Vianoce každý deň
Konečne Vianoce! Pravdu povediac, keď som si nedávno sadla k počítaču, zmocnilo sa ma čosi, čomu sa vo vysokých umeleckých kruhoch hovorí „tvorivá kríza„. O sviatkoch pokoja a radosti, o vianočných zvykoch, o vzácnej (a krátkodobej) tolerancii medzi ľuďmi, už toho bolo totižto napísaného naozaj dosť.
Vlastne, až donedávna to vyzeralo, že matka príroda si zabudla prehodiť list v kalendári, a že sa tento rok azda ani nenaplní jedna z pranostík našich starých mám – Katarína na blate a Vianoce na ľade. Neviem ako vy, ale ja som sa cítila vždy tak trochu zvláštne pri pohľade na „roztrasenú zimu„ v reklame jedného mobilného operátora, ktorá už od polovice novembra rotovala v televíziách, vzhľadom na to, že náš domáci teplomer sa cez deň stihol vyšplhať aj na pätnásť stupňov Celzia. Mimochodom, keď som už pri tých reklamách ... Od malička som zbožňovala predvianočnú atmosféru. Ale viete ako to býva, čo je veľa, to je veľa ... Najmä „mikulášske kasárne„, ktoré už tretí rok svojím poplašným signálom vytrhávajú ľudí z príjemného večerného podriemkavania pri televízore, pôsobia na mňa skôr iritujúco ako predvianočne.
Viem si predstaviť, čo by ste mi asi povedali, keby som vám tu teraz začala rozprávať o tom, aké sú Vianoce v poslednej dobe komerčné, ako všetkým firmám ide aj tak len a len o peniaze... Povedali by ste: „Konečne si sa zobudila, moja. Toto už predsa dávno vieme...„ A mali by ste pravdu. Preto len chcem dodať, že možno v tomto uponáhľanom svete zabúdame na to, prečo tie Vianoce vlastne oslavujeme.
Potom konečne prišiel ten vymodlený sneh. Žiaľ, priniesol zo sebou aj víchricu, vďaka ktorej sme doma ostali tri hodiny bez elektriky. Nefungovala televízia, nedal sa zapnúť počítač ... slovom katastrofa. Tak sme si celá rodina sadli do kuchyne, zapálili niekoľko sviečok a spomínali na staré časy. Po dlhom čase sme si na seba konečne našli čas. V tom čarovnom tichu sa zrazu akosi inak, intenzívne začala šíriť vôňa nedávno napečených medovníkov. Cez hrubé múry domu, ktoré sa mi vždy zdali byť hluché voči zvukom okolitého sveta, som začula tajomný cinkot sklenených zvončekov zavesených na terase... Vtedy som si prvýkrát skutočne, ale naozaj skutočne uvedomila, že idú Vianoce ... Možnože keby takéto výpadky elektriky boli častejšie, mohli by sme naozaj povedať, že Vianoce sú každý deň. Katka Šipulová