Dvadsaťpäťročný Roman Sýkora oblieka martinský extraligový dres už druhý rok. Odchovanec piešťanského hokeja ešte ako dorastenec odišiel z Piešťan do Zvolena. Tam pôsobil štyri roky, hral nielen hokej, ale aj študoval na gymnáziu. Nebyť hokejového vábenia zo zámoria, bol by Roman skončil aj vysokú školu, lebo z nej už mal odkrojený poriadny kusisko. Lenže, prednosť dostal hokej a škola išla na druhú koľaj. Zamieril do Ameriky, kde pobudol dva roky. Po návrate na Slovensku, kým prišiel do Martina, vyskúšal si to v dresoch Spišskej Novej Vsi a Prešova. No a potom prišla extraligová ponuka Martina. Vlani sa úspešne udomácnil v martinskom drese, urobil si dobré meno, a tak pred novou sezónou, ktorú sa rozhodol odohrať opäť v Turci, dostal dôveru nosiť na hrudi kapitánske „céčko.„ Ako nám povedal, zostal aj trochu prekvapený tým, že dostal takúto dôveru, lebo, podľa neho, sú v kádri aj skúsenejší hráči, ako je on. Ale, keďže to vyšlo na neho, usiluje sa vykonávať túto funkciu zodpovedne. No, a s kým iným, ako s kapitánom mužstva, by sme sa mali pokúsiť hľadať odpoveď na otázku, ktorá rezonuje medzi turčianskou hokejovou verejnosťou: Kam smeruje extraligová martinská hokejová loď? Vlani ste skončili na šiestom mieste, tohto roku má mužstvo iné starosti – záchranárske. Zrejme ani vy nemôžete hovoriť o spokojnosti…
Určite nie. Sme na chvoste a s tým vôbec nie sme spokojní. Na tento fakt sa však treba pozerať zo širšieho zorného uhla. Po minulej sezóne nám z kádra odišlo viac kvalitných hráčov a hoci teraz už súčasné mužstvo má svoju kvalitu, buduje sa prakticky za pochodu, počas súťaže. Ale, čo je podstatné, myslím si, že už mužstvo našlo svoju tvár a ja dúfam, že je už skonsolidované.
V poslednom domácom stretnutí s Popradom, ktorý ste suverénne vyhrali, mužstvo podalo veľmi dobrý výkon a naznačilo svoje možnosti. Čo ste si v kabíne povedali pred týmto stretnutím?
Bol to mimoriadne dôležitý zápas. Keby sme ho boli prehrali, tak by sme mali stratu na Poprad už šesťbodovú. Každý z hráčov si to dobre uvedomoval a povedali sme si, že do zápasu treba ísť s tým vedomím, že ho v žiadnom prípade nemôžeme prehrať. Myslím si, že každý hráč odviedol maximum pre mužstvo a podali sme kolektívny výkon.
Lenže predtým vám prestížny zápas so Žilinou vôbec nevyšiel. Prečo?
Žilinčania hrali v tomto zápase veľmi obetavo. Mali sme síce prevahu a šance, ale hostia aj vďaka Šimonovičovi, ktorý pochytal všetko čo prešlo, napokon zvíťazili. Určite, keby sme boli dali my prvý gól, bol by to iný zápas.
Proti Popradu ste prvýkrát v tejto sezóne hrali od začiatku zápasu iba na tri päťky. Vyhovuje vám viac, keď ste častejšie na ľade?
To je vec trénera, on určil, že sa bude hrať na tri päťky. Myslím si, že každý s tým, že tak urobí, rátal a tento ťah napokon aj vyšiel.
Čo bude, podľa vás, dôležité pre ďalší vývoj extraligovej súťaže?
Ešte sa hrá jedenásť zápasov (rozhovor sme robili pred stretnutím v Trenčíne- pozn. red.)) a ani jeden z nich nebude ľahký. Myslím si, to je môj osobný názor, že sa už v závere súťaže bude hrať aj na inom poli, ako len na ľade. Ako sa to skončí, to bude záležať od viacerých okolností.
Vy ste si v tejto sezóne, na rozdiel od minulej, dlhšie hľadali miesto v niektorom z útokov. Teraz ste akýmsi žolíkom, ktorý sa častejšie sťahoval z útoku do útoku. Myslíte, že už vám tréner našiel miesto?
Máte pravdu, vlani sme s Rasťom Špirkom a Marcelom Šimurdom odohrali spolu takmer celú sezónu. Boli sme už na seba zvyknutí. Tento rok, žiaľ, ani mne nevychádzala sezóna, podľa mojich predstáv. Možno to bolo práve v tom, že som sa striedal vo viacerých formáciach. Teraz sa to zastabilizovalo, ale na konci januára zasa odchádza od nás Kamil Mahdalík a opäť sa to zrejme pomení. Uvidíme.
Aká je teraz atmosféra v kabíne, neprepadáte letargii, alebo ste bojovne naladení?
Rozhodne bude dobre, keď mužstvo bude dobre fungovať aj v šatni. Môžem povedať, že všetci chceme pre Martin zachovať extraligu. Vieme, že v prvom rade musíme byť partia v šatni a ťahať na ľade aj mimo neho za jeden koniec povrazu. A ja tiež dobre viem, že je mojou úlohou, keďže som kapitán, spoluhráčov povzbudzovať v šatni aj na striedačke. Snažím sa to robiť.
Dôležitá však bude nielen symbióza hráčov na ľade, ale aj to, aby vedenie klubu plnilo záväzky voči nim…
S vedením sme sa dohodli. Práve teraz nám klub už vyplatil novembrové výplaty a máme sľúbené, že do konca januára nám vyplatia mzdy aj za december. Myslím si, že v tomto smere by už nemal byť problém.
Dokáže sa mužstvo v závere súťaže zomknúť tak, aby ten jediný cieľ – zachrániť sa, splnilo?
Nič iné nám nezostáva, ako sa zomknúť a urobiť všetko pre záchranu v súťaži. Pravda, v závere súťaže ešte určite príde v mužstve k niekoľkým zmenám, lebo niektorým hráčom končia hosťovačky a ja neviem, či vedenie klubu ešte mužstvo v závere súťaže aj doplní.
Keby ste sa zahrali na prognostika, komu, podľa vás, zostane v rukách Čierny Peter?
To je ťažké predpovedať. Dúfam, že tým, komu zostane, my nebudeme. Myslím si ale, že sa skôr zachránime na úkor Nitry, ako na úkor Popradu, pretože tí vyvíjajú ofenzívu nielen na ľade, no a prakticky v každom mužstve hrajú Popradčania.
Text : (jk)