelického farára, preto ju obyvatelia obce poznali pod priezviskom Horváthová. Magdaléna sa vydala po smrti svojho manžela opäť a jej druhým manželom sa stal Gejza Runkovič. Ten bol jej dlhoročným obdivovateľom, ale aj sám bol znalcom slovenskej prírody, o ktorej napísal niekoľko kníh. Magdaléne sa stal v poslednej tretine jej života najčastejším spoločníkom a pomocníkom. V kruhu priateľov nikdy nezabudol pripomenúť: „Magda je anjel, viete to?„

SkryťVypnúť reklamu

V škole u tety

Magdaléna Runkovičová sa narodila v roku v Bačovom Lome neďaleko Krupiny v roku 1909 v rodine notára Emila Repického a učiteľky Almy Repickej, rodenej Textorisovej. Sestry Izabela (prvá slovenská botanička) a Oľga Textorisová boli tetami Magdalény Runkovičovej. Oľga Textorisová sa stala učiteľkou svojich neterí Almy a Magdalény v škole Starej Pazovej pri Novom Sade vo Vojvodine, kde národne orientovaní Repickí poslali svoje dcéry na znamenie protestu proti Apponiho zákonu na súkromné vzdelávanie.

Neskôr sa Oľga Textorisová presťahovala aj so svojimi neterami do Blatnice. Denne navštevovali svoju tetu Belku (Izabelu Textorisovú), blatnickú poštárku. V čase voľna chodili na „zázračné„ miesta, do dolín, ktoré boli plné rozkvitajúcich kvetov. S tetou Belkou sa učili poznávať rastliny, pomáhali jej pri ich sušení a zakladali si svoj detský herbár. U Magdalény Runkovičovej sa vtedy vytvorilo silné puto ku Gaderu, Blatnici i ku svojej vzdelanej, dôstojnej a krásnej tete Izabele, ktorá bola nielen citlivá, ale aj veľmi prísna k sebe a svojmu okoliu.

SkryťVypnúť reklamu

Ku kvietkom sa vrátila po rokoch

Magdalénu Runkovičovú ovplyvnili počas štúdií na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici aj profesori Augusta a Mikýška. Ako mladá absolventka učila 6 rokov v Karve na Dunaji a v Laskári v Turci. Ako manželka blatnického evanjelického farára Jána Horvátha prežila v obci 30 rokov. Ovdovela ako 55-ročná a jej vnútornou sa stalo poznávanie rastlín. Bola inšpirovaná svojou tetou Izabelou, ktorej rukopisy i herbáre dôkladne poznala. Pamätala si aj všetky chodníčky a údolia, ktoré spolu navštívili. „Magdaléna Runkovičová s nevšednou usilovnosťou zdokumentovala najskôr územie blatnického chotára, a potom navštívila aj všetky z botanického hľadiska najdôležitejšie lokality Slovenska. Jej najvýznamnejším objavom bol nález maku tatranského vo Veľkej Fatre v roku 1963. Výsledky svojho objavu publikovala Magdaléna Runkovičová v roku 1967 ako externá pracovníčka Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Nedávno sme tento objav s ďalšími vedeckými pracovníkmi prehodnotili a na základe viacerých odlišností sme mak fatranský oddelili ako endemický veľkofatranský poddruh maku tatranského. Znamená to, že tento kvietok sa nenachádza nikde inde na svete, iba vo Veľkej Fatre. Magdaléna Runkovičová mala k dielu svojej tety hlbokú úctu a postarala sa o to, že jej herbárové zbierky a najcennejšie rukopisy sa zachovali. Herbár i katalóg k nemu je súčasťou depozitáru katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Slovenského národného múzea Bratislave. Najvzácnejší nepublikovaný a z vedeckého hľadiska veľmi hodnotný rukopis Izabely Textorisovej (O turčianskej flóre) z roku 1930 je uložený v Matici slovenskej v Martine. Magdaléna Runkovičová zanechala pre nás veľmi cennú zbierku vedeckých dokladov. Kvalitnejšia časť jej celoživotných zbierok (približne 3500 položiek) je od roku 1993 ozdobou expozície a depozitáru Slovenského národného múzea v Bratislave. Druhú časť zbierok Magdalény Runkovičovej o približne rovnakom rozsahu darovali jej pozostalí Botanickej záhrade v Blatnici. Pre nás, ktorí máme možnosť postarať sa o jej spracovanie, pripravila Magdaléna Runkovičová nevšedné dobrodružstvo. Jej herbár je výnimočný svojím rozsahom, dôkladnosťou spracovania rastlín, starostlivým popisom, presnou determináciou a doplňujúcimi poznámkami. Z nich sa dozvedáme mnoho informácií o pocitoch Magdalény Runkovičovej, o počasí v akom rastliny zbierala, aký bol výhľad na okolité kopce a s kým podnikala svoje exkurzie do prírody,„ povedala nám Dana Bernátová.

SkryťVypnúť reklamu

Magdaléna Runkovičová putovala za vzácnymi rastlinami obyčajne v spoločnosti s najbližšími priateľkami - MUDr. Máriou Jesenskou, príbuznou národného umelca Janka Jesenského, profesorkou Vierou Štetkovou, neterou Milana Hodžu, Pavlínou Lilgovou, Irenou Frkáňovou, neskôr aj so súčasnou pracovníčkou SNM - Múzea Andreja Kmeťa v Martine Katarínou Škovirovou. Podobne ako Izabele Textorisovej, aj Magdaléne Runkovičovej robila spoločnosť Maša Haľamová. Ako sme sa dozvedeli od Dany Bernátovej, turisti boli neraz prekvapení, keď stretli v horách skupinku starších decentných dám, ktoré boli oblečené v sukniach. Neraz ich stretla aj Dana Bernátová. Ale práve vďaka učeným dámam, akými boli aj Izabela Textorisová a neskôr Magdaléna Runkovičová, vznikli dokumenty o vtedajšom stave flóry a jej rozšírenia v Turci. „Pracovisko botanickej záhrady v Blatnici pripravuje hodnotenie stavu a zmien flóry Veľkej Fatry v rámci riešenia vlastného grantového projektu. Aj vďaka obidvom herbárovým zbierkam a rukopisom, ktoré vznikli v Blatnici, sa nám ľahšie odpovedá na otázky identifikácie, rozšírenia, ohrozenia alebo zanikania druhových populácií vyšších rastlín„ pokračovala Dana Bernátová.

Vedecká práca obohatená o cit

Herbárové zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou vedeckej práce, napríklad pri opise nového druhu. Technológia spracovania rastlín do herbárov zostáva stále rovnaká - zber rastlín, ich očistenie, kvalitné usušenie, dezinfekcia, determinácia, presná lokalizácia. „Technológia„ Magdalény Runkovičovej bola obohatená o ďalší rozmer, ktorým bol silný citový vzťah k tejto práci. Nadchýňala sa každou rastlinou, starostlivo ju očistila, vysušila, vylisovala a zabalila do hodvábneho papiera.

Ako nám na záver nášho stretnutia v Botanickej záhrade v Blatnici povedala Dana Bernátová, v Turci sú najväčšie herbárové zbierky, a to historické i súčasné, uložené v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa v Martine. Ich základ položil svojím autentickým herbárom Andrej Kmeť. „Je nám ľúto, že najvzácnejšie herbáre z Turci nezostali v Martine, kde sa pre ne nenašli vyhovujúce priestory, a tak putovali do Bratislavy. Aj keď z úcty k Andrejovi Kmeťovi tieto zbierky by určite mali patriť Martinu. Súčasná legislatíva neumožňuje vytvárať súkromné herbáre, ako boli zbierky Izabely Textorisovej a Magdalény Runkovičovej. Sčasti to súvisí aj s vysokým podielom ohrozenia niektorých populácií vyšších rastlín,„ povedala nám na záver Dana Bernátová.Braňo Gregor

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 780
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 870
  3. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 229
  4. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 076
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 923
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 819
  7. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 2 988
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 2 790

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  2. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
  3. Marián Viskupič: Matovič nepovedal jediný dôvod, prečo by mal zostať ministrom financií
  4. Štefan Vidlár: Fantóm ambulancie
  5. Mária Drahošová: Máte pravdu
  6. Ján Šubák: Plán "B"
  7. Vladimír Benčík: Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty
  8. Monika Ďurajková: ČO SA V PRIEVOZE ZA DVA ROKY PODARILO A NA ČO SA TEŠIŤ II.
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 992
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 643
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 009
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 227
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 671
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 323
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 833
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 705
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


2 h
Martinčan Juraj Reguli si na prácu v pivovare spomína v dobrom.

Martinčan Juraj Reguli pracoval v pivovare 20 rokov a dobre ho poznal.


4 h
Primátor mesta Martin, Ján Danko

Nové moderné areály, štadióny či ihriská. Športová infraštruktúra v Martine prešla v ostatných štyroch rokoch zásadnou premenou.


13 h
Dražkovce jednoznačne vyhrali na ihrisku Turčianskych Kľačian.

Pred štartom súťaže by asi nikto netipoval, že po deviatom kole budú prvé dve miesta tabuľky patriť nováčikom Ďanovej a Kláštoru. Bez víťazstva naďalej zostáva Dubové.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  2. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
  3. Marián Viskupič: Matovič nepovedal jediný dôvod, prečo by mal zostať ministrom financií
  4. Štefan Vidlár: Fantóm ambulancie
  5. Mária Drahošová: Máte pravdu
  6. Ján Šubák: Plán "B"
  7. Vladimír Benčík: Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty
  8. Monika Ďurajková: ČO SA V PRIEVOZE ZA DVA ROKY PODARILO A NA ČO SA TEŠIŤ II.
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 992
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 643
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 009
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 227
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 671
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 323
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 833
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 705
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)

Už ste čítali?