Humor sa nekonal
Boli sme pripravení vyparatiť našim čitateľom čosi vtipného, možno „čiernovtipného„ či „smutnosmiešneho „. Chceli sme totiž využiť nie častú príležitosť – toto číslo, ako ste si iste uvedomili, vychádza 1. apríla! Je to naozaj zriedkavá zhoda náhod... Chceli sme, ale nevyužili sme ju. Žiaľ, v redakcii bola v minulých dňoch v redakcii atmosféra zo všetkého najmenej žičlivá práve humoru, srande, vtipom a bláznovstvám. A to všetko vinou nejakého (možno dokonca chrípkového) vírusu, ktorý oslabil nielen mužské organizmy, ale aj humorné a básnické črevá...
Urýchlené figy
Kým mužská časť našej redakcie má rada futbalistu Figa a v minulom týždni sa jeho skvelým gólom v Lige majstrov aj pokochala, naše ženy (aspoň niektoré), majú radšej figu. Naša najmladšia kolegyňa si jednu asi polmetrovú odniesla minulý týždeň z výstaviska v Trenčíne. Spolu s inými stromčekmi jej ju kúpil manžel. Potešila sa aj preto, lebo si domov neniesla „figu borovú“, ale ozajstnú figu, ktorá jej možno na Vianoce zarodí. Stalo sa ale niečo iného. Zrejme aj tu zapôsobilo príliš teplé počasie a figy našej Monike dozreli už v septembri...
Neuveriteľné!
V redakcii občas zažijeme prekvapenia, ktoré nám vyvalia oči až na čelo. Zo série takých bolo aj to, o ktorom sú nasledujúce riadky. V minulom týždni nás navštívila Martinčanka Soňa Hauserová, ktorá sa spoznala na ilustračnej fotografii k jednému z článkov v čísle 15. Je na nej s manželom na bicykli a s kolegyňami zo školy už aj začali tipovať, či sme ich odfotili na Stráňach, na Podháji..... Triafali do nesprávneho terča, dokonca výsledok pátrania, odkiaľ máme jej pohodovú fotografiu, prekvapil aj ju samu. Vybrali sme ju z katalógových fotografií, ktoré sa bežne ponúkajú aj v digitálnom spracovaní na ilustračné účely v periodikách, reklame a podobne. Spoločným spomínaním sme nakoniec dešifrovali, že nejaký lovec fotografií ju zachytil na výlete pravdepodobne v Belgicku a záber sčasti upravil. Katalóg sa pritom používa na niekoľkých kontinentoch a pravdepodobnosť, že niekto sa spozná na fotografii, navyše vo svojom bydlisku a navyše v regionálnych novinách je tak jedna ku miliónu. Ale, stala sa. Nuž, máme o jednu raritu viac.
Neskryli sa
Ako sa chlieb 21. storočia odkrajuje, tak aj tradičné ľudové zvyky strácajú na svojej tradičnosti a ľudovosti. A tak sa veru stáva, že „dievky„ nie aby sa vytešovali, že na Veľkú noc ich prídu mládenci i „nadmládenci„ poriadne zliať, ale neváhajú utekať kdesi až do hôr či na samoty. Presne takto si slnečný veľkonočný pondelok naplánovali aj niektoré dámy z našej redakcie. Jednej nepomohol ani azyl vysoko nad rodnou obcou, kam chodia na prechádzky aj medvede. Ako sa nám priznala, našli ju tu piati kupači, ktorí neľutovali absolvovať turistickú túru, len aby uštedrili jarný prídel vody. Prítomné dievčatá im to, vraj, chceli vrátiť, takže pod horou bola poriadna naháňačka... Skupinka redakčných dievčat sa uchýlila do domca nášho bývalého kolegu na kraji Vrútok. Márne, prepadové skupiny pod velením Jara Podhorského (náš bývalý kolega – fotoreportér) urobili svoju prácu tak dôkladne, že všetky tričká zo skríň nič netušiaceho majiteľa domčeka sa presťahovali na ženské krivky. Hlavne, že boli suché a že svietilo teplé slniečko...
Novinárske čakanie
Fotografie z martinskej pešej zóny patria vždy medzi najkrajšie v našich novinách. Tento raz sme chceli odfotografovať pri prechádzke pešou zónou ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Keďže bolo pred euroreferendom, očkávali sme, že Eduard Kukan bude v pešej zóne aspoň chvíľku diskutovať na túto tému s niekoľkými obyvateľmi mesta. Nemali sme ale šťastie, minister, aj keď sme ho aj s fotoaparátom v ruke čakali pri Tatrabanke, mal príliš nabitý program a pešiu zónu videl iba vtedy, keď prechádzal z hotela Turiec, kde obedoval, do mestského úradu. Do redakčného archívu sme si uložili aspoň fotografiu ministra pri fontáne na Vajanského námestí. Novinár veru sa musí niekedy poriadne načakať, kým prinesie hoci len jednu snímku, alebo pár riadkov textu...
Ako si pokecala s Luciou...
Toto sa nestalo v redakcii. Ani sa nemohlo. Miestom činu bol Dom odborov v Žiline a dejiskom nedávny koncert najslávnejšej českej speváčky Lucie Bílej. Hlavnou hrdinkou bola naša kolegyňa Mariana, ktorá nám neskôr šťavnato – ako to len ona vie – vyrozprávala, ako si „pokecala„ s Luciou... Tým podrástla v našich očiach minimálne o dva centimetre.
Z Vrútok do Žiliny nie je síce ďaleko, ale začiatok koncertu kolegyňa a jej manžel nestihli, prišli už počas prvej piesne a hneď smerovali k prvému radu (zabudnúc, že lístok majú síce do prvého radu, ale na balkóne!). Lucie Bílá si ich všimla a svojou typickou bezprostrednosťou sa im prihovorila, privítala ich na koncerte, našla im dokonca voľné miesta v IV. rade a pre istotu sa ich o chvíľu spýtala, či sa im dobre sedí a či dobre počujú. Samozrejme, naša kolegyňa, ktorá má všetko, len nie zamknuté ústa, jej odpovedala - a tak sa po koncerte mohlo smelo napísať, že účinkovali Lucie Bílá a Mariana Piovarčiová...
Stať sa môže
Tento rok sa slovenský prezident Rudolf Schuster párkrát zastavil aj v Turci. No nie tom bude reč... Jeden nemenovaný kolega, ktorý bol v Kláštore na stretnutí s prezidentom, bol z toho asi taký rozrušený, že zabudol aj, na to, že si všetky doklady dal do vrecka sviatočného saka. To si, samozrejme na druhý deň nemal dôvod obliecť, a keďže si doklady nepreložil, mohol na to aj doplatiť. Našťastie ho nestopla policajná kontrola, okolo ktorej prechádzal, lebo inak by bol o niekoľko stokorunáčok ľahší. Ale to si uvedomil až doma, keď šmátrajúc po vreckách saka, zistil, že mu tam zostali všetky doklady.