Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Dámy v sukniach objavovali neobjavené

Magdaléna Horváthová - Runkovičová vytvorila v Bla

Gaderská a Blatnická dolina, ale aj okolie Blatnice, je jednou z najkrajších lokalít Turca. Tlstú, Ostrú a doliny okolo nich poznajú azda všetci turisti na Slovensku. Spomínané miesta sú rajom nielen pre turistov, ale aj pre obdivovateľov stredoeurópskej fauny a flóry. Nie náhodou v Blatnici pôsobili v Blatnici dve vynikajúce botaničky (Izabela Textorisová a Magdaléna Horváthová - Runkovičová, rodená Repická), ktorých výskumy a dielo sú prínosom aj pre súčasných vedeckých pracovníkov blatnickej Botanickej záhrady, pracoviska Univerzity Komenského v Bratislave. Riaditeľka Botanickej záhrady v Blatnici Dana Bernátová v uplynulých mesiacoch pracovala s herbárom Magdalény Runkovičovej. Povedala nám, že ide o najsvedomitejšie spracovaný herbár, s akým sa stretla. Jeho autorka sa dožila úctyhodného veku 94 rokov a zomrela pred rokom a jedným mesiacom v Kalinove. Magdaléna Runkovičová prežila v Blatnici 30 rokov a bola manželkou miestneho evanjelického farára, preto ju obyvatelia obce poznali pod priezviskom Horváthová. Magdaléna sa vydala po smrti svojho manžela opäť a jej druhým manželom sa stal Gejza Runkovič. Ten bol jej dlhoročným obdivovateľom, ale aj sám bol znalcom slovenskej prírody, o ktorej napísal niekoľko kníh. Magdaléne sa stal v poslednej tretine jej života najčastejším spoločníkom a pomocníkom. V kruhu priateľov nikdy nezabudol pripomenúť: „Magda je anjel, viete to?„

Skryť Vypnúť reklamu

V škole u tety

Magdaléna Runkovičová sa narodila v roku v Bačovom Lome neďaleko Krupiny v roku 1909 v rodine notára Emila Repického a učiteľky Almy Repickej, rodenej Textorisovej. Sestry Izabela (prvá slovenská botanička) a Oľga Textorisová boli tetami Magdalény Runkovičovej. Oľga Textorisová sa stala učiteľkou svojich neterí Almy a Magdalény v škole Starej Pazovej pri Novom Sade vo Vojvodine, kde národne orientovaní Repickí poslali svoje dcéry na znamenie protestu proti Apponiho zákonu na súkromné vzdelávanie.

Neskôr sa Oľga Textorisová presťahovala aj so svojimi neterami do Blatnice. Denne navštevovali svoju tetu Belku (Izabelu Textorisovú), blatnickú poštárku. V čase voľna chodili na „zázračné„ miesta, do dolín, ktoré boli plné rozkvitajúcich kvetov. S tetou Belkou sa učili poznávať rastliny, pomáhali jej pri ich sušení a zakladali si svoj detský herbár. U Magdalény Runkovičovej sa vtedy vytvorilo silné puto ku Gaderu, Blatnici i ku svojej vzdelanej, dôstojnej a krásnej tete Izabele, ktorá bola nielen citlivá, ale aj veľmi prísna k sebe a svojmu okoliu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ku kvietkom sa vrátila po rokoch

Magdalénu Runkovičovú ovplyvnili počas štúdií na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici aj profesori Augusta a Mikýška. Ako mladá absolventka učila 6 rokov v Karve na Dunaji a v Laskári v Turci. Ako manželka blatnického evanjelického farára Jána Horvátha prežila v obci 30 rokov. Ovdovela ako 55-ročná a jej vnútornou sa stalo poznávanie rastlín. Bola inšpirovaná svojou tetou Izabelou, ktorej rukopisy i herbáre dôkladne poznala. Pamätala si aj všetky chodníčky a údolia, ktoré spolu navštívili. „Magdaléna Runkovičová s nevšednou usilovnosťou zdokumentovala najskôr územie blatnického chotára, a potom navštívila aj všetky z botanického hľadiska najdôležitejšie lokality Slovenska. Jej najvýznamnejším objavom bol nález maku tatranského vo Veľkej Fatre v roku 1963. Výsledky svojho objavu publikovala Magdaléna Runkovičová v roku 1967 ako externá pracovníčka Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Nedávno sme tento objav s ďalšími vedeckými pracovníkmi prehodnotili a na základe viacerých odlišností sme mak fatranský oddelili ako endemický veľkofatranský poddruh maku tatranského. Znamená to, že tento kvietok sa nenachádza nikde inde na svete, iba vo Veľkej Fatre. Magdaléna Runkovičová mala k dielu svojej tety hlbokú úctu a postarala sa o to, že jej herbárové zbierky a najcennejšie rukopisy sa zachovali. Herbár i katalóg k nemu je súčasťou depozitáru katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Slovenského národného múzea Bratislave. Najvzácnejší nepublikovaný a z vedeckého hľadiska veľmi hodnotný rukopis Izabely Textorisovej (O turčianskej flóre) z roku 1930 je uložený v Matici slovenskej v Martine. Magdaléna Runkovičová zanechala pre nás veľmi cennú zbierku vedeckých dokladov. Kvalitnejšia časť jej celoživotných zbierok (približne 3500 položiek) je od roku 1993 ozdobou expozície a depozitáru Slovenského národného múzea v Bratislave. Druhú časť zbierok Magdalény Runkovičovej o približne rovnakom rozsahu darovali jej pozostalí Botanickej záhrade v Blatnici. Pre nás, ktorí máme možnosť postarať sa o jej spracovanie, pripravila Magdaléna Runkovičová nevšedné dobrodružstvo. Jej herbár je výnimočný svojím rozsahom, dôkladnosťou spracovania rastlín, starostlivým popisom, presnou determináciou a doplňujúcimi poznámkami. Z nich sa dozvedáme mnoho informácií o pocitoch Magdalény Runkovičovej, o počasí v akom rastliny zbierala, aký bol výhľad na okolité kopce a s kým podnikala svoje exkurzie do prírody,„ povedala nám Dana Bernátová.

Skryť Vypnúť reklamu

Magdaléna Runkovičová putovala za vzácnymi rastlinami obyčajne v spoločnosti s najbližšími priateľkami - MUDr. Máriou Jesenskou, príbuznou národného umelca Janka Jesenského, profesorkou Vierou Štetkovou, neterou Milana Hodžu, Pavlínou Lilgovou, Irenou Frkáňovou, neskôr aj so súčasnou pracovníčkou SNM - Múzea Andreja Kmeťa v Martine Katarínou Škovirovou. Podobne ako Izabele Textorisovej, aj Magdaléne Runkovičovej robila spoločnosť Maša Haľamová. Ako sme sa dozvedeli od Dany Bernátovej, turisti boli neraz prekvapení, keď stretli v horách skupinku starších decentných dám, ktoré boli oblečené v sukniach. Neraz ich stretla aj Dana Bernátová. Ale práve vďaka učeným dámam, akými boli aj Izabela Textorisová a neskôr Magdaléna Runkovičová, vznikli dokumenty o vtedajšom stave flóry a jej rozšírenia v Turci. „Pracovisko botanickej záhrady v Blatnici pripravuje hodnotenie stavu a zmien flóry Veľkej Fatry v rámci riešenia vlastného grantového projektu. Aj vďaka obidvom herbárovým zbierkam a rukopisom, ktoré vznikli v Blatnici, sa nám ľahšie odpovedá na otázky identifikácie, rozšírenia, ohrozenia alebo zanikania druhových populácií vyšších rastlín„ pokračovala Dana Bernátová.

Vedecká práca obohatená o cit

Herbárové zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou vedeckej práce, napríklad pri opise nového druhu. Technológia spracovania rastlín do herbárov zostáva stále rovnaká - zber rastlín, ich očistenie, kvalitné usušenie, dezinfekcia, determinácia, presná lokalizácia. „Technológia„ Magdalény Runkovičovej bola obohatená o ďalší rozmer, ktorým bol silný citový vzťah k tejto práci. Nadchýňala sa každou rastlinou, starostlivo ju očistila, vysušila, vylisovala a zabalila do hodvábneho papiera.

Ako nám na záver nášho stretnutia v Botanickej záhrade v Blatnici povedala Dana Bernátová, v Turci sú najväčšie herbárové zbierky, a to historické i súčasné, uložené v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa v Martine. Ich základ položil svojím autentickým herbárom Andrej Kmeť. „Je nám ľúto, že najvzácnejšie herbáre z Turci nezostali v Martine, kde sa pre ne nenašli vyhovujúce priestory, a tak putovali do Bratislavy. Aj keď z úcty k Andrejovi Kmeťovi tieto zbierky by určite mali patriť Martinu. Súčasná legislatíva neumožňuje vytvárať súkromné herbáre, ako boli zbierky Izabely Textorisovej a Magdalény Runkovičovej. Sčasti to súvisí aj s vysokým podielom ohrozenia niektorých populácií vyšších rastlín,„ povedala nám na záver Dana Bernátová.Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 300
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 472
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 224
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 338
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 192
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 107
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 998
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 039
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 873
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 805
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?