Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Ako sa dá variť duševná potrava?

Aj na túto otázku hľadáme odpoveď s novým riaditeľ

Vyštudovaný ekonóm, ochotnícky divadelník, pesničkár, istý čas aj mestský poslanec a vydavateľ novín, podnikateľ v oblasti kultúry, dramaturg i moderátor populárnych podujatí, okrem iného napríklad Turčianskeho repete, nedávno ešte aj autor a moderátor počúvanej rozhlasovej relácie Čalamáda... Aj toto všetko je Martinčan 45-ročný Marián Bumbala. Od 1. januára je navyše novým riaditeľom Turčianskeho osvetového strediska.

A tak naša prvá otázka, keď sme si minulý týždeň sadli ku šálke kávy, bola trochu záludná: Je toto všetko, čo sme tu vymenovali, dostatočné, obrazne povedané portfólio, aby ste sa mohli stať riaditeľom kultúrnej inštitúcie?

Skryť Vypnúť reklamu

Ja myslím, že áno. Ten výpočet vyzerá strašne zložito, ale v podstate je to veľmi jednoduché. Môj otec bol školníkom na ekonomickej škole v Martine, tam som teda pričuchol k ekonomike. Ale aj ku kultúre. Každé odpoludnie bolo v škole rušno, bolo veľa kultúrnych podujatí, hrali tam kapely, na tejto škole malo tradíciu ochotnícke divadlo, tam napríklad začínala aj Naďa Hejná. Keď som bol chlapcom, tak to tam svojim spôsobom všetko bublalo, na povale, keď sme sa hrali na Indiánov, som nachádzal zabudnuté kostýmy z divadelných hier... Čiže takto nejako to začínalo, a potom úplne logicky pokračovalo v tom, že som študoval ekonómiu, ale venoval sa aj kultúre.

Ten úvodný výpočet je zaujímavý tým, že hovorí, do čoho všetkého ste už v dospelom živote zabŕdli...

Skryť Vypnúť reklamu

Ja som isté roky celkom normálne pracoval v kacelárii, ale prišiel čas, keď som mal toho, ako sa hovorí po krk. A mal som pocit, ktorý sa neskôr ukázal ako opodstatnený, že keď tú energiu vložím do svojich vlastných projektov, tak sa dokážem uživiť aj sám.

Ďalšia otázka sa ponúka vlastne sama. Ak ste boli spokojný na putovaní vlastnou cestou, ak ste vedeli zužitkovať svoju nezávislosť a darila sa vám samostatná práca, prečo ste to všetko opustili a stali sa riaditeľom klasickej inštitúcie. Prečo ste sa teda opäť vrátili do kancelárie?

Viem, je to paradox, ale má svoje vysvetlenie. Ja som si odskúšal celých desať rokov poskakovania na vlastnej nohe, teraz som akože prešiel na druhú stranu, ale podľa mňa sa nič zásadného nemení, pretože stále ide o kultúru. Rozdiel je akurát vo forme... Za tých desať rokov som získal množstvo skúseností, prešiel som rôznymi kultúrnymi podujatiami po celom Slovensku a opäť prišiel pocit istého stereotypu. Dospel som k názoru, že mám ešte dosť energie, ktorú by som mohol využiť aj v prospech niečoho iného.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemôžeme obísť skutočnosť, že vlani ste sa uchádzali o post riaditeľa inej inštitúcie, než je osvetové stredisko. Mali ste záujem riaditeľovať martinskému divadlu...

Slovenské komorné divadlo je najvýznamnejšia kultúrna inštitúcia, ktorá je v tomto regióne. Keďže som sa o kultúru zaujímal, mám na ňu svoj názor, tak som pokladal za svoju povinnosť uchádzať sa o post riaditeľa divadla. To, že som sa ním nestal, nepovažujem za žiadnu tragédiu, naopak, pokladám za správne, že výsledok konkurzu je taký, aký je. Celé to výberové konanie malo svoj zmysel, zišli sa tam ľudia, ktorí na to mali, mali svoje ambície a kvality, jednoducho šikovní ľudia. Opakujem, divadlo je významná inštitúcia a bolo potrebné vytvoriť určtitý tlak, aby sa do vedenia dostal takýmto spôsobom ten najlepší. A myslím si, že toto sa aj podarilo

Čiže nemáte žiadny pocit krivdy či porážky?

Nie, nie. S Andrejom Hrnčiarom sme v podstate kamaráti, keď som išiel na ten prvý konkurz, ktorého sa on ešte nezúčastnil, tak mi významne pomáhal, viaceré veci sme spolu konzultovali a zistili sme, že máme na ne rovnaký názor. Takže, ak tam dnes sedí Andrej, tak mu jednoducho držím palce a považujem to tak trošku aj za svoje víťazstvo, respektívne aj za úspech mojej názorovej línie. Myslím si, že je len dobre, ak divadlo dnes riadi mladý, odvážny človek.

Vám sa potom podarilo uspieť v ďalšom výberovom konaní na post riaditeľa Turčianskeho osvetového strediska. Mnohým to môže pripadať tak, že ste chceli byť riaditeľom za každú cenu. S akými ambíciami ste išli do konkurzu po neúspešnom pokuse s divadlom?

Možno sa to zdá trochu netypické, že som uspel v konkurze na iný post, ale rád by som v tejto súvislosti povedal niečo o konkurzoch všeobecne, aby som objasnil svoj prístup a vyvrátil tú možnú domnienku o riaditeľovi za každú cenu... Ja som sa zúčastňoval rôznych konkurzov aj pred tým. Dôvod je prostý. Keď je človek na vlastnej nohe, všetko rieši väčšinou sám a necíti pri sebe konkurenciu a rivalitu, ktorú napríklad prirodzene vytvára pracovný kolektív, nemá sa s kým porovnať. Mne to chýbalo, lebo som akosi strácal istotu, či niektoré veci riešim správne. A východisko som našiel v konkurze, pretože konkurz nie je nič iné ako zdravá súťaž schopností, projektov a osobností. Navyše, človek sa musí na každý konkurz pripraviť, čiže donútiť sa opäť čosi preštudovať, oprášiť jazykové znalosti a podobne, no a napokon, človek musí o tomto všetkom vedieť aj presvedčiť tých druhých. Čiže ja som to bral ako súťaž, ktorá mi indikovala, či som nedajbože nezakrnel. Myslím si, že konkurz je výborná príležitosť pre všetkých a odporúčam to aj svojim známym. Určite to pomáha duševnej kondícii a netreba to brať až príliš vážne.

Lenže práve konkurzom ste sa stali riaditeľom kultúrnej inštitúcie, a to už zrejme beriete vážne. Turčianske osvetové stredisko je navyše inštitúcia, ktorá je akási zabudnutá, nielen tým, že je vystrčená mimo centra Martina, ale aj tým, že vo verejnosti príliš nerezonujú jej aktivity. Súhlasíte s takýmto hodnotením?

Cítim to podobne. Aj ja mám pocit, že akcie, ktoré stredisko robilo, sa moc do povedomia ľudí nedostali. Kladiem si za úlohu, aby to tak nebolo, aby sa to zmenilo.

Jednoduchá otázka - ako to chcete zmeniť?

Som tu dnes len tretí deň, čiže nechcem sa hrať na múdreho, ale s určitými zámermi som sem, samozrejme, prišiel. Spomeniem niekoľko konkrétnych príkladov. Napríklad Turčianske osvetové stredisko je spoluorganizátorom tradičnej Scénickej žatvy a je celkom logické spýtať sa seriózne - naozaj by mal divadelný festival vyzerať práve takto? Ja si odpovedám, že nie a považujem to do istej miery za vyhodenie peňazí. Takýto veľký festival, keby sa robil živšie, atraktívnejšie, tak by mohol mať význam aj pre turistický ruch v Martine a mohol by znamenať oveľa viac aj pre samotných občanov. Veď ak sa do mesta zíde toľko kreatívnych ľudí z celej republiky i zahraničia, je hriech zavrieť to všetko iba do divadelných sál, nevyužiť týchto ľudí a nepustiť ich napríklad na námestie, do mesta. Urobiť doslova divadelnú show, aby Martičania vedeli, že sa niečo deje. Alebo Martin je doslova tanečné mesto, v našej budove nacvičuje známy súbor Deep Martico, ale sú tu aj ďalšie tanečné formácie a kluby. Ale Martičania to nevidia, napriek tomu, že tu sú tanečníci, ktorí už niečo znamenajú nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Prečo neurobiť festival tanca v Martine? Ja to vidím ako celkom rozumné... Rovnako tak folková a country hudba je oblasť, ktorú by sme mohli oživiť a podporovať, bol by som veľmi rád, keby sa nám to podarilo. Nebudem hovoriť o všetkých svojich plánoch, ale rozhodne chcem, aby naša inštitúcia sa viac a výraznejšie podieľala na kultúrnom živote mesta a regiónu a budeme spolupracovať s každým, kto má podobné ciele.

O kultúre sa hovorí ako o duševnej potrave. Každé jedlo má svojho kuchára...

Áno, my máme šťastie, že sme tí kuchári, ktorí majú uvariť dobre jedlo. Je jedno, na akom poste to robíme, vždy záleží iba od toho, ako tie jednotlivé ingrediencie zmiešame, ako sme sa to naučili robiť. V poslednom čase je čoraz dôležitejšie, aby to jedlo nebolo iba zdravé, chutné a výživné, ale aby aj dobre voňalo. A to je dnes poslanie médií. Ak sa má vôňa dobrého kultúrneho podujatia šíriť po svete, musíme aj my viac spolupracovať s médiami.

Riadite Turčianske osvetové stredisko, teda inštitúciu, ktorá sa tradične orientovala aj na takzvanú vidiecku kultúru, teda na amatérskych umelcov v obciach regiónu. Aj to zmeníte?

Táto orientácia sa nemení. Chce­me byť tým, čo od nás divadelní ochotníci, ľudoví umelci, amatérski výtvarníci a ďalšie skupiny Turčanov venujúcich sa kultúrnej činnosti potrebujú. Ešte neviem povedať, či sme aj schopní toto všetko úspešne plniť, viac-menej sa iba zoznamujem so spolupracovníkmi a budeme sa teraz navzájom spoznávať pri práci... Navyše považujem postavenie našej inštitúcie za dosť nejasné. Ekonomicky sme naviazaní na rozpočet Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je aj naším zriaďovateľom, ale metodicky nás riadi Národné osvetové centrum v Bratislave. Táto dvojkoľajnosť nemôže podľa mňa dlho prežiť, musí dôjsť k nejakej transformácii, takto by to nemohlo ísť.

Čo ak sa vám všetko, čo chcete zmeniť, zmeniť nepodarí, čo, ak vám plány nevyjdú?

Prišiel som sem s istými konkrétnymi predstavami a chcem ich naplniť. Ak to nepôjde, tak pôjdem ja. Od toho...Igor Gabaj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  2. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. Úprava osobného motorového vozidla
  6. Important information for Brazilians living in Slovakia
  7. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  8. Vitajte v postapokalyptickom svete
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 24 480
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 015
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 812
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 526
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 845
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 749
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 472
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 369
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 158
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 143
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Hrozí prepúšťanie aj krach

Kaviarne a reštaurácie majú pred sebou veľmi krušné chvíle.

Šéfkuchár a spolumajiteľ reštaurácie Michal Knoško si nevie predstaviť robiť v živote inú prácu. V gastre pracuje viac ako 22 rokov a miluje to.

Polícia obvinila muža z Turca z krádeže bicykla, hrozí mu väzba

Podozrivého policajti vypátrali za jeden deň.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?