Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Život „ochotne„ spojený s martinským divadlom

Onedlho oslávi divadlo v Martine šesťdesiat rokov

Všetko – divadlo i predurčenie Nade Hejnej byť herečkou

sa začalo takto:

V každom meste sa nachádza divadlo a každé z nich má svoje dejiny. Svoje, no i tie spoločné. Divadlá vznikali totiž z ochoty tých národne uvedomelých Slovákov, ktorí pozbierali v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19. storočia odvahu a rozhodli sa vymaniť spod maďarského vplyvu, a to vytvorením vlastného jazyka, ktorý mal spojiť slovenský národ a dokázať jeho silu. Slovenčina mala byť rozširovaná a „udržovaná pri živote„ oficiálne vydávanými novinami – Slovenskými národnými novinami, literárnymi dielami a napokon i divadlom. Šíriteľmi a aktivistami neboli nikto iní ako štúrovci. Okrem liptovského prvého ochotníckeho divadla, ktoré v roku 1830 založil Gašpar Fejérpataky – Belopotocký, bol i Martin miestom, kde mladí štúrovci cez prázdniny organizovali divadelné predstavenia. Najmä od roku 1850 sa pod vedením mladého Pavla Mudroňa počet odohraných predstavení rozšíril. Do postavenia hercov sa zaangažovalo mnoho členov Štúrovej družiny – Botto, Kalinčiak, Francisci-Rimavský, A. H. Krčméry a Jozef Miloslav Hurban s Michalom Miloslavom Hodžom, do divadelníctva zapojili celú rodinu. Ich deti a vnúčatá vošli do dejín ochotníckeho i profesionálneho divadla na Slovensku. A niekde medzi nimi sa vtedy „ochotne„ nachádzal aj

Skryť Vypnúť reklamu

Ambro Pietor, redaktor,

národný dejateľ a organizátor,

ktorého účinkovanie v divadle a národná činnosť ovplyvnili aj jeho deti. Najmä jeden z jeho piatich synov Miloš šiel v jeho stopách. Od 80. rokov 19. storočia pôsobil v Slovenskom spevokole v Martine ako člen dramatického zboru, kde vraj neodolateľne stvárnil vyše 50 postáv. No bol i režisérom a redaktorom. Zvlášť druhé povolanie mu „skrátilo„ život. Za tlačové delikty bol politickým väzňom v Budapešti, kde ochorel a deň pred prvou svetovou vojnou ako dvadsaťosemročný umrel. V Martine zanechal v chudobe manželku Máriu, mimochodom tiež ochotníčku, s tromi „Pietrovčatmi„ – Ivanom, Annou a Naďou (6. 10. 1906). Aby mali deti istejšiu budúcnosť, zabezpečila im vysokoškolské vzdelanie na pražskej právnickej fakulte. Ivanovi sa život s číslami páčil. Temperamentnú Naďu skôr vábilo to, čo rodičov – divadlo. Preto bola počas pražských štúdií častejšie v divadle ako na prednáškach. Skúsenosti už mala. Svoju prvú postavu dievčaťa v hre Ekvinokcia od I. Vonjnoviča stvárnila sotva sedemročná. A aj v základnej škole mala možností dosť. Učili ju navyše ľudia, ktorí mali k divadlu veľmi blízko - spevokolista Ján Meličko (otec Hany Meličkovej), Oľga Šoltésová (nevesta Eleny Maróthy – Šoltésovej) či Oľga Daxnerová. Do maturitného ročníka na obchodnej akadémii si zahrala v jedenástich hrách, z toho dvakrát v matkinej réžii. V Prahe vydržala iba rok. Za ten čas stihla ešte účinkovať v Detvane spolu so slovenskými vysokoškolákmi v komédii Strýko. Po návrate do rodného Martina v roku 1925 mladá Naďa Pietrová pre nedostatok peňazí začala pracovať v úradovni Ústredia slovenských ochotníckych divadiel ako administratívna pracovníčka. Samozrejme, že na hranie v divadle nezanevrela. Čoskoro sa začalo jej meno zjavovať na plagátoch Slovenského spevokolu, ktorý v tom čase plnil funkciu divadla a jej meno skloňovali divadelní kritici v mnohých časopisoch. Po otcovi zdedila sklony ku komédii. V nich sa najčastejšie ocitla v úlohe rozmarných a roztatárených dievčat. Kritika si všímala predovšetkým spôsob, akým ich hrala. Spojila herectvo s vcítením sa do svojej postavy, čo dovtedy nik neovládal. Doposiaľ sa na javisku postavy dievčat v prevedení jej predchodkýň pohybovali akosi strnulo, priveľmi neprirodzene, stereotypne. Naďa im dávala možno aj vďaka láske k tenisu, v ktorom patrila k popredným hráčkam dvadsiatych rokov na Slovensku, dynamiku, vitálnosť, prežívala každý pohyb, gesto. Hoci sa jej nedaril naplniť sen - uplatniť sa v profesionálnom divadle v Bratislave, kde sa uvoľnilo jedno miesto, ostala v Martine. Tu sa v roku 1930 vydala za profesora martinskej obchodnej akadémie Víta Hejného, ktorý sa popri učeniu venoval aj režírovaniu. Pod jeho vedením si zahrala ešte v roku sobáša. Na ochotníckom divadelnom javisku sa manželia Hejní takto „stretli„ ešte trinásťkrát. V roku 1943 odohrala Naďa Hejná v Sofoklovej Antigone Eurydiku. Bola to v poradí 140. postava, ktorou

Skryť Vypnúť reklamu

zakončila kariéru ochotníčky.

Do Martina vtedy prišiel herec a režisér Andrej Bagar, ktorý v budove Národného domu zriadil na rozhraní rokov 1943 – 44 profesionálne Slovenské komorné divadlo. A tu zohrala Naďa Hejná dôležitú úlohu. Bola povestnou umelkyňou, ktorú Bagar potreboval pri jeho existencii. Že spolu s hercom Eugenom Medekom a javiskovým majstrom Viliamom Najšlom prijala angažmá do nového divadla, zabezpečila jeho profesionálnu scénu. Členovia divadla sa počas vojny manifestačne zúčastnili Povstania. Samozrejme, aj Naďa Hejná. Hrala vo vtedajšom Frontovom divadle, pokračovateľom komorného, a neskôr spolupracovala so Slobodným slovenským vysielačom v Banskej Bystrici. Po vojne odišli manželia Hejní s oboma deťmi – Ivicou a Milanom – do Prahy, kde čakal na Víta trojročný post ministra školstva. Ani tam neostala nečinná. Neustále sa zaoberala myšlienkou založiť v Prahe profesionálnu slovenskú komornú scénu, ktorá však ostala nenaplnená. Návratom v roku 1948 do rodného Turca, kedy žili dva roky na Bystričke, sa datuje jej druhá herecká etapa. Avšak v trošku inom štýle. Pokročilý vek Naďu Hejnú predurčil na

Skryť Vypnúť reklamu

vytváranie postáv matiek.

V jej galérií postáv tvoria početné množstvo. Hoci sa jej meno spája skôr s divadlom ako s filmom, dá sa povedať, že do povedomia divákov sa dostala práve cez starecké postavy v šatkách na hlave. Prvú matku si zahrala ako tridsaťšesťročná v rovnomernej hre od J. Barča-Ivana ešte v roku 1943 v Martine. Barčovu Matku považujú teoretici za jej prelomovú postavu v hereckom vývine. V roku 1951 stála na javisku ako Mária Ľvovna a kritika o jej výkone napísala, „že jedine tak má a musí byť vytvorená Mária Ľvovna.„ Hrala v niekoľkých televíznych inscenáciách a televíznych filmoch (napr. Balada o siedmich obesených, Pole neorané, V hodine dvanástej, Smrť Pavla Duchaja...) a aj v nich do dôchodku v roku 1980 zahrala desiatky matiek.

Teta Naďa,

tak ju smeli volať jej mladí kolegovia, pre ktorých sa stala oporou a učiteľkou. Často jej prideľovali začiatočníkov. A ona ich neraz obdarila čímsi zo svojej dobrosrdečnosti, vždy prítomného optimizmu a takmer bezstarostného úsmevu. A samozrejme nezabudla na pochvaly a rady, ktoré sa jej nakopili z vlastných aj hereckých skúseností. Veď Naďa Hejná bola herečkou, ktorú v sebe vytvorila a zdokonalila sama. Nevyštudovala na to špeciálnu školu, nemala špeciálnych učiteľov. Naďa to všetko našla v rodine divadelníkov a v niekoľkoročnej „ochote„ rozvíjať divadelníctvo a doviesť ho až k profesionalite. Žila s dejinami martinského divad­la. Bola pri povojnovom návrate k názvu i činnosti Slovenského komorného divadla, v roku 1951 stála pri premenách na Divadlo SNP a opätovne v tom istom roku na Armádne divadlo z Povstania, s ktorým navštívila martinská herecká „posádka„ zájazdmi takmer dva milióny divákov v republike, o šesť rokov neskôr zažila Naďa Hejná so „svojím„ divadlom znova ďalšiu premenu – divadlo začalo vystupovať pod názvom Armádne divadlo SNP a od 30. augusta 1960 dostalo donedávna známy názov, ktorý v sebe niesol mnoho z jeho historickej skutočnosti – slovenskej, národnej i povstaleckej - teda Divadlo SNP. V tomto období však zažilo aj veľké oslabenie. Z jeho javiska odišli Janko Kroner, Elo Romančík, Štefan Kvietik, Eva Rysová... No Naďa Hejná mu ostala verná. Rovnako ako Martinu - a až do konca života. V roku 1994, teda v roku päťdesiateho výročia profesio­nálnej scény divadla, rodný Martin vo veku 88 rokov navždy opustila.

Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 861
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 641
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 230
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 635
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 075
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 048
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 418
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 241
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 102
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 990
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Autá boli zaparkované pod kalváriou. Sú zo stretnutia ľudí, ktorí si boli uctiť pamiatku Milana Lučanského.

Starostka Kláštora pod Znievom bude situáciu riešiť osadením zákazových značiek.

3 h
V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

6 h
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

8 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

24 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23 h

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

23. jan

Už ste čítali?