Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Otec a syn – Mrukviovci

Kedysi hráči, teraz tréneri martinského hokejového

Pod tatranskými štítmi v Poprade bola a stále je liaheň skvelých hokejistov. Pred desiatkami rokov tam vyrástlo aj trio bratov Mrukviovcov. Dnes už nebohý otec Mrukvia, známy popradský holič, sa neraz mohol svojim zákazníkom popýšiť dokonca troma synmi - športovcami. Najstarší bol Milan, prostredný František a najmladší Vlado. Neskorší reprezentant Slovenska Milan vyrástol z popradského dresu a štrnásť rokov hrával v Slovane Bratislava, chvíľu vo Zvolene, až potom v roku 1981 emig­roval do Švajčiarska. Vlado, ktorý hokejovo dlho zostal verný Popradu, teraz žije už jedenásť rokov v talianskom Bolzane, kde je trénerom. No a prostredný z Mrukviovcov – František, prišiel v roku 1970 spod Tatier pod Martinské hole – do Martina. Ako sám hovorí, pôvodne len na dva roky, ale, nakoniec tu zostal natrvalo. Podtatranec zakorenil v metropole Turca. „ Rozhodlo aj to, že ja som z Popradu, manželka Eva, ktorá sa obetovala našej hokejovej kariére, zasa z Bratislavy a ani jednému z nás sa nechcelo ísť tam, či onam, tak sme urobili kompromis a zostali sme v Martine. Tu sa nám narodili deti – dcéra Lívia a syn František. A nakoniec, poviem úprimne, som aj rád, že som tu zostal,„ hovorí po 33 rokoch od „poturčenia„. Osud rozhodol, že trio bratov Mrukviovcov prešlo životnými a hokejovými výhybkami tak, že si nikdy nemohli spolu zahrať v jednom útoku.

Skryť Vypnúť reklamu

Z ľadu presedlal na lavičku

Prv narodení priaznivci, vtedy ešte martinského Hutníka, si Františka, hrávajúceho s číslom dvanásť, pamätajú, ako prototyp bojovníka na ľade, pracanta, ktorý v zápasoch dokázal urobiť kopu „čiernej roboty„. Nie je bez zaujímavostí, že v martinskom drese často hrával vo formáciách s ďalšími hráčmi, ktorí prišli do Turca spod Tatier. „Zo začiatku som hral v útoku s Irom Pažitným, ktorý prišiel do Martina z bratislavského Slovana, potom Štolcom. Neskôr som však už hrával v útoku s D. Štramelom, so Žiškom, Zemanom, V. Šramelom, Frolom. Všetci títo hráči boli skôr útočné typy, takže ja som sa musel viac orientovať na obranné činnosti,„ zaspomínal si bývalý martinský hokejista, ktorý skončil aktívnu činnosť v roku 1981. „Keď som skončil, bol som aj trochu urazený, pretože ešte som chcel hrávať, veď som mal iba 31 rokov. No, ale v martinskom hokeji vtedy robili veľký rez a nakoniec, asi mesiac po mne, skončili s hokejom ďalší - napríklad Bellan, Čabuda aj Žiška. Ja, keďže som cítil, že sa k niečomu takému v kádri schyľuje, rozhodol som sa skončiť sám. V poslednom majstrovskom zápase som bol aj kapitánom mužstva a hneď som si na pamiatku zobral domov aj dres.„

Skryť Vypnúť reklamu

Úspechy bez povšimnutia

Kto pozná povahu Fera Mrukviu, dobre vie, že je to hyperaktívny typ. Takže, aj preto bolo nad slnko jasné, že, hoci pôvodne inak mienil, bez hokeja dlho nevydrží. Na trénersku dráhu sa dal nahovoriť prakticky z večera na ráno. „Tréner Pavol Vojtáš mi vtedy povedal: - Fero máš syna, mal by si, teda, začať trénovať pri mládeži. Bavilo ma odmalička robiť zostavy mužstiev vo futbale aj hokeji, tak som pristal. V marci roku 1981 som skončil s hokejom a v septembri som už začal trénovať prípravku. A veru to vtedy nebola hocijaká prípravka. Spomeniem, že boli v nej napríklad Babka a Török aj o trochu mladší Beran, môj syn František či Kleskeň. Tréner Vojtáš mi, ako sľúbil, povolil, že môžem trénovať aj syna. Trénovať som začal spolu so starším Mirom Kleskeňom. Viedli sme výborný kolektív, ktorý sa neskôr dostal až na majstrovstvá Slovenska v Košiciach. No, a pamätám si dobre, že tam sme mali za súperov družstvá, v ktorých hrali napríklad Palffy, Šechný, Rampáček či Kapuš. Práve Rišo nám dal jediný gól v zápase, v ktorom sme nad Slovanom vyhrali 10:1.„

Skryť Vypnúť reklamu

Tréner František Mrukvia bol aj pri prvom martinskom žiackom titule. V tom družstve hrali, napríklad Riečičiar, Beutel, Schneider. Zaujímavé bolo, že v tom istom roku boli zasa ďalší chlapci, ktorých predtým trénoval – Beran, Bartoš, Babka, Török, ale aj jeho syn František, juniorskymi majstrami Slovenska. Na šampionáte Československa skončil tento kolektív tretí. No, a k týmto úspechom treba priradiť aj ďalšie. Predvlani s Jozefom Čepanom stál ako druhý tréner na lavičke majstrovského kolektívu juniorov. Ale rovnako si cení úspech z roku 1993, keď v úlohe prvého trénera spolu s asistentom Petrom Ševelom skončili s mužstvom druhí za Slovanom Bratislava. Darilo sa mu aj vo dvojičke s Lacom Spišiakom, keď skončili s dorastencami druhí. „To všetko prešlo len tak akosi mimovoľne, nik si to poriadne ani nevšimol, v klube to vždy zobrali ako samozrejmosť.„ V Martine sa zaslúžene dlho bude spomínať meno trénera Pavla Vojtáša, ktorý dal systému práce s mládežou hlavu aj pätu. Nahovoril bývalých hráčov, aby začali trénovať.

Nie je ako bolo

Za éry tohto trénera sa začala aj systematická spolupráca so školou na Gorkého ulici. Spolupráca, je podľa Františka Mrukviu doteraz veľmi dobrá a osožná. Žiaľ, dnes už môže iba spomínať na to, že kedysi mali žiaci aj sústredenia. „Vôbec nemám dôvod ospevovať včerajšok, lebo najmä potom, keď emigroval brat Milan, ani ja som to nemal ľahké. Lenže pravdou je, že v tých časoch chlapci dostávali od školy výstroj – hokejky, skoro všetko. Teraz je to iné. A tak sa to zmenilo – kým kedysi sa dostali do výberu skutočné talenty, dnes hrávajú väčšinou hokej iba chlapci zo sociálne silnejších rodín. Z jednoduchého dôvodu, treba platiť.„

Ekonomika zasiahla výrazne aj do výberu chlapcov v Martine. František Mrukvia starší si však pochvaľuje, že tu je to aj o inom, o ochote tých, ktorí sú zanietení čosi pre hokej urobiť. Medzi nimi spomína aj svojho syna Františka, ktorý je ochotný chodiť po školách robiť výbery chlapcov. Hokej, pretože má takýchto zanietených predsa len viac, takto možno berie často chlapcov futbalu, hádzanej... Hokejisti chodia nielen po martinských školách, ale aj po vidieku. Opláca sa to. Teraz majú v kádroch mládežníckych celkov napríklad aj chlapcov z Diakovej, Dražkoviec, dokonca aj z Turčianskych Teplíc. „Chodíme a hľadáme najväčšie talenty po pohybovej stránke. A potom s nimi trpezlivo pracujeme. Aj preto mám teraz radosť zo siedmakov. Tí, ešte pred dvoma rokmi, dostávali od súperov po štrnásť gólov a dnes vedú tabuľku.„

Syn v otcových šľapajach

František Mrukvia si kedysi veľmi zakladal na svojom synovi. Chcel mať z neho hokejistu. Dnes tvrdí, že v žiackych kategóriách a mladšom doraste bol jeden z najlepších, ale, vraj, keby sa nevolal Mrukvia, bol by v hokejovom drese skôr čosi dosiahol. „Keď hral v Senici, vtedy mu materský klub veľmi nepomohol a nakoniec skončil v Žiline, ktorá hrávala divíziu a potom v roku 1995 skončil s hokejom. Ale rovnako ako otec, aj on zakotvil o rok neskôr pri trénerstve a spolu s otcom pracuje pri mládeži.

„Vediem ho k poctivosti, aby v tréningu urobil všetko najlepšie a nič neoklamal a hlavne, aby sa vzdelával. Aj ja stále chodím po seminároch. Čosi to prináša, veď aj tento rok sme úplne zmenili systém tréningov a zbierame ovocie. Rodičia, najmä solventnejší, nám pomôžu s pomôckami. Pri mládeži tréner nemôže spať, ale robiť na sebe, vzdelávať sa. Staráme sa napríklad aj o pitný režim.„ Najmä v tom je otec Mrukvia v Martine priekopníkom. V kuchynke vedľa šatní presadil vybavenie miestnosti na výrobu „čistej„ vody. Vôbec ho nerozčuľuje, že ho teraz kde-kto volá vodár, hlavné je, že zariadenie sa využíva.

V hokeji pri mládeži pracuje viac trénerov, ich spolupráca je nevyhnutná a rozhodne býva aj prospešná. František Mrukvia si pochvaľuje, že sa mu dobre spolupracovalo s Mirom Kleskeňom, Jozefom Farkašom, Jarom Markovičom, Petrom Ševelom a istý čas aj s Lacom Spišiakom. Priznáva však, že napriek tomu, že trénoval aj juniorov, vždy, túžil mať pod dohľadom aj mladších chlapcov. Teraz trénuje siedmakov a šiestakov a spolu so svojím synom aj piatakov. No, a mladší Mrukvia, ten okrem piatakov trénuje aj chlapcov od prvého po štvrtý ročník, teda hokejových začiatočníkov.

Zásobovači talentov

Mladší Mrukvia začínal s hokejom keď mal štyri roky. Spolu s otcom dohliadal na jeho prvé kroky na ľade Miroslav Kleskeň. Keď v roku 1996 skončil s hokejom, k trénerstvu sa dostal zaujímavým spôsobom. Hoci otec ani veľmi nechcel mať z neho trénera, donútil ho terajší manažér Zvolena, vtedy funkcionár Martina Peter Ševela, ktorý mu raz rezolútne povedal: „Mladý, ideš trénovať!„

Dnes má mladší Mrukvia, spolu s trénermi Vladom Markovičom, Jánom Bujňákom, Mirom Kleskeňom a najnovšie aj Tiborom Bašťovanským pod dohľadom asi 150 najmladších martinských hokejistov a kráča v šľapajach svojho otca, ktorý mu zostal vzorom. Vraj aj preto, lebo je podobne ako on zapálený pre hokej. Každopádne, hokej má v ich spoločnej komunikácii prioritu. Práca trénera pri najmladších je najmä teraz veľmi náročná. Mladší Mrukvia cíti na svojej koži, kde momentálne tlačí slovenský hokej päta. „Pošlem pozvánku štyridsiatim deťom, ktoré vyberiem, aby prišli. Napíšem aj rodičom, že som si vybral ich ratolesť s ohľadom na pohybové schopnosti, no a nakoniec prídu iba dvaja. Často prídu aj rodičia, opýtajú sa nás, čo to obnáša, koľko ich to bude stáť. No, a potom, keď sa to dozvedia, príde ich ťažké rozhodovanie a často ich deti skončia pri lacnejšom športe.„

Otec so synom prakticky každý týždeň stoja na jednej striedačke pri zápasoch piatakov. Občas sa to, vraj, nezaobíde ani bez konfliktu. „Posledné slovo má otec,„ so smiechom tvrdí syn. „Ale občas aj ustúpi a nechá to na mňa. Spolupracuje sa mi s nim dobre, lebo ho mám dobre prečítaného, viem, čo bude robiť, neprekvapí ma svojim rozhodnutím a keď treba, vie aj zaimprovizovať.

Syn, tridsaťročný František Mrukvia, robí svojmu otcovi radosť aj v tom, že študuje na vysokej škole pedagogiku. Do skončenia školy mu zostávajú ešte dva roky. „Pri práci s deťmi aj na ľade treba mať pedagogické vzdelanie,„ zakončil naše rozprávanie Mrukvia junior, ktorý úspešne kráča v otcových trénerskych šlapajach a spolu s ďalšími mládežníckymi trénermi zásobujú martinský hokej talentami. Ján Kŕč

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  3. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  10. Škola môže vyzerať aj inak!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 776
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 186
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 737
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 006
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 978
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 418
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 098
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 683
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 431
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 586
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zamerali sa na školu

Vymenili aj personál.

Investície do vzdelávania a školy považujú v Jazernici za kľúčové.

V niektorých stretnutiach nemal kto zmeniť tempo hry

Tím Dynama striedal na jeseň lepšie výkony so slabšími. Podľa kormidelníka Zdenka Veselovského mohli jeho zverenci v dvoch či troch zápasoch zabrať viac.

Peter Koleno patrí medzí lídrov diviackeho tímu.

Rodičia spojili sily

Urobili radosť škôlkarom.

Pieskovisko má nad sebou praktickú sieť.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Už ste čítali?