Ján Kŕč
Začiatkom roka sme sa začali zobúdzať do novej reality. Čaká nás opäť uťahovanie opaskov, uskromnenie sa, len aby nás, podľa reformátorov, v budúcnosti mohol čakať raj. Pravdaže, hneď z kraja roka, sme ešte detailne nepocítili, do akej miery sa dotkne zvýšenie cien každého z nás, a tak sme, azda, aj mohli uveriť „presným„ prepočtom, že sa toto zvýšenie vlastne dotkne rodinných rozpočtov len o niekoľko málo stokorunáčok viac. Pomaly sa ale začína vyjasnievať (ako nám prichádzajú nové účty). A už sa aj tie optimistické teórie a prepočty ekonómov začínajú črtať predsa len o čosi v tmavších ako ružových farbách. Zdraženie sa nedotklo len cien energií, ale útočí na naše peňaženky takmer na celom fronte. Reforma si žiada svoju daň. Paradoxne, už akoby sa zbadali aj tí, ktorí ju odobrovali. Najprv zabudli na to, že tu stále existujú ľudia, ktorí už dnes balansujú na hrane dôstojného života, aby potom keď to už schválili, akoby na to prišli. Asi predsa len zobrali do rúk iné kalkulačky. No, a začali prichádzať s návrhmi, ako by sa dalo nekoncepčne zachrániť to, čo asi celkom nedomysleli. Jedným z nich je aj návrh vyplatiť dôchodcom jednorázovú dávku. Lenže s tou navrhovanou tisíckou na prilepšenie to nie je až také jednoduché. Rezort práce, totiž, takéto „systémové“ opatrenie považuje za realizovateľné len v tom prípade, ak sa naplní optimistický predpoklad výraznejšieho zníženia nezamestnanosti, než počíta štátny rozpočet. Potom by došlo k vytvoreniu úspor, ktoré by, vraj, mohli byť použité na tento účel bez toho, aby sa zvýšil deficit verejných financií. Ministerstvo považuje za spravodlivejší a výhodnejší mechanizmus valorizácie dôchodkov, ktorý zohľadňuje vývoj priemernej mzdy a rast životných nákladov. Štyri percentá, ktoré dostanú dôchodcovia pridané, to v priemere vychádza na čosi viac ako 300 korún. A tak predsa len rast životných nákladov, „vďaka„ novým cenám, bude predsa len o čosi vyšší, ako spomínaná valorizácia.
Ľudia si budú musieť pomáhať, ako vedia! A mnohí si aj pomáhajú. Kým nedávno bol trend prejsť pri vykurovaní domácnosti na plyn, alebo elektrické vykurovanie, čomu sa potešili ekológovia, v januári sme najmä na turčianskom vidieku už videli valiace sa kúdoly dymu z komínov. Nuž, mnohí sa začínajú vracať k pevným palivám – uhliu a drevu. A niektorí spaľujú akýkoľvek odpad. Krok späť je očividný. Dokonca, pred pár dňami som si všimol to, čo som už v Martine dávno nevidel. Uprostred mesta, na chodníku pri hlavnej ceste, pri rodinnom dome, bola zhodená fúra uhlia... Tak ako, ideme ozaj dopredu, či dozadu?Ján Kŕč
