Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

Niet Svätoplukov, niet prútov

Ušlo, alebo neušlo mestu Martin 50 miliónov korún? Táto otázka sa vynorila v polovici decembra minulého roka, hneď po hlasovaní poslancov Národnej rady SR o štátnom rozpočte na rok 2004. Vieme, že zákon o rozpočte bol prijatý aj s viacerými pozmeňovacími návrhmi, mnohé však poslanci odmietli, medzi nimi aj dva pozmeňovacie návrhy poslanca za KSS Vladimíra Ďaďa. Prvý sa týkal zvýšenia štátnej dotácie pre Maticu slovenskú a ten druhý zaradenia novej položky do prílohy 4 štátneho rozpočtu, a to zvýšenie štátnych dotácií pre mesto Martin o sumu 50 miliónov na plnenie úloh a poslania v zmysle Zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov.

Skryť Vypnúť reklamu

Poslanec V. Ďaďo vo svojom vystúpení 9. 12. 2003 tento svoj návrh zdôvodnil slovami: „... v zákone sa konštatuje, že Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike i zahraničí je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní a vzťahujú sa naň, poznamenávam ešte raz, osobitné predpisy o rozpočtových pravidlách SR. Národná rada SR a vláda SR všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie tohto zákona. Mesto Martin bolo z tohto dôvodu dodnes nedocenené a ostáva nedocenené, žiaľ, aj v tomto štátnom rozpočte...„

O tomto pozmeňovacom návrhu sa potom hlasovalo v celom balíku iných návrhov na zmeny v rozpočte 12. decembra 2003 a návrh neprešiel. Získal podporu 70 poslancov zo 148 prítomných, teda na schválenie mu chýbali štyri podporné hlasy. Nepodporil ho ani jediný koaličný poslanec, dokonca tak neurobili ani traja poslanci z Turca - Mária Majdová (KDH), Libuša Martinčeková a Stanislav Janiš

Skryť Vypnúť reklamu

(SDKÚ), ktorí sa zdržali hlasovania. A tu vznikol problém...

Prvá šanca

Na martinskej radnici boli výsledkom hlasovania rozčarovaní. Minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé - už štyri roky sa primátor Martina Stanislav Bernát obracia na poslancov Národnej rady SR pred hlasovaním o štátnom rozpočte s požiadavkou, aby v zmysle platného zákona o Martine zaradili do štátneho rozpočtu výdavkovú položku aj pre mesto. Zatiaľ táto iniciatíva nenašla podporu - až teraz, v osobe poslanca Vladimíra Ďaďa. A po druhé - schválenie novej položky v rozpočte pre mesto Martin bolo v decembri doslova na spadnutie, veď keby boli turčianski poslanci hlasovali za (ako sa očakávalo), chýbal by už iba jediný hlas...

Tých dôvodov na roztrpčenie je viac. „Je to smutné,„ - hovorí na margo primátor mesta S. Bernát, - „že vlastní poslanci nepodporili svoje mesto - a myslel som si, že koaliční sú tiež na našej strane. Už niekoľko rokov sa snažíme primäť poslancov k novelizácii zákona č. 241/1994 o Martine, aby ním mesto konečne získalo rešpekt, aký by malo podľa tohto zákona mať. Lebo zatiaľ je tento zákon len bezvýznamné klišé... Verím, že získaním tých dotácií, by sa bol parlament dostal aj k samotnej novelizácii. Tých navrhovaných 50 miliónov korún som chápal ako ten jej prvý krôčik. Peniaze mohli byť výborne využité na rekonštrukciu historickej budovy Slovenského komorného divadla, na opravu Turčianskej galérie, teda tých objektov, ktorých prechod pod mesto spod VÚC iniciujem už veľmi dlho.„

Skryť Vypnúť reklamu

Keď novinári hovorili o tejto záležitosti s primátorom začiatkom minulého týždňa, dodal, že o predložení pozmeňovacieho návrhu hovoril telefonicky s členom poslaneckého klubu KSS S. Zubom. Primátor ho žiadal, aby návrh nepredkladali komunisti, lebo určite neprejde, poslanec ubezpečoval, že podporu zabezpečia. „Napokon to dopadlo tak, ako všetko v tomto štáte, teda nie vo vecnej rovine, ale politicky. Trápi ma to aj preto, že viacerí koaliční poslanci mne osobne sľúbili, že návrh týkajúci sa Martina podporia„ - dodal S. Bernát.

Poslanecké dôvody

Odhliadnuc od vecnej podstaty návrhu, ktorý mohol priniesť do mestskej kasy 50 miliónov korún, ťažko bolo čakať, že návrh by prešiel parlamentom, keď ho navrhol poslanec za KSS. V tom bol martinský primátor dobrý prognostik. Koaliční poslanci návrh do rozpočtu nepustili, aj keď vyslovene proti bolo len 35 z nich, teda nie ani štvrtina z prítomných v pléne.

Nezodpovedanou otázkou však zostáva, prečo návrh nepodporili ďalší traja turčianski poslanci? Za hlasoval jedine navrhovateľ V. Ďaďo a jeho vyjadrenie sme uverejnili 6. januá­ra v NŽT, ale M. Majdová, L. Martinčeková a S. Janiš sa hlasovania zdržali... Obrátili sme sa na nich a požiadali, aby svoje stanovisko tlmočili aj turčianskej verejnosti.

Libuša Martinčeková

hovorí, že ešte nie je neskoro... V jej vyjadrení, ktoré nám poskytla minulý týždeň, sa píše:

Žijem v tomto regió­ne a dobre poznám problémy, ktoré trápia túto časť Slovenska. Pán primátor sa neobrátil na nás, poslancov Národnej rady, ba ani poslanci mestského zastupiteľstva, a neoboznámil nás so svojimi predstavami, plánmi či projektmi, ktoré by chcel takouto formou zo štátneho rozpočtu v prospech mesta realizovať. Zrejme tak neurobil pre krátkosť času a napätú situáciu okolo schvaľovania rozpočtov na rok 2004.

Podľa mňa nie je neskoro na vypracovanie zaujímavých projektov a požiadať ich spolufinancovanie z grantov alebo štrukturálnych fondov. Spoločne sa nám určite podarí v tejto neľahkej dobe ďalej rozvíjať náš pekný re­gión, bohatý na historické udalosti, kultúrne pamiatky, prírodné krásy, pritiahnuť nových investorov do priemyselného parku a stať sa zaujímavými pre zvyšok Európy.

Stanislav Janiš

tvrdí, že mesto neprišlo o žiadne peniaze a že peniaze napokon „v tejto hre nie sú na prvom mieste„. V rozsiahlejšom stanovisku, ktoré uverejňujeme celé, sa viac ako samotnému hlasovaniu venuje listu martinského primátora S. Bernáta poslancom a súvislostiam z toho plynúcim. S. Janiš píše:

Pán primátor sa vo svojom liste zo dňa 5. 11. 2003 obrátil na predsedu NR SR Pavla Hrušovského s požiadavkou na 50 mil. Sk zo štátneho rozpočtu, ako dotáciu pre mesto Martin, pričom sa odvolával na zákon č.241/1994 o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

Dejinné súvislosti urobili z mesta Martin centrum národnej kultúry Slovákov, čo vystihuje vyššie spomenutý zákon. Otázkou však zostáva, čo robí z Martina centrum národnej kultúry nášho národa? Mám za to, že je to okrem iného aj to, že je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní: Slovenskej národnej knižnice, Matice slovenskej, Slovenského národného múzea, Slovenského komorného divadla (v budove Národného domu) či tým, že na Národnom cintoríne spia svoj sen velikáni slovenského národa. Bez týchto inštitúcií by Martin v kultúrnom a národnom ponímaní nebol tým, čím je. Avšak v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta nie je ani jedna z týchto ustanovizní. Všetky sú financované zo štátneho rozpočtu (kapitálové aj prevádzkové prostriedky) cez ich zriaďovateľov, teda Žilinský samosprávny kraj či príslušné ministerstvá.

Filozofia, účel a hlavný zmysel „zákona o Martine„ nie je v tom, že radnica automaticky dostane ročne do daru desiatky miliónov korún od štátu len preto, že existuje „zákon o Martine„. Zákon však najmä v paragrafoch 3 a 4 vytvára jedinečné podmienky mestu na predkladanie zmysluplných projektov a ešte väčšiu šancu na ich akceptáciu a financovanie zo strany štátu. Zo strany mesta však nebolo predložené nič, len list primátora - „dajte peniaze„.

Žiadať od štátu desiatky miliónov korún len tak, bez špecifikácie, ktorá by hovorila načo, kde a kedy by boli použité, je nemiestne. „Nikto„ nevedel, a ani dnes nevie, na čo malo byť použitých oných 50 mil. Sk. Avšak, skoro ako príkazom, sa malo hlasovať za. Systém - „dajte mi peniaze, nestarajte sa načo - ja ich už miniem„ nefunguje ani v mestskom zastupiteľstve v Martine a ani v NR SR. Dobrý hospodár, keď peniaze pýta, netají, načo ich chce použiť - a ešte lepší hospodár nedá peniaze, ak nevie, načo budú použité.

Treba si však všimnúť spôsob aj termín, aký zvolil primátor pri predložení tejto požiadavky. Nezvolal teraz, a ani nikdy predtým, jediné stretnutie s poslancami (pravdepodobne s výnimkou pána poslanca Ďaďa), na ktorom by prezentoval projekty a hľadali by sa riešenia pre Martin tak, ako to robia iní. Nemal jediné stretnutie s predkladateľom štátneho rozpočtu a ani oň nepožiadal (napr. aj prostredníctvom poslancov). Jediné, čo primátor urobil, napísal list predsedovi parlamentu.

Táto žiadosť bola zo strany primátora len prezentačná. Ak by ozaj mal záujem získať mimorozpočtové zdroje do mesta, tak by zvolil úplne iný postup a nie ten už roky bezvýsledne používaný. Už najneskôr v marci 2003 by prezentoval projekty, na čo chce peniaze, komunikoval by osobne so všetkými, aj s poslancami mestského zastupiteľstva, aj s poslancami NR SR. Získal by sa tým čas a priestor na komunikáciu, aj na projekty a aj ich možné finančné zvládnutie. Ale toto by bolo riešenie, aby peniaze prišli, ale tie v tejto hre nie sú na prvom mieste.

Tak, ako pohŕda a nepotrebuje názor poslancov (nie iba mestských) vopred, pri hľadaní riešení, tak ho nepotrebuje ani po hlasovaní. Stačí ak si našiel časť vinníkov, ktorí nenastavili terč jeho naslepo vystrelenej mediálnej rane, dá na jednu stranu seba, „bojujúceho„ o Martin a na druhú stranu tých iných. Pritom si ešte pomôže aj „malou„ matematickou chybou pri počítaní hlasov a dobrí a zlí sú na svete. Pritom stačí tak málo, iba si odpovedať na otázku - koľko mimorozpočtových peňazí pre mesto primátor takýmito svojimi postupmi za roky získal?

Mať iný názor ako má primátor, neznamená byť proti Martinu, v tomto prípade mať iný názor je názor v prospech Martina. Som lokálpatriot, pomáhal som, pomáham a budem pomáhať nášmu mestu, nie iba radnici, ale aj iným inštitúciám v meste a v Turci. Napr. 16. januára bolo v Martinskej fakultnej nemocnici otvorené najmodernejšie diagnostické pracovisko v hodnote niekoľkonásobne vyššej ako 50 mil. Sk. V rámci svojich možností sa snažím podporovať a spolupracujem na ďalších veľkých projektoch v Turci - ako chirurgický pavilón či rekonštrukcia Národného domu. Musím povedať, že som sa podieľal aj na tom, aby aj mesto samotné v minulom volebnom období obdržalo nemalé financie... Mňa nikto nemusí presviedčať, aby som pomáhal mestu a Turcu.

Nič však nie je stratené ešte ani v tomto roku, v štátnom rozpočte je práve pre Martin množstvo možností ako získať finančné prostriedky . Spomeniem len program Ministerstva kultúry SR - „Obnov si svoj dom„, tam je priestoru dosť, len na to treba projekty. Ale aj v EÚ to bude o projektoch a ich spolufinancovaní.

Naše mesto tak ako v minulosti si svojou šikovnosťou a húževnatosťou musí vydobyť svoje miesto pod slnkom, vydobyť si finančné prostriedky z rôznych grantov a programov. Aj o tom je kvalita práce miestnej samosprávy, hľadať alternatívne zdroje financovania a nielen žiadať peniaze od centrálnej vlády - a ak nie, tak kritizovať a poukazovať na všetkých, len nie na seba.

Nie „prezidentský systém„ primátora, ale tímová práca inštitúcií, spoločností a osobností mesta, tolerantnosť, slušnosť, profesionalita, osobná angažovanosť, toto je cesta pre Martin. A veľká časť inštitúcií Martina túto cestu realizuje.

Mária Majdová

tvrdí, že dohody sa musia dodržiavať aj vtedy, keď to nie je nevýhodné pre danú osobu. V tomto zmysle na našu otázku reagovala:

Zákon č. 241/1994 Z.z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov definuje postavenie mesta, jeho územie a vzťah štátu k mestu. Nehovorí však nič o tom, že mesto Martin má nárok na akékoľvek mimoriadne alebo pravidelné príjmy zo štátneho rozpočtu.

Prečo som nehlasovala za pozmeňovací návrh opozičného poslanca pána Ďaďa? Pretože mi to nedovolil politický takt a zmysel pre zodpovednosť. To boli dôvody, ktoré mi bránili v tom, aby som podporila návrh, ktorý nebol dostatočne podložený. Ľudia, ktorí pracujú s financiami mi isto dajú za pravdu, že zákon o štátnom rozpočte je pre krajinu jeden z najdôležitejších. Ak chce niekto v takomto zákone presúvať milióny korún, musí povedať,

odkiaľ ich zoberie a kde ich presne použije. Toto návrh pána poslanca neobsahoval.

Okrem toho, práca poslanca parlamentu spočíva aj v tom, že ak chce presadiť nejaký návrh mimo rokovania výborov, musí preň nájsť politickú podporu. Pripúšťam, že pre opozičného poslanca je to úloha dvojnásobne ťažká. Ale na druhej strane neviem nič o tom, že by sa bol pán poslanec Ďaďo o takúto podporu u koaličných poslancov uchádzal.

Rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2004 bolo v minulom roku jedno z najnáročnejších. Žiadna z dohôd sa nerodila ľahko. Z úcty k práci svojich kolegov a v duchu mojej zásady - dohody sa musia dodržiavať aj vtedy, keď sú pre mňa nevýhodné - som tento návrh nemohla podporiť, hoci mi to ako rodenej Martinčanke nepadlo ľahko. Nehlasovala som však proti, ale ako priamo zainteresovaná, a teda zaujatá osoba, som využila svoje právo nevyjadriť sa a pri hlasovaní som sa zdržala.

* * *

Martin nedostal 50 miliónov korún. Nestalo sa teda vlastne nič, čo by sa už nestalo napr. vlani. Aj preto redakcia nemieni komentovať situáciu. Až na jednu vetu, ktorá je pre občana Martina dosť dôležitá. Žiaľ, niet ani Svätoplukov, niet ani prútov, jednoducho niet svornosti. A ak sa aj v Martine ťahá za jeden povraz, tak nie za ten istý koniec. Pripravil: I. Gabaj

Snímky: www.nrsr.sk a archív

HLASOVANIE

20. schôdza NR SR, 12. december 2003, hlasovanie č. 263 o pozmeňujúcom návrhu V. Ďaďa (50 mil. pre mesto Martin)

Prítomní poslanci: 148, počet hlasujúcich: 147. Za hlasovalo 70, proti 35, hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Jeden nehlasoval a dvaja boli neprítomní. Návrh neprešiel. Na prijatie návrhu bolo potrebných 74 hlasov za.

Ako hlasovali poslanci?

Klub ANO - Za: nikto, proti: J. Banáš, J. Drgonec, J. Malchárek, V. Béreš, zdržali sa hlasovania: I. Hamarčák, V. Ondrejka, P. Biroš, I. Hanzélyová, B. Brestenská, J. Heriban, E. Černá, Ľ. Lintner.

Klub HZDS - Za: E. Antošová, D. Dubovská, J. Jasovský, M. Rehák, K. Džupa, E. Kolesár, J. Mikuš, V. Soboňa, A.- Blajsko, S. Husár, J. Kovarčík, T. Mikuš, K. Tóthová, T. Cabaj, J. Jaduš, S. Kozlík, Ľ. Mušková, M. Urbáni, M. Cagala, D. Jariabek, M. Maxon, D. Podracká, V. Veteška, proti: nikto, zdržali sa hlasovania: nikto, neprítomní: V. Mečiar, I. Belohorská.

Klub KHD - Za: nikto, proti: J. Brocka, A. Přidal, M. Demeterová, F. Mikloško, M. Sabolová, P. Minárik, zdržali sa hlasovania: P. Abrham, P. Hrušovský, P. Muránsky, M. Majdová, J. Miklušičák, J. Šimko, A. Hajduk, A. Záborská, nehlasovali: J. Figeľ.

Klub SDKÚ - Za: nikto, proti: F. Devínsky, M. Gaľa, T. Galbavý, M. Hort, P. Kubovič, J. Rusnák, E. Rusnáková, S. Škoda, V. Novotný, J. Tkáčová, T. Tóth, zdržali sa hlasovania: V. Horák, Z. Horváth, S. Janiš, L. Martinčeková, P. Masácová, J. Mikuš, P. Miššík, K. Mitrík, J. Pataky, R. Vavrík.

Klub Smer - Za: E. Angyalová, J. Baška, M. Beňová, J. Blanár, J. Buček, J. Burian, D. Čaplovič, M. Číž, I. Federič, R. Fico, D. Gabániová, B. Hanzel, M. Chovanec, R. Kaliňák, M. Kontrót, J. Laššáková, R. Madej, D. Muňko, M. Murgaš, P. Paška, I. Šulaj, I. Varga, Ľ. Vážny, B. Zala, R. Zmjakovičová, proti: nikto, zdržali sa hlasovania: nikto.

Klub SMK - Za: nikto, proti: S. Albert, Á. Duka-Zólyomi, L. Nagy, T. Bastrnák, M. Duray, I. Pásztor, K. Sárközy, P. Farkas, L. Köteles, J. Szigeti, zdržali sa hlasovania: E. Dolník, G. Gál, L. Ladányi, G. Bárdos, R. Hamerlik, I. Harna, E. Bauer, I. Farkas, Zs. Komlósy, B. Bugár.

Klub KSS - Za: D. Bollová, V. Ďaďo, K. Fajnor, I. Hopta, J. Hrdlička, M. Juščík, K. Ondriaš, J. Švec, M. Vajda, S. Zubo, proti: nikto, zdržali sa hlasovania: nikto.

Klub nezávislých poslancov - Za: M. Abelovský, J. Brhel, J. Elsner, J. Gabriel, I. Kiňo, G. Krajči, J. Mikolaj, I. Pinkava, L. Polka, V. Tkáč, R. Žiak, proti: nikto, zdržali sa hlasovania: nikto.

Nezaradení poslanci - Za: H. Arvay, proti: P. Bódy, Ľ. Navrátilová, B. Opaterný, Z. Puháková, zdržali sa hlasovania: A. Danko, J. Hurban, A. Ivanko, Z. Martináková, R. Nemcsics, I. Šimko.

(Podľa www.nrsr.sk)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  4. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  5. Od Česka až po Jadran
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 12 226
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 361
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 210
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 887
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 5 782
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 840
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 238
  8. Od Česka až po Jadran 3 159
  9. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 805
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 366
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Študenti Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine súťaži Mladý Európan zvíťazili.

Študenti Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine zažili po vyhlásení výsledkov veľký pocit eufórie a radosti.


2 h
Výkonnostná medzera za Luciou Hrivnák Klocovou je stále veľká.

Atlétka Lucia Hrivnák Klocová sa predstavila na štyroch olympiádach, zhodou okolností na tých istých, na akých štartoval legendárny Usain Bolt. V Londýne 2012 dosiahla druhé najlepšie umiestnenie slovenského atléta v ére samostatnosti. Lepší je od nej zatiaľ len olympijský víťaz Matej Tóth.


5 h
Deti zo skautského tábora museli prespať v Kultúrnom dome.

Silná búrka a krupobitie zaplavili stany, v ktorých táborili malí skauti.


6 h
Skvelá hokejová patria sa pravidelne stretáva už štrnásť rokov.

Hokejová partia, ktorá robila fanúšikom radosť počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, sa pravidelne stretáva.


23. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Oznamovateľ upozornil na hrubé porušenie technológie pri realizácii havarijného chladiaceho systému.


TASR 21 h

Na miesto udalosti smeruje zisťovateľ príčin požiarov.


18 h

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


23. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


23. júl

Už ste čítali?