Belá – Netypického dravca sediaceho na strome spozorovali okoloidúci ochrancovia prírody zo Správy Národného parku Veľká Fatra vo Vrútkach vo štvrtok 8. januára pri ceste v smere do Belej. „Upútal nás jednak veľkosťou ako aj netradičnou farebnou kombináciou. Mal tmavohnedú chrbtovú stranu bez škvŕn inej farby a odtieňov a čistobielu prednú časť. Toto sfarbenie pripomínalo kršiaka rybožravého alebo hadiara krátkoprstého. Tieto vtáky ale v tomto čase majú
byť na zimoviskách v Afrike,„ povedala nám Mária Boďová, ktorá dravca zaregistrovala ako prvá. Keď sa chceli k nemu priblížiť, odletel. Až keď ho opätovne v okolí našli, identifikovali ho ako myšiaka severského, avšak v netypickom a takmer raritnom šate. Myšiak severský má totiž tmavohnedý škvrnitý chrbát a bledšiu rovnako škvrnitú hruď. Pri jeho určení veľmi pomohol Jozef Izakovič z organizácie SVODAS „I keď je u myšiakov známa veľká farebná variabilita, v tomto prípade išlo o kombináciu zrejme ešte nepopísanú,„ dodala M. Boďová.
Myšiaky severské, ktoré obývajú severské časti Euroázie k nám prilietajú každoročne zimovať. Možno ich vidieť najmä na poliach, kde hľadajú svoju prirodzenú potravu - drobné
hlodavce.
Toto ale nebolo ojedinelé stretnutie ochranárov s dravým vtákom za posledné štyri týždne. Ešte pred Vianocami dostali na Správu NP Malá Fatra hlásenie, že vo výrobnej hale firmy Team Industries na Bambuskách v Martine majú „sivého sokola„, ktorý vletel dnu za vrabcami. Predátor tam bol už týždeň a nevedel sa dostať vonku.
František Krafčik zo spomínanej firmy nás previedol po obidvoch halách (kde sa vyrába mechanická časť pre malé röntgeny, diely a rámy pre kompresory či skrine na rozmnožovacie zariadenia), kde vták lietal. Povedal nám, že boli prekvapení najmä z toho, že dravec bol veľmi dobrým letcom, že lietal veľmi rýchlo a dokázal veľmi dobre manévrovať pomedzi kovovú konštrukciu. Pritom ani raz nenarazil. Pokúšal sa letieť aj proti oblokom pod strechou a preraziť ich. To sa mu ale nepodarilo.
Zamestnancov firmy, si získal svojou aktívnosťou, pretože v hale vychytal všetkých troch vrabcov. Bolo im ľúto vtáka, ktorý nevedel nájsť cestu vonku, a preto sa rozhodli obrátiť na odborníkov.
M. Boďová nám k tomu povedala: „Hneď som sa tam bola pozrieť. Vták sedel na priečke pod strechou a pozeral sa na prevádzku pod sebou, ktorá bola v plnom prúde - robotníci
zvárali, lakovali,... Nebol to však sokol, ale jastrab krahulec.„ Z vyššej haly, ktorou sa vstupom pre kamióny dostal dnu, preletel do menšej, odkiaľ ale nebol priamy východ von. „V tom momente, keď som tam bola po prvýkrát sa nedalo, vzhľadom na prevádzku robiť nič, a tak som sa s vrátnikom a vedúcim dohodla, že tam prídem večer, a to v jediný večer mimo Vianoc, kedy
nebola nočná zmena. Jastrab krahulec je vyložený špecialista na lovenie vtákov, preto má vynikajúce manévrovacie schopnosti i rýchlosť a reaguje najmä na pohybujúcu sa korisť,„ pokračovala M. Boďová.
Podľa robotníkov dravec poobede chytil posledného z vrabcov v hale, takže hladný nebol. M. Boďová preto zvolila inú stratégiu - prilákanie na svetlo. Na súmraku v menšej hale zhasli a vo väčšej rozsvietili. Do dverí medzi halami pripravili vypreparovaného drozda. M. Boďová pokračovala v zaujímavom rozprávaním: „Po hodine čakania zablúdený vták zadriemal. A tak sme prešli na radikálnejší postup. Začali sme ho plašiť. Vyľakaný jastrab vletel do väčšej haly. To už bolo okolo pol šiestej večer.„ Potom sa odborníčka s tamojšími vrátnikmi dohodla, že na súmraku a pri brieždení budú otvárať dvere pre kamióny. Tento krok zabral a jastrab krahulec sa dostal na slobodu. Spoločenská hodnota tohto dravca predstavuje v zmysle zákona 40-tisíc korún.
„Ak by niekto zaznamenal podobné pozorovania, prípadne vedel o zranenom zvieratku, môže ho priniesť k nám na Správu NP Veľká Fatra do Vrútok, prípadne môže zavolať na telefónne číslo 043/4284503 alebo 4284589,„ dodala M. Boďová na záver.(nki, archív)