Zber železného šrotu a iných druhotných surovín je dôležitý nielen z hľadiska zhodnotenia druhotných surovín, ale aj kvôli ochrane životného prostredia. Výkupňa železného šrotu existuje azda v každom okresnom meste na Slovensku. Aj v Turčianskych Tepliciach ešte donedávna existovala zberňa železného šrotu, ale v súčasnosti v meste chýba. Ešte v roku 2001 zabezpečovala zber železného šrotu v meste firma Eko Qelet Diviaky, ktorá má aj v súčasnosti prevádzku v diviackej priemyselnej zóne pri dolnom kaštieli. V súčasnosti ale zbiera už iba papier a farebné kovy, a tak mnohé staré plechy, rúry, práčky, pece a iné priemyselné výrobky, ktoré sa vyrábajú prevažne z ocele, nekončia v zberných surovinách, ale vo veľkokapacitných kontajneroch a v horšom prípade niekde vedľa cesty, v lese, kríkoch alebo potoku.
Ak si vezmeme napríklad skutočnosť, že životnosť práčky je približne 15 rokov a v Turčianskych Tepliciach je 2000 domácností, ktoré ju majú, znamená to, že ročne sa potrebujú obyvatelia mesta zbaviť dohromady 133 práčok. Technické služby síce nepravidelne robia zbery nefunkčných práčok a televízorov, ale mnohí občania sa ich zbavia tak, že ich vyhodia niekde v prírode. Železný šrot umožňuje naviac zarobiť si pár korún niekoľkým bezdomovcom a sociálne odkázaným obyvateľom mesta, ktorí zbavujú mesto starých harabúrd.
Ako sme sa dozvedeli od vedúceho prevádzky Eko Qeletu v Diviakoch Dušana Feriančika, problém je v tom, že táto firma už nemá povolený výkup železného šrotu. Na pozemku spomínanej firmy bol kedysi sklad zemiakov, neskôr to bolo šrotovisko a kým mal Eko Qelet prevádzku v priestoroch bývalého ČSAD pri benzínovom čerpadle v Diviakoch, všetko bolo v poriadku. Firma pomáhala aj miestnym športovým oddielom a školám sponzorskými darmi. V súčasnosti ale išla s tržbami dolu a na sponzorovanie nezostávajú peniaze.
Neskôr, po presťahovaní sa firmy k dolnému diviackemu kaštieľu, nastali problémy. Firma investovala do úprav nových priestorov viac ako dva milióny korún. Susedia Qeletu sa začali sťažovať na hluk a spísali v roku 2001 petíciu, ktorú podpísalo (podľa údajov D. Feriančika) 24 ľudí z Diviak. V tom čase sa zistilo, že objekt nie je v katastri zapísaný ako zberňa druhotných surovín, ale ako sklad. 24. apríla 2002 si dal majiteľ firmy Eko Qelet žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Zamietavé stanovisko ale dostal od okresného aj mestského úradu na zber železného šrotu. Ako nám povedal Dušan Feriančik, s prevádzkou súhlasil aj odbor požiarnej ochrany a štátny zdravotný ústav, ktorý dal namerať hladinu hluku. Povolená hladina hluku v priemyselnej zóne je 70 decibelov, ale v Qelete namerali iba 62,4 decibelov. Podľa Dušana Feriančika dokonca pri meraní vyšli vyššie hodnoty hluku od cestnej premávky ako od šrotoviska. Ako nám povedal, firme ide o to, aby šrot len vykúpila uskladnila, a potom ho mohla previezť na iné miesto. Hluk by spôsobilo iba nakladanie železného šrotu.
Na dôvod nepovolenia zberu železného šrotu sme sa opýtali primátora Jozefa Turčányho. Problém je podľa neho v tom, že podľa stavebného zákona je evidovaná ako sklad budova, ale nie voľná plocha, kde Qelet nakladala druhotné suroviny. Mesto povolilo iba zber istých druhov surovín na základe určitých zistení. Podľa Jozefa Turčányho na konaniach za účasti zástupcov mesta okresného úradu a firmy Qelet došlo k jednoznačnému záverečnému verdiktu. Mesto a štátne orgán podľa jeho slov zistili, že spoločnosť Qelet porušovala všeobecne záväzné nariadenie mesta, a to konkrétne uskutočňovaním prác mimo rozsah povolených činností, na ktorých sa dohodli. Jozef Turčány nám povedal, že mesto má výhrady voči účelu a spôsobu činnosti prevádzky, ktoré firma nerealizovala podľa dohodnutej formy. Okrem nepovolených činností išlo podľa neho aj o nedodržiavanie prevádzkových hodín.
Okrem toho sme sa od primátora Turčianskych Teplíc dozvedeli, že noví vlastníci dolného diviackeho kaštieľa majú záujem o prebudovanie tejto nehnuteľnosti na penzión, v ktorom chcú ponúkať ubytovacie a stravovacie služby. Podľa Jozefa Turčányho je možné, že bude pre túto diviacku lokalitu nevyhnutné zmeniť územný plán a zóna by sa mala zmeniť z priemyselnej na zmiešanú, do ktorej by zberňa železného šrotu nezapadala.
Jozefa Turčányho sme sa opýtali aj na to, či je vo verejnom záujme, aby na území Turčianskych Teplíc existovala prevádzka na zber druhotných surovín, vrátane zberne železného šrotu. „Zberňa druhotných surovín nemusí byť podľa mňa viazaná na územie Turčianskych Teplíc. Horný Turiec ju potrebuje, ale jej prevádzka nemusí byť v meste, ale môže byť v niektorej z obcí okresu,„ dodal na záver Jozef Turčány.
My k tomu môžeme iba dodať, že keď je snaha, dá sa dohodnúť na opatreniach, aby bol spokojný podnikateľ, ale aj občania. Aj problém zberu železného šrotu a hluku prevádzky sa dá vyriešiť, ak obidve strany budú myslieť nielen na svoje záujmy, ale aj na toho druhého.
Braňo Gregor
