Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Od Mozambiku po Atlantik

Martinčan Martin Tomčík sa potápal v Indickom oceá

Po roku 1989 sa otvorili možnosti cestovania po exotických a zaujímavých krajinách aj pre Slovákov. Odvtedy sa mu venuje aj niekoľko Turčanov. Martin Tomčík z Martina začal s touto záľubou v roku 1995, keď navštívil Indonéziu. Vtedy ešte cestoval s cestovnou kanceláriou. Práve v Indonézii sa zoznámil s ďalšími ľuďmi, ktorí chceli spoznávať ďaleké a zaujímavé krajiny. S niektorými z nich v nasledujúcich rokoch absolvoval ďalšie cesty. Nezostal iba pri cestovaní. Pridalo sa fotografovanie, lebo dokumentovať svet je samozrejmou potrebou cestovateľa. V roku 1996 prešiel Nepálom, Tibetom, Čínou a Indiou. Odvety sa počet krajín, ktoré Martin Tomčík navštívil, poriadne rozrástol. Od roku 2000 sa venuje aj potápaniu a úspešne fotografuje nielen na súši, ale aj pod vodou. Keď cestuje do prímorských krajín, časť pobytu venuje potápaniu sa a druhú časť putovaniu po súši a spoznávaniu prírody, ľudí a ich zvykov. Jeho tohtoročné cesty smerovali vo februári a v septembri do južnej Afriky. Potápal sa pri pobreží Mozambiku a precestoval Juhoafrickú republiku, Namíbiu a Botswanu.

Skryť Vypnúť reklamu

V mori raj, na súši spúšť

V tomto rozprávaní sa najskôr pozrieme s Martinom Tomčíkom k Indickému oceánu.

„Keď som si zaplatil letenku, oplatilo sa mi zostať na juhu Afriky o nejaké dva týždne dlhšie a spoznávať nielen podmorský svet, ale aj vnútrozemie. Nemám presnú filozofiu cestovania. Krajinu si vytypujem podľa kníh alebo podľa ponuky cestovných kancelárií. Potom sa pýtam, ktoré miesta navštevujú turisti a presný plán cesty si dotváram až na mieste. Ak sa mi niekde páči, zostanem tam o deň alebo dva dlhšie. Tohtoročnú septembrovú cestu naprieč južnou Afrikou som si rozdelil na dve časti,„ rozhovoril sa Martin Tomčík.

Po pristátí na letisku v Johannesburgu cestoval so siedmimi priateľmi k mozambickému pobrežiu približne 200 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Maputa. „Mám priateľa Jeana Pierra Bothu z Juhoafrickej republiky, ktorý vlastní potápačské stredisko. „Každý deň sme sa ponárali v dvoch až v troch lokalitách. Mozambik je na súši doslova vybitý, čo spôsobila dlhoročná vojna. Zvieratá v národných parkoch boli postrieľané, znova ich tam dovážajú z iných afrických krajín. V Mozambiku som z fauny videl iba malé stáda antilop, aj tie boli veľmi plaché. Podmorský svet okolo pobrežia tejto krajiny bol ale neporovnateľne bohatší. Neexistuje tu komerčný rybolov a domorodci lovia ryby iba v malých lodiach, aj to iba pre svoju potrebu, alebo na predaj na trhu v neveľkom množstve. Obrovské kŕdle rýb nie sú v Mozambiku ničím výnimočným, bežne som sa stretával s veľrybím žralokom, ktorého som predtým videl iba raz. Občas som našiel aj niekoľko jedincov tohto vzácneho druhu. Pri pobreží som prvý raz v živote videl manty, ktorých sa okolo našej skupinky potápačov zišlo niekedy aj dvadsať. Sú veľmi plaché, ale po čase sa osmelili a priplávali ku mne do bezprostrednej blízkosti. Pri útesoch sa manty, ale aj iné veľké ryby, nechávali vyčistiť od parazitov. Pohyblivé čistiarne tvoria kŕdle čističov, ktoré si zmýlili s veľkými rybami aj nás. Manty sa v čase očisty nepohybovali a dalo sa k nim priblížiť aj na vzdialenosť jedného metra. Vtedy je neškodným aj ten najnebezpečnejší dravec, lebo potrebuje od čističov pomoc. Nebezpečné druhy žralokov sme pri mozambickom pobreží nevideli, občas sa mihol nejaký citrónový alebo útesový žralok, ale tie sú veľmi plaché. Rybári videli krátko pred naším príchodom veľkého bieleho žraloka a občas, keď hodili návnadu, ulovili aj býčieho žraloka, ktorý je tiež potenciálne nebezpečný. Nás svojou návštevou tieto nebezpečné žraloky nepoctili,„ zasmial sa M. Tomčík.

Skryť Vypnúť reklamu

Nežní morskí obri

S týmito dravcami mal nejaké skúsenosti z potápania pri sudánskom pobreží, kde videl žraloky dlhoplutvé, ktoré boli dlhé približne 2,5 metra. Väčšinou ale boli plaché a ak sa priblížili do bezprostrednej blízkosti, stačilo ich odtlačiť kamerou..

„Nebezpečné druhy žralokov netreba zbytočne provokovať. Na svete je zaznamenaných iba niekoľko desiatok útokov týchto dravcov, aj to väčšinou na plavcov a surfistov a nie na potápačov,„ dozvedeli sme sa o žralokoch od od Martina Tomčíka. Na potápačskej základni obyčajne podávajú informácie o tom, čo sa v lokalite vyskytuje, čo je zakázané, aké nebezpečenstvo môže potápača čakať...

„Domorodci lovili pri pobreží iba s primitívnymi harpúnami. Ryby, ktoré ulovili, nám niektorí z nich ponúkli na predaj, Dali sa kúpiť za pár korún a potom ich stačilo upiecť. Mozambik je z hľadiska potápania neobjavenou krajinou. Aj keď som navštívil iba jednu lokalitu, predpokladám, že pozdĺž celého pobrežia to bude veľmi podobné. Je to dané tým, že zatiaľ do tejto krajiny nechodí veľa turistov. Preto popri pobreží nie sú hotely, ale ani smetiská. Vo februári som sa potápal v Mozambiku kvôli mantám a žralokom veľrybím, ale v septembri kvôli veľrybám - keporkakom. Samice keporkakov prichádzajú v septembri do teplých vôd porodiť mláďatá. V teplých zátokách sa zdržiavajú ešte niekoľko mesiacov, kým mláďa vyrastie. Často sme videli veľrybí výdych, niekoľkokrát sme sa dostali k veľrybám, keď nad hladinou vytŕčali ich plutvy a podarilo sa nám vkĺznuť aj medzi ne. Približne minútu, kým neušla, som mohol pobudnúť v tesnej blízkosti jednej z nich. Keporkaky sú mierumilovné veľryby, ktoré sa živia planktónom a sú veľmi plaché. Stačilo, aby dva razy mávla plutvou a bola nenávratne preč. Pod vodou sme veľmi dobre a prakticky nepretržite, počuli veľrybie spevy. Ich komunikácia sa šíri na vzdialenosť stoviek kilometrov. Nedalo sa odhadnúť, či veľryba bola vzdialená 100 metrov alebo 15 kilometrov odo mňa. Samice keporkakov dosahujú dĺžku približne 15 metrov. Pri love sardiniek alebo sleďov dokážu veľmi dobre spolupracovať. Ryby obkľúčia, naženú ich do hustejšej formácie a tie im potom už neuniknú.Niečo podobné sme pri mozambickom pobreží videli u žralokov veľrybích. Narazili na mračno ančovičiek a pred nami sa nimi napchávali asi 40 minút. Ten kŕdeľ mal objem približne 50 metrov kubických a za štyridsať minút bolo po ňom. Žraloky veľrybie naň robili zo všetkých strán nájazdy s otvorenou papuľou a nás si vôbec nevšímali. Potom pokladali za takéto mračno aj náš čln, ale keď zbadali, že nie je na jedenie odplávali preč. Tento žralok je dlhý asi desať metrov a jeho otvorená papuľa je taká veľká, že by sa do nej zmestil aj dospelý človek. Veľrybí žralok sa ale väčšinou kŕmi v noci, kedy dochádza ku migrácii planktónu smerom k hladine,„ zoznámil nás so svojimi skúsenosťami s veľrybami a žralokmi pri mozambickom pobreží Martin Tomčík.

Skryť Vypnúť reklamu

Po pevnine už Martin Tomčík cestoval sám. Najal si malý automobil, vzal so sebou mapu, peniaze, jedlo na niekoľko dní, stan, spacák a vyrazil na púť po africkej pevnine. Hlavné cesty sú v krajinách okolo obratníka kozorožca v Afrike asfaltové a vedľajšie prevažne poľné. Kilometrovníky a smerovcé tabule plechové, približne rovnaké ako na Slovensku, iba s iným typom písma.

Sám pustinou

„Po cestách v Botswane, Namíbii sa jazdí dobre, aj keď nie sú veľmi kvalitné, lebo sú prázdne. Neprekážalo mi ani to, že boli pomerne úzke. Prihodilo sa mi, že som cestoval aj dve hodiny a nestretol som žiadny automobil. Hustejšia premávka je iba okolo hlavných miest Namíbie a Botswany Windhoeku a Gaborone, ktoré sú veľké približne ako Žilina. Ostatné mestá sú v týchto dvoch krajinách malé, je v nich iba niekoľko domov, občas sa popri cestách objaví nejaká farma, a potom dlhé kilometre nič. V septembri začína na južnej pologuli jar a aj vo vnútrozemí je už teplo iba v Namíbijskej púšti. Nočné teploty išli až takmer k nule a cez deň sa vyšplhali veľmi vysoko. Južná Afrika je chudobná na zrážky. V Mozambiku pršalo iba jeden deň a raz v noci a potom už vôbec nie. Iba v bažinách Okavango v Botswane sa strieda obdobie dažďov a sucha.

Vo februári som prešiel 9300 km Juhoafrickou republikou a Namíbiou. V septembri to bolo7500 kilometrov Namíbiou, Botswanou a Juhoafrickou republikou. V týchto krajinách sú maximálne povolené rýchlosti 100 kilometrov za hodinu. Keď som sa ponáhľal, išiel som aj rýchlejšie. Po prašných cestách sa dá ísť osemdesiatkou, ale aj. tieto cesty sú rovné, bez nejakých výmoľov a obavy zo zapadnutia v piesku som mal iba na jednom mieste. Prichádzajúce auto je dobre viditeľné už z veľkej diaľky, lebo ho sprevádza veľký oblak prachu. Vo vnútrozemí sa bez väčších problémov dá kúpiť voda, nocľah i jedlo,„ pokračoval v rozprávaní o ceste po vnútrozemí Martin Tomčík.

Nielen Juhoafrická republika, ale aj Namíbia a Botswana, kde nedávno objavili veľké ložiská diamantov, sú krajiny, ktoré sú na tom dobre aj ekonomicky. V Botswane sa za zdravotnícku starostlivosť neplatí a dá sa povedať, že je aj na celkom dobrej úrovni. „Stretol som tam aj českých lekárov, ktorým sa oplatí ísť si do tejto krajiny zarobiť. Popri botswanských cestách som videl síce veľa chatrčí, ale to môže spôsobovať aj skutočnosť, že pastieri dobytka sa zdržiavajú celé dni na past­vinách a klimatické podmienky si nevyžadujú, aby stavali nejaké kvalitnejšie domy. Ak celé dni migrujú so stovkami kusov dobytka, tak je pre nich luxusný dom zbytočný.

Chudoba len v Mozambiku

S veľkým prepychom som sa v Botswane nestretol, ale o zúboženosti alebo slabej životnej úrovni obyvateľov tejto krajiny sa nedá hovoriť. V Botswane aj v Namíbii sú v mestách supermarkety zásobované približne tak ako na Slovensku a v menších sídlach sa tiež dali nájsť obchody so zmiešaným tovarom, v ktorých sa dalo kúpiť všetko, čo som potreboval. Ceny tovaru v obchodoch sú v týchto juhoafrických krajinách o niečo nižšie ako na Slovensku. V Mozambiku boli obchody zásobované skromnejšie a potraviny, väčšinou ovocie a zeleninu, sme kupovali na trhu a niekoľko ráz sme od rybárov kúpili aj ryby, alebo langusty. Potraviny na trhu sú tam drahšie ako na Slovensku, lebo väčšina plodín sa dováža z fariem v Juhoafrickej republike. Mozambik patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete, ale ani v tejto krajine mi ľudia nepripadali nešťastní alebo podvyživení. Po pozemkovej reforme pridelili obyvateľom vidieka pozemky. V mnohých prípadoch je ich celým majetkom maličký domček z palmového lístia o rozmeroch 3 x 3 metre, na podlahe nič a v chatrčiach, kde sa varilo, aj ohnisko a na pozemku niekoľko kokosových paliem. Sú väčšinou veľmi chudobní, majú veľa detí, ale nepripadali mi zúfalí. Naopak, zdalo sa mi, že najťažšie časy už majú za sebou. Môj priateľ z Moravy, s ktorým som sa potápal, od domorodcov kupoval rôzne misky, lyžičky a nástroje. Chodieval som s ním medzi Mozambičanov a rozličnými jazykmi sme sa snažili s nimi dohovoriť. Občas sme videli, čo si domorodci varia. Z nejakej nám neznámej rastliny si varili listy, z ktorých potom pripravili kašu. Okrem toho sa v Mozambiku pripravujú jedlá z kokosových orechov a pri pobreží aj z rýb,„ priblížil nám spôsob života a životnú úroveň obyvateľov juhoafrických krajín Martin Tomčík.

Bez daru nepózujú

Vo vnútrozemí spával M. Tomčík v stane v kempingoch, iba v Juhoafrickej republike si raz prenajal hotelovú izbu. Kempingy boli bežne vybavené sprchou, záchodom a kuchynkou, kde sa dalo uvariť nejaké jedlo. V Botswane v národnom parku Chobe si martinský cestovateľ najal terénny automobil s náhonom na všetky štyri kolesá, lebo iné vozidlá by v piesočnatom teréne zapadli.

„So sprievodcom som so skupinkou turistov absolvoval približne trojhodinovú jazdu. Zdalo sa mi, že za takýto krátky čas toho veľa neuvidím, ale tento národný park bol veľmi bohatý na zvieratá, a tak som v ňom pobudol o dva dni dlhšie, ako som pôvodne plánoval. V Namíbii je turistickou atrakciou kmeň Owa Himba. Ženy aj muži tohto kmeňa si do vlasov vtierajú tuk a červenú hlinu. Muži majú kratšie vlasy, ale ženy nosia dlhé vlasy upravené do veľmi zvláštnych účesov. Do mesta Opuwo prenikla civilizácia, ale v jeho okolí sú dedinky s niekoľkými chatrčami z hliny, kde žijú príslušníci tohto kmeňa pôvodným spôsobom. Chcel som si ich odfotografovať, ale vôbec sa mi to nedarilo. Vždy sa predo mnou skryli, alebo si zakrývali tváre. Napokon ma stopol asi 18-ročný mládenec, s ktorým som sa pustil do rozhovoru. Išiel som síce opačným smerom, ale povedal som mu, že o pol hodinu, keď sa budem vracať, ho vezmem domov. Chcel ísť so mnou hneď. Polhodinové zdržanie mu vôbec neprekážalo. Chvíľu sme sa zhovárali po anglicky. Chlapec dokonca vedel, že Slovensko je niekde v strednej Európe. Povedal som mu, že chcem ísť medzi ľudí jeho kmeňa. „To nie je vôbec žiadny problém, choď,„ odvetil mi chlapec. Ale ja by som chcel aj fotiť,„ pokračoval som. To je už horšie, naši ľudia to nemajú veľmi radi, ale skúsim ti to dohodnúť so starostom. Počítaj s tým, že budú za fotografovanie aj niečo chcieť. Deťom dáš sladkosti a starostovi napríklad po kile cukru a tabaku,„ pokračoval mládenec. „Išiel som do obchodu, nakúpil som nejaké sladkosti, cukor, tabak, ovocie, môj nový priateľ všetko so starostom dohodol a domorodcom som zrazu neprekážal. Richtár z kmeňa Owa Himba bol starším človekom, posedával vonku v tieni s palicou v ruke, oblečený mal kožúšok a trochu bol zarastený. Netradičné účesy rôznych druhov majú svoj význam. Ženy kmeňa Owa Himba možno podľa účesov rozdeliť na slobodné alebo vydaté, s deťmi alebo bezdetné. Ďalším spoznávacím znamením sú okrem účesov šperky.„

Opýtali sme sa ho aj na zvieratá mimo chránených území.V Juhoafrickej republike žijú zvieratá mimo národných parkov iba zriedkavo, niektorí farmári chovajú aj antilopy a pozývajú si lovcov, ktorí si zaplatia a môžu na ich území loviť. „V Botswane som videl zvieratá aj mimo národných parkov, dravce nie ale napríklad pštrosy, slony, svine bradavičnaté, antilopy a žirafy. Raz mi stovky kilometrov od národného parku prešlo cez cestu desať pštrosov. Neoplatí sa jazdiť veľmi rýchlo, najmä v noci, keď sa voľne žijúce a domáce zvieratá vyhrievajú na cestách, „ ukončil svoje rozprávanie o južnej Afrike Martin Tomčík. Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 781
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 571
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 124
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 699
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 105
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 083
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 440
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 259
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 118
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 008
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Autá boli zaparkované pod kalváriou. Sú zo stretnutia ľudí, ktorí si boli uctiť pamiatku Milana Lučanského.

Starostka Kláštora pod Znievom bude situáciu riešiť osadením zákazových značiek.

3 h
V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

6 h
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

8 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23 h

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan

Už ste čítali?