Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Ako sa dá variť duševná potrava?

Aj na túto otázku hľadáme odpoveď s novým riaditeľ

Vyštudovaný ekonóm, ochotnícky divadelník, pesničkár, istý čas aj mestský poslanec a vydavateľ novín, podnikateľ v oblasti kultúry, dramaturg i moderátor populárnych podujatí, okrem iného napríklad Turčianskeho repete, nedávno ešte aj autor a moderátor počúvanej rozhlasovej relácie Čalamáda... Aj toto všetko je Martinčan 45-ročný Marián Bumbala. Od 1. januára je navyše novým riaditeľom Turčianskeho osvetového strediska.

A tak naša prvá otázka, keď sme si minulý týždeň sadli ku šálke kávy, bola trochu záludná: Je toto všetko, čo sme tu vymenovali, dostatočné, obrazne povedané portfólio, aby ste sa mohli stať riaditeľom kultúrnej inštitúcie?

SkryťVypnúť reklamu

Ja myslím, že áno. Ten výpočet vyzerá strašne zložito, ale v podstate je to veľmi jednoduché. Môj otec bol školníkom na ekonomickej škole v Martine, tam som teda pričuchol k ekonomike. Ale aj ku kultúre. Každé odpoludnie bolo v škole rušno, bolo veľa kultúrnych podujatí, hrali tam kapely, na tejto škole malo tradíciu ochotnícke divadlo, tam napríklad začínala aj Naďa Hejná. Keď som bol chlapcom, tak to tam svojim spôsobom všetko bublalo, na povale, keď sme sa hrali na Indiánov, som nachádzal zabudnuté kostýmy z divadelných hier... Čiže takto nejako to začínalo, a potom úplne logicky pokračovalo v tom, že som študoval ekonómiu, ale venoval sa aj kultúre.

Ten úvodný výpočet je zaujímavý tým, že hovorí, do čoho všetkého ste už v dospelom živote zabŕdli...

SkryťVypnúť reklamu

Ja som isté roky celkom normálne pracoval v kacelárii, ale prišiel čas, keď som mal toho, ako sa hovorí po krk. A mal som pocit, ktorý sa neskôr ukázal ako opodstatnený, že keď tú energiu vložím do svojich vlastných projektov, tak sa dokážem uživiť aj sám.

Ďalšia otázka sa ponúka vlastne sama. Ak ste boli spokojný na putovaní vlastnou cestou, ak ste vedeli zužitkovať svoju nezávislosť a darila sa vám samostatná práca, prečo ste to všetko opustili a stali sa riaditeľom klasickej inštitúcie. Prečo ste sa teda opäť vrátili do kancelárie?

Viem, je to paradox, ale má svoje vysvetlenie. Ja som si odskúšal celých desať rokov poskakovania na vlastnej nohe, teraz som akože prešiel na druhú stranu, ale podľa mňa sa nič zásadného nemení, pretože stále ide o kultúru. Rozdiel je akurát vo forme... Za tých desať rokov som získal množstvo skúseností, prešiel som rôznymi kultúrnymi podujatiami po celom Slovensku a opäť prišiel pocit istého stereotypu. Dospel som k názoru, že mám ešte dosť energie, ktorú by som mohol využiť aj v prospech niečoho iného.

SkryťVypnúť reklamu

Nemôžeme obísť skutočnosť, že vlani ste sa uchádzali o post riaditeľa inej inštitúcie, než je osvetové stredisko. Mali ste záujem riaditeľovať martinskému divadlu...

Slovenské komorné divadlo je najvýznamnejšia kultúrna inštitúcia, ktorá je v tomto regióne. Keďže som sa o kultúru zaujímal, mám na ňu svoj názor, tak som pokladal za svoju povinnosť uchádzať sa o post riaditeľa divadla. To, že som sa ním nestal, nepovažujem za žiadnu tragédiu, naopak, pokladám za správne, že výsledok konkurzu je taký, aký je. Celé to výberové konanie malo svoj zmysel, zišli sa tam ľudia, ktorí na to mali, mali svoje ambície a kvality, jednoducho šikovní ľudia. Opakujem, divadlo je významná inštitúcia a bolo potrebné vytvoriť určtitý tlak, aby sa do vedenia dostal takýmto spôsobom ten najlepší. A myslím si, že toto sa aj podarilo

Čiže nemáte žiadny pocit krivdy či porážky?

Nie, nie. S Andrejom Hrnčiarom sme v podstate kamaráti, keď som išiel na ten prvý konkurz, ktorého sa on ešte nezúčastnil, tak mi významne pomáhal, viaceré veci sme spolu konzultovali a zistili sme, že máme na ne rovnaký názor. Takže, ak tam dnes sedí Andrej, tak mu jednoducho držím palce a považujem to tak trošku aj za svoje víťazstvo, respektívne aj za úspech mojej názorovej línie. Myslím si, že je len dobre, ak divadlo dnes riadi mladý, odvážny človek.

Vám sa potom podarilo uspieť v ďalšom výberovom konaní na post riaditeľa Turčianskeho osvetového strediska. Mnohým to môže pripadať tak, že ste chceli byť riaditeľom za každú cenu. S akými ambíciami ste išli do konkurzu po neúspešnom pokuse s divadlom?

Možno sa to zdá trochu netypické, že som uspel v konkurze na iný post, ale rád by som v tejto súvislosti povedal niečo o konkurzoch všeobecne, aby som objasnil svoj prístup a vyvrátil tú možnú domnienku o riaditeľovi za každú cenu... Ja som sa zúčastňoval rôznych konkurzov aj pred tým. Dôvod je prostý. Keď je človek na vlastnej nohe, všetko rieši väčšinou sám a necíti pri sebe konkurenciu a rivalitu, ktorú napríklad prirodzene vytvára pracovný kolektív, nemá sa s kým porovnať. Mne to chýbalo, lebo som akosi strácal istotu, či niektoré veci riešim správne. A východisko som našiel v konkurze, pretože konkurz nie je nič iné ako zdravá súťaž schopností, projektov a osobností. Navyše, človek sa musí na každý konkurz pripraviť, čiže donútiť sa opäť čosi preštudovať, oprášiť jazykové znalosti a podobne, no a napokon, človek musí o tomto všetkom vedieť aj presvedčiť tých druhých. Čiže ja som to bral ako súťaž, ktorá mi indikovala, či som nedajbože nezakrnel. Myslím si, že konkurz je výborná príležitosť pre všetkých a odporúčam to aj svojim známym. Určite to pomáha duševnej kondícii a netreba to brať až príliš vážne.

Lenže práve konkurzom ste sa stali riaditeľom kultúrnej inštitúcie, a to už zrejme beriete vážne. Turčianske osvetové stredisko je navyše inštitúcia, ktorá je akási zabudnutá, nielen tým, že je vystrčená mimo centra Martina, ale aj tým, že vo verejnosti príliš nerezonujú jej aktivity. Súhlasíte s takýmto hodnotením?

Cítim to podobne. Aj ja mám pocit, že akcie, ktoré stredisko robilo, sa moc do povedomia ľudí nedostali. Kladiem si za úlohu, aby to tak nebolo, aby sa to zmenilo.

Jednoduchá otázka - ako to chcete zmeniť?

Som tu dnes len tretí deň, čiže nechcem sa hrať na múdreho, ale s určitými zámermi som sem, samozrejme, prišiel. Spomeniem niekoľko konkrétnych príkladov. Napríklad Turčianske osvetové stredisko je spoluorganizátorom tradičnej Scénickej žatvy a je celkom logické spýtať sa seriózne - naozaj by mal divadelný festival vyzerať práve takto? Ja si odpovedám, že nie a považujem to do istej miery za vyhodenie peňazí. Takýto veľký festival, keby sa robil živšie, atraktívnejšie, tak by mohol mať význam aj pre turistický ruch v Martine a mohol by znamenať oveľa viac aj pre samotných občanov. Veď ak sa do mesta zíde toľko kreatívnych ľudí z celej republiky i zahraničia, je hriech zavrieť to všetko iba do divadelných sál, nevyužiť týchto ľudí a nepustiť ich napríklad na námestie, do mesta. Urobiť doslova divadelnú show, aby Martičania vedeli, že sa niečo deje. Alebo Martin je doslova tanečné mesto, v našej budove nacvičuje známy súbor Deep Martico, ale sú tu aj ďalšie tanečné formácie a kluby. Ale Martičania to nevidia, napriek tomu, že tu sú tanečníci, ktorí už niečo znamenajú nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Prečo neurobiť festival tanca v Martine? Ja to vidím ako celkom rozumné... Rovnako tak folková a country hudba je oblasť, ktorú by sme mohli oživiť a podporovať, bol by som veľmi rád, keby sa nám to podarilo. Nebudem hovoriť o všetkých svojich plánoch, ale rozhodne chcem, aby naša inštitúcia sa viac a výraznejšie podieľala na kultúrnom živote mesta a regiónu a budeme spolupracovať s každým, kto má podobné ciele.

O kultúre sa hovorí ako o duševnej potrave. Každé jedlo má svojho kuchára...

Áno, my máme šťastie, že sme tí kuchári, ktorí majú uvariť dobre jedlo. Je jedno, na akom poste to robíme, vždy záleží iba od toho, ako tie jednotlivé ingrediencie zmiešame, ako sme sa to naučili robiť. V poslednom čase je čoraz dôležitejšie, aby to jedlo nebolo iba zdravé, chutné a výživné, ale aby aj dobre voňalo. A to je dnes poslanie médií. Ak sa má vôňa dobrého kultúrneho podujatia šíriť po svete, musíme aj my viac spolupracovať s médiami.

Riadite Turčianske osvetové stredisko, teda inštitúciu, ktorá sa tradične orientovala aj na takzvanú vidiecku kultúru, teda na amatérskych umelcov v obciach regiónu. Aj to zmeníte?

Táto orientácia sa nemení. Chce­me byť tým, čo od nás divadelní ochotníci, ľudoví umelci, amatérski výtvarníci a ďalšie skupiny Turčanov venujúcich sa kultúrnej činnosti potrebujú. Ešte neviem povedať, či sme aj schopní toto všetko úspešne plniť, viac-menej sa iba zoznamujem so spolupracovníkmi a budeme sa teraz navzájom spoznávať pri práci... Navyše považujem postavenie našej inštitúcie za dosť nejasné. Ekonomicky sme naviazaní na rozpočet Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je aj naším zriaďovateľom, ale metodicky nás riadi Národné osvetové centrum v Bratislave. Táto dvojkoľajnosť nemôže podľa mňa dlho prežiť, musí dôjsť k nejakej transformácii, takto by to nemohlo ísť.

Čo ak sa vám všetko, čo chcete zmeniť, zmeniť nepodarí, čo, ak vám plány nevyjdú?

Prišiel som sem s istými konkrétnymi predstavami a chcem ich naplniť. Ak to nepôjde, tak pôjdem ja. Od toho...Igor Gabaj

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  3. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  4. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  5. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  6. Realitný maklér v Poprade
  7. Je čas na cestovateľské plány, jeseň bude plná spoznávania
  8. Najradšej by ste pri čítaní správ nechali všetko plávať?
  1. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  2. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  4. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  5. Je neskutočná! Pani Milada (80) búra svojou básničkou internety
  6. XTB vyhlasuje Conora McGregora za svojho globálneho ambasádora
  7. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  8. Na Slovensku máme približne 23% fajčiarov
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 710
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 235
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 428
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 302
  5. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 3 183
  6. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 751
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 050
  8. Excelentná novinka v Tescu 2 000

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Veterné mlyny v Čechách a na Morave: Starý Poddvorov
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  3. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  4. Jozef Javurek: Skandar
  5. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  6. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  7. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 13 539
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 931
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 209
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 971
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 696
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 299
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 457
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 249
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Českí turisti sa vydali na túru po hrebeňovke na Krížnu a Ostredok.

Každoročný výlet na Slovensko ukončili v skanzene.


18 h
Ilustračné foto.

V sobotu sa u nás hrajú len tri zápasy prvej triedy. V nedeľu privítajú Diviaky lídra piatej ligy, na Bystričke bude derby a v súboji susedov vyzvú prvé Košťany druhé Príbovce.


23. sep
MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


23. sep
Takýto vzhľad budovy Tatra nábytku budú musieť v Martine ešte pár rokov vydržať.

Kancelárske priestory ustúpia do pozadia.


23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Veterné mlyny v Čechách a na Morave: Starý Poddvorov
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  3. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  4. Jozef Javurek: Skandar
  5. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  6. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  7. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 13 539
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 931
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 209
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 971
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 696
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 299
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 457
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 249
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?