Na turčianskom vidieku nie je veľa obcí, ktoré by sa odhodlali pre vlastné múzeum. Klasické dedinské múzeum majú v Turci iba Turany. Aj keď múzeum je v Sučanoch (Ďurka Langsfelda), Blatnici (Karla Plicku) a miestnym múzeom sa dá nazvať aj pamätná izba v Kláštore pod Znievom. V turianskom múzeu sa ale striedajú expozície a doplňujú sa postupne aj vlastné zbierky. Od februára minulého roka pôsobí v turianskom múzeu ako riaditeľka dcéra zakladateľa tohto múzea Ľubomíra Liskaja – Veronika Liskajová.
Ľubomír Liskaj sa venuje zberateľstvu od detstva a jeho dcéra Veronika túto záľubu po ňom zdedila a venuje sa múzejníctvu profesionálne ako pracovníčka Slovenského národného múzea - Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Ľubomír Liskaj v súčasnosti zbiera mince, odznaky (tých má približne 5-tisíc), najnovšou je jeho rozrastajúca sa zbierka pivových pohárov, ktorých má v súčasnosti 55 a dávnejšie zbiera obrazy, staré knihy, známky, bankovky, pohľadnice a plakety.
Začínal so známkami
„Zberateľstvom sa zaoberám azda od šiestich rokov. Začínal som so známkami, prešiel som na zber obalov zo žuvačiek, zápaliek a mnohých ďalších vecí. Hľadal som priestory, kde by som mohol dávať svoje vlastné zbierky a okrem toho snažil som sa zachrániť aj mnohé vzácne veci v obci. V roku 1997, keď sa oslavovalo 600 rokov udelenia mestských práv Turanom, sme zriadili miestne múzeum. Predtým som prešiel hádam sto povál v Turanoch a snažil som sa nájsť zaujímavé veci, aby neskončili na smetisku. Myslím si, že aj v súčasnosti je čo zachraňovať. Veľa podujatí alebo zaujímavých vecí sa urobí, ale málo z nich sa zachová. To, o čom si v súčasnosti myslíme, že je zbytočné zachovávať, o niekoľko desiatok rokov si na to už nebudeme pamätať,„ povedal nám o zmysle svojej zberateľskej vášne Ľubomír Liskaj. Vždy sa snažil nájsť motív, na ktorý sa chcel zamerať a ním bola vždy príslušná výstava. Napríklad pri téme vysťahovalectvo v Turanoch našiel u obyvateľov Turian pamätné listy ľudí, ktorí cestovali pred sto rokmi za prácou do USA a boli zakladateľmi alebo spoluzakladateľmi rôznych spolkov v Amerike. Niektoré originály boli staré aj viac ako sto rokov. Niektoré veci z našich zbierok sme požičali Múzeu Andreja Kmeťa v Martine. Dá sa povedať, že ani v tomto múzeu nemali vo svojich zbierkach nič podobné. Okrem toho som v Turanoch našiel rôzne vyznamenania a klubové odznaky. Jeden z nich bol napríklad zo slovenského spolku v Chicagu v USA. Samozrejme, všetko nerobím iba ja, snažím sa pre našu prácu získať ľudí, ktorí majú k múzejníctvu kladný vzťah,„ povedal nám o prerastaní svojej záľuby do činnosti miestneho múzea Ľubomír Liskaj.
Sťahovanie
pred spadnutím
Ľubomír Liskaj už dlhší čas chcel, aby v miestnom múzeu pracoval človek, ktorý sa zberateľstvu rozumie. Prevzala to po ňom jeho dcéra, ale on je stále predsedom rady múzea, manažovanie tejto práce je stále na ňom a jeho dcéra Veronika múzeum spravuje. V súčasnosti sa uvažuje, že nad bývalou jedálňou Dreviny, by mohli byť nové priestory múzea. Tento objekt prechádza do vlastníctva obce v rámci konkurzného konania. O niekoľko týždňov by sa mala obec stať vlastníkom tejto nehnuteľnosti a v horných priestoroch budovy, kde boli predtým kancelárie a zasadacie priestory, by v jej krídle malo pôsobiť miestne múzeum. „V súčasnosti sídli turianske múzeum v priestoroch bývalého závodného klubu. V tomto čase sa v budove závodného klubu rozmáha zriaďovanie bytov, takže viaceré priestory budovy, ktoré slúžili na rôzne krúžky, sú už obsadené bytmi. Aj priestory múzea by sa mali využiť na riešenie problémov. Nad múzeom je ubytovňa pre neprispôsobivých občanov. Aj preto považujem pôvodné priestory múzea za nevyhovujúce. Máme obavy z poškodenia expozície múzea, z okradnutia návštevníkov... Hľadali sme priestory, ktoré by boli v časti obce, kde sa pohybuje najviac ľudí,„ povedal nám Ľubomír Liskaj.
Zaujímali nás aj finančné záležitosti okolo turianskeho múzea. Samozrejme, dôležité je, že v turanoch došlo k spojeniu záujmov vedenia obce a niekoľkých ľudí, ktorých múzejníctvo alebo zberateľstvo zaujíma.
„Bremeno financovania miestneho múzea leží na obci, ale v jeho rade pracujú ľudia, ktorí sú zanietení pre túto prácu. Obec investuje do každej výstavy. Obyčajne organizujeme dve nové výstavy ročne. Naposledy to bola výstava drevených hračiek. Múzeum má dve stále expozície - fauna a flóra okolia obce a staré Turany. Na máj plánuje rada múzea zorganizovať v spolupráci s miestnym zväzom SZPB výstavu Turany a SNP. Väčšina návštevníkov múzea sú školáci. Zaoberali sme sa aj návrhom, aby sa za návštevu múzea platilo vstupné, ale ustúpili sme od toho. Spravovanie financií by nás stálo viac ako samotný výnos. Chceme, aby múzeum zostalo pre Turancov osvetovou inštitúciou, ktorá im pomôže dozvedieť sa viac o Turanoch a ich obyvateľoch,„ pokračoval Ľubomír Liskaj.
Najskôr iba prijímali,
v súčasnosti aj dávajú
V turianskom múzeu sa snažia zameriavať na zhromažďovanie zbierok, ale veria, že príde čas, keď sa ekonomická situácia zlepší a budú môcť investovať aj do lepšieho vybavenia výstavných priestorov.
„Veľmi dobre spolupracujeme s Múzeom Andreja Kmeťa, ktoré, dá sa povedať, nás prevzalo pod patronát. Od tohto múzea sme získali expozíciu vypchatých zvierat, okrem toho aj zbierku chrobákov a motýľov. Zo začiatku to boli tri štvrtiny exponátov, v súčasnosti je to iba polovica, lebo niečo sa nám podarilo získať od občanov. Sme, dá sa povedať, mladším bratom Múzea Andreja Kmeťa. Aj my pracujeme asi tak ako na začiatku Andrej Kmeť, ale verím, že časom budú môcť v turianskom múzeu pracovať profesionáli, ktorí všetko, čo získajú, tak aj zdokumentujú. Som si vedomý toho, že máme mnohé veci, ktoré nie sú zaevidované tak, ako by mali byť. Ak bude čas, peniaze a možnosti, určite sa všetko postupne zlepší, povedal nám na záver Ľubomír Liskaj.
Treba povedať, že okrem neho veľmi dobre pracuje celá rada múzea, ktorú tvorí Jozef Liskaj, Pavol Kurhajec, Iveta Jesenská, Dušan Feťko a Jozef Frkáň. Stretávajú sa vždy, keď je to potrebné pre zorganizovanie výstavy a Pavol Kurhajec v nemalej miere pomáha múzeu materiálne a finančne.
Braňo Gregor