Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Dámy v sukniach objavovali neobjavené

Magdaléna Horváthová - Runkovičová vytvorila v Bla

Gaderská a Blatnická dolina, ale aj okolie Blatnice, je jednou z najkrajších lokalít Turca. Tlstú, Ostrú a doliny okolo nich poznajú azda všetci turisti na Slovensku. Spomínané miesta sú rajom nielen pre turistov, ale aj pre obdivovateľov stredoeurópskej fauny a flóry. Nie náhodou v Blatnici pôsobili v Blatnici dve vynikajúce botaničky (Izabela Textorisová a Magdaléna Horváthová - Runkovičová, rodená Repická), ktorých výskumy a dielo sú prínosom aj pre súčasných vedeckých pracovníkov blatnickej Botanickej záhrady, pracoviska Univerzity Komenského v Bratislave. Riaditeľka Botanickej záhrady v Blatnici Dana Bernátová v uplynulých mesiacoch pracovala s herbárom Magdalény Runkovičovej. Povedala nám, že ide o najsvedomitejšie spracovaný herbár, s akým sa stretla. Jeho autorka sa dožila úctyhodného veku 94 rokov a zomrela pred rokom a jedným mesiacom v Kalinove. Magdaléna Runkovičová prežila v Blatnici 30 rokov a bola manželkou miestneho evanjelického farára, preto ju obyvatelia obce poznali pod priezviskom Horváthová. Magdaléna sa vydala po smrti svojho manžela opäť a jej druhým manželom sa stal Gejza Runkovič. Ten bol jej dlhoročným obdivovateľom, ale aj sám bol znalcom slovenskej prírody, o ktorej napísal niekoľko kníh. Magdaléne sa stal v poslednej tretine jej života najčastejším spoločníkom a pomocníkom. V kruhu priateľov nikdy nezabudol pripomenúť: „Magda je anjel, viete to?„

Skryť Vypnúť reklamu

V škole u tety

Magdaléna Runkovičová sa narodila v roku v Bačovom Lome neďaleko Krupiny v roku 1909 v rodine notára Emila Repického a učiteľky Almy Repickej, rodenej Textorisovej. Sestry Izabela (prvá slovenská botanička) a Oľga Textorisová boli tetami Magdalény Runkovičovej. Oľga Textorisová sa stala učiteľkou svojich neterí Almy a Magdalény v škole Starej Pazovej pri Novom Sade vo Vojvodine, kde národne orientovaní Repickí poslali svoje dcéry na znamenie protestu proti Apponiho zákonu na súkromné vzdelávanie.

Neskôr sa Oľga Textorisová presťahovala aj so svojimi neterami do Blatnice. Denne navštevovali svoju tetu Belku (Izabelu Textorisovú), blatnickú poštárku. V čase voľna chodili na „zázračné„ miesta, do dolín, ktoré boli plné rozkvitajúcich kvetov. S tetou Belkou sa učili poznávať rastliny, pomáhali jej pri ich sušení a zakladali si svoj detský herbár. U Magdalény Runkovičovej sa vtedy vytvorilo silné puto ku Gaderu, Blatnici i ku svojej vzdelanej, dôstojnej a krásnej tete Izabele, ktorá bola nielen citlivá, ale aj veľmi prísna k sebe a svojmu okoliu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ku kvietkom sa vrátila po rokoch

Magdalénu Runkovičovú ovplyvnili počas štúdií na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici aj profesori Augusta a Mikýška. Ako mladá absolventka učila 6 rokov v Karve na Dunaji a v Laskári v Turci. Ako manželka blatnického evanjelického farára Jána Horvátha prežila v obci 30 rokov. Ovdovela ako 55-ročná a jej vnútornou sa stalo poznávanie rastlín. Bola inšpirovaná svojou tetou Izabelou, ktorej rukopisy i herbáre dôkladne poznala. Pamätala si aj všetky chodníčky a údolia, ktoré spolu navštívili. „Magdaléna Runkovičová s nevšednou usilovnosťou zdokumentovala najskôr územie blatnického chotára, a potom navštívila aj všetky z botanického hľadiska najdôležitejšie lokality Slovenska. Jej najvýznamnejším objavom bol nález maku tatranského vo Veľkej Fatre v roku 1963. Výsledky svojho objavu publikovala Magdaléna Runkovičová v roku 1967 ako externá pracovníčka Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Nedávno sme tento objav s ďalšími vedeckými pracovníkmi prehodnotili a na základe viacerých odlišností sme mak fatranský oddelili ako endemický veľkofatranský poddruh maku tatranského. Znamená to, že tento kvietok sa nenachádza nikde inde na svete, iba vo Veľkej Fatre. Magdaléna Runkovičová mala k dielu svojej tety hlbokú úctu a postarala sa o to, že jej herbárové zbierky a najcennejšie rukopisy sa zachovali. Herbár i katalóg k nemu je súčasťou depozitáru katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Slovenského národného múzea Bratislave. Najvzácnejší nepublikovaný a z vedeckého hľadiska veľmi hodnotný rukopis Izabely Textorisovej (O turčianskej flóre) z roku 1930 je uložený v Matici slovenskej v Martine. Magdaléna Runkovičová zanechala pre nás veľmi cennú zbierku vedeckých dokladov. Kvalitnejšia časť jej celoživotných zbierok (približne 3500 položiek) je od roku 1993 ozdobou expozície a depozitáru Slovenského národného múzea v Bratislave. Druhú časť zbierok Magdalény Runkovičovej o približne rovnakom rozsahu darovali jej pozostalí Botanickej záhrade v Blatnici. Pre nás, ktorí máme možnosť postarať sa o jej spracovanie, pripravila Magdaléna Runkovičová nevšedné dobrodružstvo. Jej herbár je výnimočný svojím rozsahom, dôkladnosťou spracovania rastlín, starostlivým popisom, presnou determináciou a doplňujúcimi poznámkami. Z nich sa dozvedáme mnoho informácií o pocitoch Magdalény Runkovičovej, o počasí v akom rastliny zbierala, aký bol výhľad na okolité kopce a s kým podnikala svoje exkurzie do prírody,„ povedala nám Dana Bernátová.

Skryť Vypnúť reklamu

Magdaléna Runkovičová putovala za vzácnymi rastlinami obyčajne v spoločnosti s najbližšími priateľkami - MUDr. Máriou Jesenskou, príbuznou národného umelca Janka Jesenského, profesorkou Vierou Štetkovou, neterou Milana Hodžu, Pavlínou Lilgovou, Irenou Frkáňovou, neskôr aj so súčasnou pracovníčkou SNM - Múzea Andreja Kmeťa v Martine Katarínou Škovirovou. Podobne ako Izabele Textorisovej, aj Magdaléne Runkovičovej robila spoločnosť Maša Haľamová. Ako sme sa dozvedeli od Dany Bernátovej, turisti boli neraz prekvapení, keď stretli v horách skupinku starších decentných dám, ktoré boli oblečené v sukniach. Neraz ich stretla aj Dana Bernátová. Ale práve vďaka učeným dámam, akými boli aj Izabela Textorisová a neskôr Magdaléna Runkovičová, vznikli dokumenty o vtedajšom stave flóry a jej rozšírenia v Turci. „Pracovisko botanickej záhrady v Blatnici pripravuje hodnotenie stavu a zmien flóry Veľkej Fatry v rámci riešenia vlastného grantového projektu. Aj vďaka obidvom herbárovým zbierkam a rukopisom, ktoré vznikli v Blatnici, sa nám ľahšie odpovedá na otázky identifikácie, rozšírenia, ohrozenia alebo zanikania druhových populácií vyšších rastlín„ pokračovala Dana Bernátová.

Vedecká práca obohatená o cit

Herbárové zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou vedeckej práce, napríklad pri opise nového druhu. Technológia spracovania rastlín do herbárov zostáva stále rovnaká - zber rastlín, ich očistenie, kvalitné usušenie, dezinfekcia, determinácia, presná lokalizácia. „Technológia„ Magdalény Runkovičovej bola obohatená o ďalší rozmer, ktorým bol silný citový vzťah k tejto práci. Nadchýňala sa každou rastlinou, starostlivo ju očistila, vysušila, vylisovala a zabalila do hodvábneho papiera.

Ako nám na záver nášho stretnutia v Botanickej záhrade v Blatnici povedala Dana Bernátová, v Turci sú najväčšie herbárové zbierky, a to historické i súčasné, uložené v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa v Martine. Ich základ položil svojím autentickým herbárom Andrej Kmeť. „Je nám ľúto, že najvzácnejšie herbáre z Turci nezostali v Martine, kde sa pre ne nenašli vyhovujúce priestory, a tak putovali do Bratislavy. Aj keď z úcty k Andrejovi Kmeťovi tieto zbierky by určite mali patriť Martinu. Súčasná legislatíva neumožňuje vytvárať súkromné herbáre, ako boli zbierky Izabely Textorisovej a Magdalény Runkovičovej. Sčasti to súvisí aj s vysokým podielom ohrozenia niektorých populácií vyšších rastlín,„ povedala nám na záver Dana Bernátová.Braňo Gregor

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 638
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 434
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 657
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 431
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 344
  6. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 226
  7. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 157
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 771
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 603
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 2 504
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

V našom regióne pôjdu k voľbám občania Moškovca, Ivančinej a Abramovej,


56m
Miroslav Bielik zomrel vo veku 72 rokov.

Spisovateľ, knihovník a významný činovník Matice slovenskej Miroslav Bielik zomrel vo štvrtok 22. júla vo veku 72 rokov.


Pavol Parenička 21 h
Ján Danko, primátor mesta Martin.

Deň otvorených dverí primátora mesta Martin Jána Danka sa uskutoční v pondelok od 12. do 14. h.


30. júl

Pomôcť môže aj plastová fľaša od minerálky. Rozhovor s Dr. Igorom Baranom, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsaťročné skúsenosti.


30. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mesto hygienikov o konaní hromadnej akcie neinformovalo.


24 h

Pri dopravnej nehode sa zranili štyria ľudia, z toho dve deti.


24 h

Najmenej zaočkovaná je Radôstka, najviac Snežnica.


a 1 ďalší 19 h

Na mieste zasahoval aj vrtuľník.


14 h

Už ste čítali?