Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

El unu cambro, kiu estas ligita kun la tuta mondo

(Z jednej izby, ktorá je spojená s celým svetom)

Stanislav Marček

Býva v Martine, má 50 rokov, je šťastne ženatý, otec 23-ročnej Lindy a 21-ročného Viktora. Pôvodným povolaním majster v martinskej celulózke a kartonážke, známy zlepšovateľ a vynálezca s niekoľkými patentmi. Bývalý hudobník (gitara, martinská amatérska skupina Lucifer), neskôr v hudobnej branži pôsobil profesionálne ako manažér skupiny Team. Nadšený a dlhoročný propagátor medzinárodného jazyka esperanto a lektor kurzov esperanta doma i v zahraničí. Autor Kurzu esperanta priamou metódou, Audio-vizuálneho konverzačného kurzu esperanta pre pokročilých a dvoch publikácii v esperante, bývalý redaktor časopisov Esperantista Vegetarano, Esperantisto Slovaka, Heroldo de Esperanto. Od roku 2002 šéfredaktor, výkonný redaktor a grafik v jednej osobe, časopisu Revuo Esperanto, orgánu Celosvetovej asociácie esperantistov (UEA) so sídlom v holandskom Rotterdame. Revuo Esperanto však vychádza v Martine.

Skryť Vypnúť reklamu

Začneme tento rozhovor na tému pre mnohých nevšednú celkom všedne – v kuchyni. V kuchyni bytu na Zvolenskej ulici v Martine. Tu si našiel svoj kútik Stanislav Marček a tu je vlastne takpovediac celá redakcia časopisu, ktorý každý mesiac obletí celý svet. V tomto byte, ktorý je zaujímavý aj ďalšími vecami (napríklad patentovaným stereo-stolom), sa teda rodí Revuo Esperanto – oficiálny orgán Universala Esperanto-Asocio, svetovej organizácie esperantistov. Ak by ste sa chceli spýtať, ako sa môže v kuchyni, popri koláčoch a vegetarián­skych jedlách robiť niečo podobné, tak odpoveď znie – dalo by sa to robiť všade tam, kam by sa zmestil počítač a kde by sa dal napojiť na internet. To všetko dnes stačí, aby ste boli spojení s celým svetom a plánovali, koordinovali a redigovali tvorbu celosvetového periodika.

Skryť Vypnúť reklamu

„Máme také problémy, ako každé noviny, aj ja musím zháňať príspevky a často ich doslova dolovať z autorov, výnimka je akurát v tom, že naši autori sú z rôznych krajín sveta. Časopis informuje o dianí v celosvetovej esperantskej asociácii, o aktivitách a podujatiach esperantistov, o jazykových problémoch a ich riešeniach, prináša informácie a recenzie o knižných novinkách, nechýba listárnička, inzercia, ba ani krížovka... Skrátka, časopis o esperante pre esperantistov, spomedzi stovky iných časopisov, vychádzajúcich v esperante, je však najvýznamnejší, ústredný. Mojou úlohou je získať a spracovať vhodné články a fotografie, vytvoriť koncepciu čísla, aby bolo čitateľsky zaujímavé, zalomiť ho, graficky ho upraviť, pripraviť do tlače a po vytlačení dať vyexpedovať z martinskej pošty do celého sveta.„ Stano Marček nám ukazuje archív s výtlačkami a so smiechom dodáva: „Tridsať rokov sa tento časopis tlačil v Rotterdame, v tej istej tlačiarni, až som to celé presmeroval do Sklabine...„

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa niekto môže stať redaktorom takého časopisu, samozrejme okrem toho, že ovláda bezchybne esperanto?

Ja som sa ním stal jednoducho – na základe výberového konania. Prihlásil som sa, no a vyhral som. Môj predchodca pracoval v sídle UEA v Rotterdame, moja podmienka však bola pracovať doma v Martine, čo vedeniu organizácie zrejme nijako neprekážalo. Veď internet dnes spája všetky počítače, nezáleží, kde sa práve ten váš nachádza. Ako sme už hovorili, vlani som časopis redigoval a pripravoval do tlače v Martine, na tlač som ho však v pdf-formáte posielal internetom do tlačiarne v Rotterdame, odkiaľ ho expedovali do sveta. Po roku sa mi však podarilo aj tlač s distribúciou presťahovať na Slovensko a od januára 2003 sa tlačí v Sklabini. Náklad odchádza do takmer 120 krajín sveta z martinskej hlavnej pošty.

Kam putuje najďalej?

Z hlavy vám to nepoviem, požiadam o pomoc počítač: Alžírsko, Angola, Argentína, Australia, Belize, Benin, Bolívia, Brazília, Burundi, Chile, Čína, Dominikánska republika, Egypt, Ekvádor, Filipíny, Ghana, Guyana, Guatemala, Haiti, Honkong... mám pokračovať? Nespomínam si na žiaden významnejší štát, kam by sa časopis nedostal.

Toto je, možno povedať, vrchol vašej esperantskej dráhy. Vieme, že ste dlhé roky nadšený propagátor a šíriteľ tohto jazyka, ako ste k nemu vôbec prišli, kde ste ho objavili?

Esperanto som sa začal učiť v martinskej základnej škole na Medveckého ulici, v krúžku esperanta, ktorý viedol vtedajší zástupca riaditeľa školy Štefan Špigúth. Pokračoval som ako samouk a potom v rôznych letných kurzoch, kde som sám neskôr aj vyučoval. Absolvoval som zväzovú skúšku z esperanta a získal aprobáciu vyučovať tento jazyk.

Neviem, čo všetko si ľudia pod pojmom esperanto vybavia. Mne, ako naprostému laikovi, zídu na um iba dve veci – je to umelý jazyk, ktorý foneticky nápadne pripomína latinčinu či románske jazyky a vymyslel ho Poliak. Čo by ste stručne povedali vy, keby vás niekto požiadal, aby ste mu esperanto predstavili?

Základom Esperanta bolo vydanie „Fundamento de Esperanto„ vo Varšave v roku 1887 doktorom Ludvikom Lazarom Zamenhofom. Cieľom esperanta nie je nahradiť etnické jazyky, ale slúžiť ako pomocný, druhý jazyk pre všetkých. V súčasnosti je plne rozvinutým jazykom s celosvetovou komunitou a kompletnými vyjadrovacími prostriedkami. Esperanto je tak hovorová ako aj písaná reč. Slovník pochádza najmä zo západných jazykov, vetná skladba a tvaroslovie poukazujú na silný slovanský vplyv.

Myslíte si, že esperanto má taký dosah a ohlas, ako si jeho priekopníci predstavovali? Nečakali skôr, že sa stane univerzálnym svetovým jazykom?

Ich očakávania možno boli iné, ale faktom zostáva, že roku 1954 generálna konferencia UNESCO uznala, že dosiahnuté výsledky esperanta sú v súlade s cieľmi UNESCO. V dôsledku toho boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a svetovou federáciou esprantistov UEA. Spolupráca medzi týmito dvoma organizáciami pretrváva a napríklad roku 1997 generálny riaditeľ UNESCO Amadou-Mahtar MęBow vystúpil s prejavom na 82. Svetovom esperantskom kongrese v Austrálii. Ja si myslím, že esperanto svoju svetovosť získalo a stále obhajuje.

Čo zaujímavého sa dá zažiť s esperantom?

Vďaka esperantu mám priateľov na celom svete, znalosť tohoto jazyka mi umožňuje cestovať, zúčastňovať sa na zaujímavých podujatiach a komunikovať s ľuďmi rôznych rás a národností. S esperantom som navštívil napríklad Brazíliu, Kóreu, Mariánske ostrovy v Tichomorí, Holandsko, Švédsko, Fínsko, Taliansko, Francúzsko… Zaujímavých momentov a zážitkov bolo habadej. Neviem, ktorý by som uprednostnil. Hádam ten posledný. Na nedávnom svetovom esperantskom kongrese vo švédskom Göteborgu som sa zoznámil s mladým esperantistom z Bratislavy. V kruhu priateľov z rôznych krajín bolo samozrejmé, že sme sa spolu rozprávali nie po slovensky, ale v esperante. Naša esperantská konverzácia však pokračovala aj pri ďalších stretnutiach. Keď sa kongres chýlil ku koncu, mládenec ma požiadal, či by som ho nezobral do auta pri spiatočnej ceste, lebo do Švédska sa vybral stopom. Urobil som to rád, aspoň som necestoval sám. Cestu sme si spolu s poľskými priateľmi, ktorí cestovali ďalším autom, spríjemnili malou zachádzkou – trajektom z Helsingborgu cez more do Dánska a po protiľahlom pobreží Dánska dolu na juh, navštívili sme aj Kodaň a niekoľko nádherných prímorských miest, prespali v penzióne na dánskej agrofarme a vrátili sme sa obrovským mostom cez more späť do švédskeho Malmö. Nasledovala cesta po morskej hladine trajektom z Ystadu do poľskeho Štetína a potom autom cez celé Poľsko na Slovensko, so zastávkou a nocľahom v akomsi poľskom motoreste. Mládenca som vysadil v Žiline, odkiaľ pokračoval vlakom do Bratislavy, a ja som sa doviezol do Martina. Čo je na tom také zaujímavé? Nuž to, že až po jeho odchode som si uvedomil, že sme za celú tú dobu neprehovorili ani jedno slovo po slovensky. Jednoducho sme nepocítili takú potrebu. Hovorili sme iba esperantsky...

Hovorí sa, že svetovým jazykom je a aj bude angličtina. Z rôznych dôvodov. Akú budúcnosť má ale esperanto?

Vo svete, ktorý si je stále viac vedomý práv menšín, jazykových a kultúrnych rôznorodostí, medzinárodný jazyk esperanto získava znova pozornosť vplyvných kruhov. Mimovládne organizácie a združenia naliehajú, aby sa nastolila otázka medzinárodného jazyka na rokovací poriadok OSN a Európskej únie. V júli 1996 nezávislí medzinárodní experti, ktorí preverovali vtedajšie postavenie esperanta, navrhli jeho začlenenie do aktuálnych rozhovorov o jazykových právach a jazykovej politike. Zaujímavé je, že Dialógy domorodcov – program na posilnenie dohovorov medzi domorodými národmi vo svete – odmieta bývalé koloniálne jazyky a používa esperanto ako komunikačný prostriedok. Dorozumievať sa esperantom je možné začať veľmi rýchlo. Už za niekoľko týždňov si môžu študenti korešpondovať v esperante a za pár mesiacov už môžu cestovať do cudziny. Navyše, pozorovania potvrdzujú, že učenie esperanta má pozitívne účinky na následné štúdium cudzích jazykov.

Ja sa o budúcnosť esperanta neobávam. Mnohé univerzity zahŕňajú esperanto do kurzov o lingvistike, niektoré ho navrhujú ako nezávislú učebnú tému. Zvlášť pozoruhodné sú Univerzita Eötvösa Lóranda v Budapešti; univerzita v poľskej Poznani s diplomovým programom o interlingvistike, esperanto sa prednáša na čínskych, kórejských a holandských univerzitách, bibliografia Združenia moderných jazykov v USA registruje každoročne viac ako 300 odborných publikácií o esperante. Knižnica Esperantského zväzu Veľkej Británie má viac ako 20 tisíc zväzkov. Prekvitajúcu literárnu tradíciu v esperante uznáva medzinárodný PEN-klub, ktorý ustanovil Esperantskú filiálku na svojom 60. kongrese v septembri 1993. A takto by som mohol pokračovať ďalej...

Vy o tom čosi vedieť musíte, lebo už viac rokov prednášate esperanto po celej Európe...

Áno, roky vediem kurzy esperanta vlastnou priamou metódou – pre začiatočníkov aj pokročilých. Väčšinou sú to letné školy esperanta a rôzne sústredenia. Učil som záujemcov v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Fínsku, Švajčiarsku a Čechách. Veľký záujem o esperanto je v súčasnosti v Nemecku, kde kurzy bývajú beznádejne vypredané. V Maďarsku zase na univerzitách získalo za posledných sedem rokov štátnu skúšku z esperanta vyše trinásť a pol tisíca študentov, čím sa esperanto dostalo dokonca na 3. miesto za angličtinu a nemčinu! Vznikli esperantské univerzity v San Marine, v poľskom Bydgoszci, v rumunskom Sibiu, aj na Slovensku v Komárne vzniká v súčasnosti súkromná Slobodná európska univerzita, v ktorej sa bude prednášať v esperante a v nemčine.

Učíte aj Martinčanov?

V minulosti áno, momentálne však v Martine neprebieha žiadny esperantský kurz. Ale ak by bol záujem, som pripravený.

Čitatelia NŽT si určite pamätajú, že skupina Team, ktorej ste robili manažéra, vydala svoj prvý album, kde boli také hity ako Reklama na ticho, Malá nočná búrka, Nároční, aj v esperante. Ani netreba hovoriť, že ste stáli za týmto experimentom...

Mne sa zdá, že vyšiel, že to bol výborný esperantský album, hádam jeden z najlepších. Team to vtedy potvrdil aj svojim esperantským koncertným programom, keď vystúpil na svetových kongresoch esperantistov v anglickom Brightone, v nemeckom Illertisene a v holandskom Kerkrade... Už menej známe je, že aj skupina Kečka zo Sučian a martinský spevokol Cantica vydali v Nemecku CD so slovenskou ľudovou hudbou – nahraté vo vtedajšom štúdiu Boba Kantora.

Ten, kto vás pozná bližšie, vie, že esperanto pre vás znamená veľmi veľa. Napriek tomu sa opýtame – čo pre vás znamená?

Nebudem hovoriť o sebe, lebo moju odpoveď obsahuje už vaša otázka... Radšej by som spomenul, kto sú vlastne esperantisti a aké užitočné je esperanto pre týchto ľudí. Dobrým príkladom je tzv. Ročenka UEA (Jarlibro UEA). Je to akási praktická rukovť, každoročná publikácia svetovej organizácie esperantistov, ktorá okrem mnohých užitočných informácií o esperante, organizáciách a službách pre esperantistov prináša adresy „delegátov esperanta„ v rôznych kútoch sveta. Sú to akísi „esperantskí konzuli„, zástupcovia organizácie v jednotlivých mestách, v 117 krajinách sveta, na ktorých sa esperantisti môžu obrátiť, ak potrebujú pomoc. Tá pomoc môže byť rôzna: hľadáte publikáciu alebo časopis k vašej diplomovej práci, potrebujete informácie, ktoré sa dajú nájsť v archíve alebo knižnici na vzdialenom mieste, hľadáte niekde vo svete organizáciu alebo osobu, alebo dokonca strechu nad hlavou v prípade núdze? Delegát UEA na ktoromkoľvek mieste na svete vám rád a nezištne pomôže. Esperanto je teda viac ako jazyk: je to komunita priateľov, ktorí bojujú za spravodlivejší a lepší svet bez jazykovej nadradenosti alebo diskriminácie a ktorí si vzájomne priateľsky pomáhajú. Ak esperantista aj náhodne stretne vo svete esperantistu, nie je to cudzinec. Je to priateľ, s ktorým ho spája spoločná myšlienka: dorozumieť sa spoločným jazykom, ktorý nepatrí nikomu – a všetkým. Jazykom, ktorý stavia všetkých ľudí do rovnakej pozície, nikoho nepovyšuje a nikoho neponižuje. Iným krásnym príkladom je služba a publikácia „Pasporta servo„, ktorú poskytuje mládežnícka sekcia UEA. V poslednom vydaní z roku 2003 nájdete na 210 stranách adresy 1283 „hostiteľov„ v 80 krajinách sveta, ktorí sú ochotní a samozrejme bezplatne poskytnúť ubytovanie, prípadne aj stravu najmä mladým esperantistom, ak chcú poznať svet za málo peňazí. Prečo to robia? Chcú sa poznať s esperantistami z iných krajín a radi otvoria dvere svojho domu hosťom zo zahraničia. Už tušíte, kto sú to esperantisti a aké ohromné výhody a služby esperanto svojim stúpencom ponúka?

Igor Gabaj

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  2. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite
  3. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  4. Šéf Accenture: Nie je nič nezvyčajné, že mám paralelne dva mítingy naraz
  5. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  6. 4 hi-tech inovácie, ktoré zmenia Slovensko
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  3. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  4. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  5. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  6. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  7. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  8. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  9. Stanovisko Asociácie moderných benefitov k TK RÚZ
  10. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 21 120
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 243
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 170
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 5 855
  5. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 5 855
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 778
  7. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 363
  8. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 2 946
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 2 889
  10. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok 2 668

Blogy SME

  1. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #21 - Hmotnosť alebo váha
  2. Julius Kravjar: Vláda: Písanie prác pre študentov na objednávku bude považované za trestný čin
  3. Věra Tepličková: 24 miliónov je fuč
  4. Ján Marton: Zelená dohoda sa začína červenať. Samozrejmosť ako agenda byrokratov.
  5. Roman Kebísek: Šramko ospieval v 18. storočí krásu svojej manželky. Vzbudilo to aj odsúdenie
  6. Martin Pilnik: Nestarajte sa o očkovanie a covid-19 vám zavrie školu, krúžky aj reštauráciu
  7. Miriam Studeničová: Hrubý omyl o božskej podstate človeka
  8. Andy Nosko: Ako verejné prieskumy zabudli, kto nám tu vládol...
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 31 652
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 10 334
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 7 677
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 6 497
  5. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 988
  6. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 706
  7. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 5 196
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 4 091
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Rekonštrukcia dielní v Spojenej škole by mala trvať do apríla 2022.

Dielne praktického vyučovania Spojenej školy v Martine zrekonštruujú za 451.119 eur.


TASR 4 h
Na vybavenie kartičky ľudia stoja v radoch.

Dopravné karty dopravcu SAD Žilina ostanú platné aj po 1. januári 2022. Platnosť končí len mestským kartám MultiCARD, a to 31. decembra 2021.


Henrieta Paulovičová 19. okt
Martin fantasticky zvládol súboj na ľade Humenného.

Naši poriadne zaskočili favorizované Humenné a domov si doviezli všetky body. Do útoku k Linetovi a Tiainenovi výborne zapadol navrátilec Paulíny.


12 h
Ľudia do komunálneho odpadu vyhodili aj to, čo by mali separovať.

Obec plánuje robiť kontroly častejšie, nateraz neporiadnikov rieši napomenutím.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Môžu sa majitelia bytov brániť pred fajčiarmi na balkónoch? S otázkami sme sa obrátili na právnika, bytového správcu i realitného makléra.


18. okt

V úrade končí dnes.


TASR a 1 ďalší 20. okt

Od podelka sa bude najprísnejšími pravidlami riadiť až desať okresov v krajine.


a 1 ďalší 20. okt

Nové Zámky sa na mape Slovenska presunú do červenej farby, Komárno ostáva v oranžovej.


Anton Hrachovský/TASR 20. okt

Blogy SME

  1. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #21 - Hmotnosť alebo váha
  2. Julius Kravjar: Vláda: Písanie prác pre študentov na objednávku bude považované za trestný čin
  3. Věra Tepličková: 24 miliónov je fuč
  4. Ján Marton: Zelená dohoda sa začína červenať. Samozrejmosť ako agenda byrokratov.
  5. Roman Kebísek: Šramko ospieval v 18. storočí krásu svojej manželky. Vzbudilo to aj odsúdenie
  6. Martin Pilnik: Nestarajte sa o očkovanie a covid-19 vám zavrie školu, krúžky aj reštauráciu
  7. Miriam Studeničová: Hrubý omyl o božskej podstate človeka
  8. Andy Nosko: Ako verejné prieskumy zabudli, kto nám tu vládol...
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 31 652
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 10 334
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 7 677
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 6 497
  5. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 988
  6. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 706
  7. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 5 196
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 4 091
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?