Musím hneď v úvode upozorniť na jednu z najkrajších výtvarných prezentácií prác našich martinských talentom obdarených detí. Výstava je sprístupnená od začiatku decembra v krásnych výstavných priestoroch SNM Etnografického múzea na Malej hore pod jednoduchým názvom Moja krajina a potrvá ešte našťastie do konca januára 2004. Kto teda nevyšiel na kopec nad naším mestom vo zvyčajnom predvianočnom zhone a neurobil si krásnu chvíľku ani v čase sviatkov na konci roka, určite neprehlúpi, ak sa do múzea predsa len vyberie aspoň skraja celkom novučkého roka.
Výstava Moja krajina je presvedčivou ukážkou predovšetkým výtvarnej šikovnosti a rozpútanej fantázie detí. Prináša však do nášho všedného sveta tiež presvedčivý dôkaz príkladnej starostlivosti o mladé talenty zo strany dlhoročných skúsených, a pritom stále rovnako zapálených pedagógov. Sú nimi Ján Prostredný a Libuša Turicová. Tentoraz v trocha nezvyčajnom priestore - v našom národnom múzeu - vystavujú práce svojich zverencov pod spoločným záhlavím Súkromná základná umelecká škola v Martine. Určite by sa dalo veľa zmysluplného porozprávať iba o činnosti samotnej pozoruhodnej školy. No dajme v tomto čase predsa len priestor krásnym a pozoruhodným výsledkom, k akým naslovovzatí pedagógovia vedú najskôr malých a popri nich aj tých väčších výtvarníkov. Skúsený organizátor výstav v SNLM SNK a súčasne kurátor výstavy Moja krajina Jozef Beňovský vo svojom úvodnom slove na vernisáži pomenoval prácu pedagógov súkromnej výtvarnej školy ako otváranie studničiek. „Jednou z čerstvých studničiek, ktoré táto škola objavila, je téma rodnej krajiny, ľudovej architektúry, zobrazovanie spôsobu bývania kedysi a dnes, spoznávanie prírody a rozmýšľanie o ľuďoch, ktorí tu žili pred nami. Na tieto otázky hľadali deti odpovede v múzeu v prírode, v Múzeu slovenskej dediny práve tu v Martine... Minulosť v múzeu – skanzene nevnímali deti len ako prostý doklad, ale ako stály a živý prameň, ako studničku, v ktorej zrkadlili aj svoje predstavy o vlastnom živote....„
A tak sa na výstave popri sebe zrkadlia jednoduché práce ceruzkou, kolorované kresby, farebne pestré maľby, kontrastne čiernobiele grafiky, drobné plastiky z pálenej hliny i papiera, scénograficky prekvapujúce kompozície lesíkov, zoskupenia stromov, alebo tiež nápadité dedinské zátišia oživené zvieratkami.
Tejto svojím rozsahom, ale najmä obsahom neobyčajne príťažlivej výstave sa v expozícii SNM – EM dostalo „parádneho„ priestoru, v ktorom dokonale vyniknú všetky druhy sústredených výtvarných výtvorov detí. Čarovný svet čírej detskej fantázie a šikovnosti vtiahne celkom poľahučky do svojho stredu dozaista aj každého vnímavého návštevníka.
Vlasta Kunovská
