Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Potápačov druhý svet

Jeho prvý ponor bol veľkým „trapasom„, dnes už zac

Ľubomír Kornuta zo Sučian patrí medzi ľudí, ktorých si podmanilo pre väčšinu z nás záhadné prostredie pod vodnou hladinou. Ako potápač spoznal mnohé slovenské toky, vodné nádrže, priehrady i cudzokrajné moria. Ako doma je v priehradách a kanáloch Vážskej kaskády. Rozprávali sme sa o ňom v lete, keď spoločne s kamarátmi hľadal telo utopeného mladíka v jazerách pri Lipovci. Tento jeho druhý svet, pre ktorý niekedy, keď príde domov, musí hodiť tašku a utekať zachraňovať alebo hľadať, si 34-ročného muža uviazal na celý život úplne celého. Spočiatku som mu závidela jeho pevné nervy a nechápala som, ako sa môže tak ovládať, keď sa stretáva s náhlou a tragickou smrťou vo vodnom svete. Vraj, človek sa preto musí narodiť...

Skryť Vypnúť reklamu

Azda každý malý chlapec aspoň raz zatúži stať sa potápačom. Ako ste sa k potápaniu dostali vy?

Mal som vtedy trinásť alebo štrnásť rokov. Za susedkou chodil jeden môj kamarát. Dali sme sa raz do reči a spomenul mi, že sa ide potápať. Povedal som mu, že aj mňa to veľmi zaujíma. Zavolal ma do potápačského klubu Hippocampus Martin. Asi po polroku sa išli potápať na Liptovskú Maru. Zažil som tam taký menší „trapas„. Išiel som do vody po prvýkrát s potápačským dýchacím prístrojom. Tak ako predtým, naučený ísť pod vodu s okuliarami, plutvami a trubicou, som sa nadýchol. Poobzeral som sa okolo seba. Bol som v hĺbke asi troch metrov. Po čase mi došiel dych. Uvedomil som si, že nemusím vyplávať na hladinu, že mám prístroj a nemusím nikde ísť. Tak som nadýchol, ale počul som pritom nejaké pukanie v gumenej membráne. Hrozne som sa zľakol a dal som sa šialene rýchlo plávať hore. Dokonca, aj kamaráta – skúsenejšieho potápača, o ktorého som bol pripútaný „úvezom„, aby som sa mu nestratil, som vytiahol hore. Potom som sa posťažoval, že mám pokazenú automatiku. On mi ale povedal, že to praskanie je celkom normálne. Odvtedy ma už nemohli dostať z vody von. Vyšiel som až vtedy, keď som fľašu úplne vydýchal.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže ani po tomto zážitku ste nezanevreli na svoj sen?

Vždy sa tak tradovalo, že ten, kto prežil pri prvom ponorení nejaký „trapas„, tak pri tomto športe aj ostal. A ten, kto bol hneď od začiatku suverénny a všetko mu išlo, tak ten dlho pri potápaní nevydržal.

Potápanie je dosť nákladný šport. Asi sa už dávno minuli časy, kedy bol teoreticky prístupný pre každého.

Ako som už spomenul, som členom potápačského klubu Hippocampus. Pred rokom to bolo tak, že ak prišiel nejaký nový adept potápania a mal evidentný záujem, tak po určitom čase, väčšinou do pol roka, dostal výstroj. Teraz, bohužiaľ, je realita taká, že si ho musí zabezpečiť každý sám. Tento šport sa stáva športom bohatých ľudí.

Prečo tá nostalgia, keď spomeniete Hippocampus?

Skryť Vypnúť reklamu

Mali sme v meste klubovňu, ktorú sme dostali do užívania od mesta. Všetko sme si tam porobili, strávili sme tam celé víkendy, sviatky i piatky. Vrážali sme do toho naše peniaze. Mali sme tam učebňu a spoločenskú miestnosť s kuchynkou, saunu. Prišla nová doba a o klubovňu sme prišli.

Obrali vás aj o plány orientované na záchranu ľudských životov?

Po roku 1989 chceli martinskí potápači založiť záchranný systém. Bolo to v podstate na dobrej ceste, ale „hore„ sa rozhodlo inak. Povedali, že sa vycvičia potápači z radov hasičov a že sa nakúpi nová technika. Toto všetko sa udialo. A dá sa povedať, že nás tým odstavili...

Nespočetne veľakrát ste zasahovali pri topiacom sa alebo vyťahovaní utopeného, či pri vyťahovaní áut a rôznych predmetov z vody. Spomeniete si na nejaký netradičný prípad, ktorý mal šťastný koniec?

Raz sme hľadali dvoch chlapcov. Rodičia ich, vraj, nútili, aby si podali prihlášku na takú školu, ktorú oni odmietali. Chalani sa preto rozhodli urobiť fígeľ. Tam, kde je v Sučanoch kanál Váhu pri jazere Ontario nechali na brehu ležať bicykel. A druhý hodili do vody. Všetci si mysleli, že jeden z chlapcov spadol aj so strojom do kanála a druhý za ním skočil, aby ho zachránil. Nešťastní rodičia v zúfalstve azda nevedeli, čo robia, keď nám strkali peniaze. Ich telá sme ale nenašli. Asi po troch dňoch sa zistilo, že sú na chate... Takže sa všetko skončilo dobre.

Nejakú vtipnú „pikošku„ nemáte poruke?

Spolupracujeme aj s políciou. Vo vode sme už niekoľkokrát hľadali usvedčujúce predmety. Spomínam si na jeden prípad. Ktosi pri krčme v Turanoch kradol odložené bicykle a hádzal ich do kanála Váhu. Prehľadali sme dno a boli sme užasnutí. Našli sme tam niekoľko bicyklov a motorky. Neskôr sa prišlo aj na to, kto je motorom tejto spúšte. Istý Turanec kradol bicykle, pretože sa mu z dediny nechcelo ísť pešo domov. A, samozrejme, ukradnutých bicyklov sa potreboval zbaviť. Preto ich hádzal do kanála.

Hľadali sme už aj pre Interpol. Zatkli nejakého cudzinca, ktorý sa pri vyšetrovaní priznal, že zabil nejakého človeka a, vraj, ho hodil do nejakého jazera pri Sučanoch, ktoré malo zjazdný prístup k vode. Pripadalo do úvahy Ontario. Nič sme ale nenašli. Dno je tam samé bahno.

Čo všetko sa ocitne vo vode. Akú najvážnejšiu vec ste museli zachraňovať?

Ja konkrétne nie, ale kamaráti – Peter Poláček a Svätopluk Bumbala boli vyťahovať kolesové rýpadlo UNC 060 spod sučianskej elektrárne. Vodič UNC sa pri práci šmykol na krajnicu a dostal sa dole. Stačil vyskočiť, ale stroj skončil pod hladinou kanála. Z elektrárne vtedy spúšťali silný prúd vody. Napokon sa ale UNC podarilo ukotviť a vytiahnuť na svetlo. Raz sme zasahovali na Krpelianskej priehrade vo veľmi vážnej situácii. Hrozilo, že veľké kmene, plaviace sa po hladine, vrazia do turbín elektrárne. Mohli by vzniknúť mnohomiliónové škody. Kmene sme pílili pod vodou špeciálnou obojstrannou ručnou pílou, ktorú sme mali požičanú od ženistov. Je stavaná tak, že reže aj na jednu aj na druhú stranu.

Takže ste boli aj vy – potápači v značnom nebezpečenstve?

V podstate všetky tieto práce sú nebezpečné. Potápač, ktorý je pod vodou, takmer nič nevidí. Niekedy je viditeľnosť relatívne lepšia, vidíme pred seba asi len pol metra, ak si zasvietime baterkou. Mnohokrát ale robíme iba po hmate.

Ako vlastne hľadáte?

Najprv si pripravíme plán celej akcie. A potom potápači vojdú do priehrady a vytvoria rojnicu. Tú tvorí väčšinou päť až šesť potápačov.

Máte teda k dispozícii mapy priehrad?

To nie, ale chlapci z elektrární nám vedia povedať, aké je dno. Väčšinou sú všetky profily dna priehrad a kanálov podobné. V prvom rade sa prehľadáva v smere toku od česiel elektrárne.

Kamaráti o vás hovoria, že ste taký „plašan„. Potápač by mal byť ale skôr pokojnejší.

Vždy to bolo tak, že keď som vstúpil do vody, vždy som sa vedel vyrovnať a upokojiť. Voda je iný živel ako ten, v ktorom žijeme. Nie je to naše prirodzené okolie. Je to niečo celkom iné.

Neostali ste len pri našich stojatých vodách. Tento rok ste sa boli potápať v Grécku.

Chodievame s kamarátmi potápačmi kade–tade. Boli sme, napríklad, v Poľsku pri Baltiku. Veľmi sa mi páčilo v gdaňských lodeniciach, v Suchom Doku pri veľkej zaoceánskej lodi. Boli sme aj v bývalej vojenskej torpédovni. Kedysi to bola nemecká základňa, kde kotvili ponorky, do ktorých nakladali torpéda a muníciu. Boli sme sa potápať v Maďarsku i Bulharsku.

Čím sa potápanie v mori líši od potápania sa v stojatých vodách?

Najmä bohatým podmorským životom. A predovšetkým videľnosťou. Ale aj u nás občas natrafíme na čistú, krištáľovú vodu. Väčšinou je to na jeseň a v zime, kedy neprší a kedy prestane voda „kvitnúť„. Vtedy sa vyčistí. Zažili sme aj takú číru priezračnú vodu, že viditeľnosť bola niekoľko desiatok metrov.

Aký je váš potápačský sen?

Mojím najväčším snom je potápať sa pri Veľkej útesovej bariére, ktorá sa tiahne od Austrálie cez Nový Zéland až po Kórejský poloostrov. Monika Maruňáková

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  2. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  3. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Budovanie zelenej značky
  8. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  9. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  10. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 032
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 317
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 488
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 854
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 462
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 202
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 569
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 467
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 311
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 227
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

2 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

14 h
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

8 h

Mesto Martin zverejnilo údaje zo skríningového testovania k pondelku 25. januára.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

7 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?