Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Dlhé čakanie na dobrú vlnu

Príbeh dvoch slovenských rekordov, za ktorými cest

V jednej kancelárii jednej firmy v Martine nájdete dvoch mladých mužov oddaných športu, ktorý ako jediný umožní športovcovi letieť spolu s orlami, spolu s kráľmi vzduchu kĺzať povetrím na tepelných „bublinách„. Ďalší dvaja muži, ktorí rozšírili slávu martinského bezmotorového lietania. Branislav Jesenský (34) a Tibor Frátrik (33).

Sú to ambiciózni muži.

Založili pred troma rokmi s jedným priateľom z Popradu Slovenské plachtárske centrum, ktoré sídli na letisku v Tomčanoch a ako spolok majiteľov vetroňov umožňuje záujemcom lietať každý deň v týždni. Ich ambíciou je v Martine vytvoriť moderné centrum bezmotorového lietania s plachtárskou školou a kontaktmi po celom svete. Za tie tri roky tu prilákali pilotov z Nemecka, Anglicka, Francúzska, Švédska, Rakúska... Jedným slovom vytvárajú platformu, ktorá by slúžila všetkým plachtárom na Slovensku z rôznych aerolubov a sústredila najlepších z najlepších. Aby tu spolu trénovali, navzájom sa ovplyvňovali, súťažili, ale aj obohacovali sa, čo by prinieslo lepšie výsledky a rýchlejší výkonnostný rast mladých pilotov. Lebo vrcholové bezmotorové lietanie je šport skôr pre „starších pánov„, skúsenosti v ňom hrajú veľmi veľkú úlohu.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenské plachtárske centrum má už za sebou prvé výrazné úspechy. Vlani sa majstrom SR v klubovej triede stal Tibor Noga a vo voľnej triede Braňo Jesenský. Už druhý rok sa stali najlepším klubom na Slovensku...

My sa však chceme vydať po ich stopách, ktoré koncom minulého roka viedli až do Austrálie.

Rôzni ľudia rôzne trávia zimu.

Mnohí plachtári, najmä z Európy, sa na čas sťahujú do Austrálie. Prečo? Tibor Frátrik: „U nás zima znemožní lietanie na pol roka, takže Austrália ponúka možnosť nevypadnúť z tréningového režimu, čo potom pomáha pri rozlietaní sa do novej sezóny, ale predovšetkým - je to krajina, kde sú jedny z najlepších termických podmienok na svete na plachtenie. Doslova plachtársky raj. Práve to využívajú mnohí na podobné expedície, akú sme podnikli aj my. Expedície, cieľom ktorých sú rekordné prelety či mimoriadne výkony.„

Skryť Vypnúť reklamu

Martinčania neboli na druhej strane Zemegule prvý raz. Tohto roku však využili fakt, že majitelia jediného slovenského vetroňa voľnej triedy Nimbus 4D prvý raz poslali v kontajneri do Austrálie tento výborný stroj a práve na ňom sa snažili zdolať slovenské rekordy v dĺžke letu na trojuholníkovej trase a v rýchlosti preletu. Mimochodom, je to presne ten istý vetroň, na ktorom vybojoval ďalší Martinčan Jozef Kožár výborné 6. miesto na vlaňajších majstrovstvách sveta v Poľsku...

Corowa, mestečko

s 1500 obyvateľmi.

Tu pred troma rokmi vybudoval jeden Holanďan veľké plachtárske stredisko. Sem sa schádzajú každú zimu piloti z celého sveta, aby si užili neobyčajné austrálske leto a austrálsku klímu. Práve počasie je totiž hlavným lákadlom krotiteľov vetra.

Skryť Vypnúť reklamu

Malá martinská výprava (traja chlapci a ich manželky) bola v permanencii len čo vybalila kufre. Zaujímavé, že zo všetkých dní dvojtýždňového pobytu boli na počasie najlepšie dva - ten prvý a ten posledný.

Boli priadne prekvapení, že len čo dorazili, už im domáci znalci miestnej klímy hovorili - leťte, máte výborné počasie... A tak martinská dvojica musela zabudnúť na šok zo zmeny zemepisného i časového pásma a nasadla. Navyše, prvý raz sa vydali v Nimbuse na dlhší let, doma si iba precvičovali ako zaobchádzať s lietadlom, čo má rozpätie krídel 26 metrov, váži vyše 800 kilogramov a má vlastný štartovací motor... Napokon boli veľmi blízko rekordu, keby sa boli v závere vybrali na západ a nie na sever, boli by sa tešili už hneď pri prvom štarte. Ten priniesol vyše 700 kilometrov na austrálskom nebi. Skvelý výkon... Bol to naozaj výborný deň, pretože na základni sa dozvedeli, že jeden nemecký pilot úspešne zvládol tisíckilometrový prelet!

Keď sme sa pýtali, ako si inak užívali letný decembrový pobyt v Austrálii, Braňo Jesenský sa iba usmial: „Budete sa čudovať, ale skoro každý deň sme boli vo vzduchu, lebo počasie to dovoľovalo. Azda s výnimkou dvoch dní, keď pršalo. To sme si s partnerkami urobili výlet. Ale celkove náš pobyt nebol žiadnym výletom, ale vyslovene športovou expedíciou. Lietali sme, ak dobre počítam, dvanásťkrát, vo vzduchu sme strávili okolo 60 hodín a nelietali tisíce kilometrov. Snažili sme sa využiť každé počasie, ktoré bolo ako-tak letové. A vždy sme sa snažili o rekordné lety. To sme už museli každé ráno vopred ohlásiť a naprogramovať ako úlohu do počítačov. Vždy nám však čosi, samozrejme myslím na počasie, urobilo v našich zámeroch škrt. Až prišiel posledný deň a s ním opäť špičkové počasie...„

Jedenásť pokusov.

Priniesli síce veľa zážitkov nad austrálskou rovinou, ale nepriniesli rekord. Stále bolo čosi proti, raz sa otočila búrka, inokedy zistili, že ten smer, ktorý si dole naplánovali, nie je správny, pretože ideálne podmienky sú napríklad severnejšie, alebo zistili, že lepšie bolo zvoliť opačné poradie otočných bodov (lieta sa na trojuholníkovej trase)... T. Frátrik: „Stále je to hra s počasím, hádanie a triafanie sa. A keď chcete dosiahnuť skutočne špičkový výkon, tak musíte mať nielen dobrý odhad, ale aj dobrých radcov a navyše, aj príroda vám musí byť naklonená...„

Počasie v Austrálii, tak ako všetko, je iné než u nás. Obaja Martinčania nám dlho vysvetľovali tajomstvá meteorológie a špeciálne tej austrálskej. Pretože je to rovina, je tam ráz a vývoj počasia viac predvídateľný, než v našich horách. Podstatné je, že „chodí“ v akýchsi cykloch, takže vedeli a domorodci ich o tom ubezpečovali, že počas ich pobytu sa dočkajú podobných podmienok, aké boli hneď prvý deň. Čo osud nechcel, bol to deň posledný. Už vlastne mali zbalené kufre, keď sa vydali na posledný pokus.

Miestny znalec John Buchanan, ktorý sa o martinských pilotov priateľsky staral po celý čas a zásoboval ich každý večer množstvom vlastnoručne pripravených stejkov, ich už vopred upozorňoval, že „dobrá vlna„ sa blíži. A keďže medzitým boli Vianoce, naši ho požiadali, aby si už dal pauzu v stejkovej sérii a urobil im na večeru rybu. A tak na Štedrý deň si pochutili na lososovi...

Mysľami boli ale „tam hore„.

Vnímali, že čas sa im kráti, ale zároveň vedeli, že jednu príležitosť ešte dostanú. Hovorí Braňo Jesenský: „Ešte žiadny slovenský pilot nepreletel vo vetroni 1000 kilometrov. Ten posledný deň sme sa o to mohli pokúsiť, dnes s odstupom času vieme, že počasie tomu žičilo. My sme však nechceli riskovať, chceli sme priniesť domov to, po čo sme sem išli, a preto sme si vytýčili trať, ktorá zaručovala, že zmeníme rekordné hodnoty...„

Martinčania sa kĺzali ponad typickú austrálsku krajinu, kde na rovinách sa s pravidelnosťou objavujú staviská fariem a parcely polí pripomínajú šachovnicu. Dobre zvolili otočné body, smer a všetko ostatné, a tak po pristátí sa mohli tešiť spolu s najbližšími - oba rekordy padli (zhodou okolností oba dovtedy platné boli tiež z jedného letu v roku 1988). Jesenský s Frátrikom preplachtili na trojuholníkovej trase celkove 808 km priemernou rýchlosťou l23,8 km za hodinu. Vo vzduchu teda strávili 6 hodín a 31 minút.

A možno, len čo vyšli z kokpitu, spolu s radosťou z rekordu pocítili v kútiku duše aj čosi ako nevyužitú šancu. Bola ňou „tisícka„. Tá už priam máta slovenských pilotov a niet špičkového plachtára, ktorý by nemal svoj tajný osobný plán, kde, kedy a ako ju on, ako prvý Slovák, zdolá. Na Slovensku sa to nedá, a tak každý snuje svoje zahraničné plány. Aj Braňo Jesenský s Tiborom Frátrikom počas vlaňajšieho pobytu v Austrálii mysleli i hovorili o tejto najväčšej výzve slovenských plachtárov. A hovoria o nej aj dnes. Aj oni majú svoj tajný plán. Možno tento rok v Austrálii. Ktovie...Igor Gabaj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 473
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 206
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 297
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 10 022
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 277
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 947
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 583
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 362
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 199
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 068
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto pri Kine Moskva.

Niekde sa objednávalo, niekde si bolo treba vystať rad.

4 h
Ľuboš Thomka (s loptou) stratil na víťaza len osem bodov.

Vo aktuálnej zostave jedenástky TFZ je sedem mien z vlaňajška. Najstarší laureát má 42 rokov a najmladší dvadsaťjeden. Ako sa stalo v poslednom období pravidlom, na zozname dominujú tridsiatnici. Víťaza tohtoročného hodnotenia dal na svoj hlasovací lístok každý klub prvej triedy.

4 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

8 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

22 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?