Martin - Traja humánne založení ľudia – Alena Markičová, Andrea Schererová a Peter Drdák prevzali z rúk viceprimátora mesta Martin Ladislava Bevilaquu vo štvrtok minulého týždňa Cenu martinského dobrovoľníka 2003. Vyhlasuje ju mesto spolu s redakciou Nového ŽIVOTA TURCA a je určená pre tých, ktorí nezištne venujú svoj čas, pohodlie a sily dobrovoľnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú, teda starým, chorým a bezvládnym ľuďom. Sú pre nich často jediným mostom spájajúcim ich so spoločnosťou, spoločníkom a silnou oporou v chorobe. Slávnostné odovzdanie ocenení sa konalo v sobášnej sieni Turčianskej galérie. Okrem pamätného listu si ocenení odniesli aj vecný dar a desaťtisíc korún. Všetkým trom sme položili rovnakú otázku: Prečo ste sa rozhodli venovať sa práve opatrovateľstvu a charitatívnej činnosti?
Alena Markičová: - Považujem to za životné poslanie. Mám k tomu vzťah, ľudí jednoducho milujem. Nie je to ani práca, nie je to ani zamestnanie, ale poslanie. A myslím si, že to tak vnímajú aj moje kolegyne, pretože každá túto svoju prácu vykonáva svedomito, čestne a s láskou. Práca s chorými a starými ľuďmi je veľmi náročná. Nemôžete tomu venovať iba hodiny dané pracovným úväzkom. Ak človek žije sám, nie je možné, keď je chorý a má vážne zdravotné problémy, aby som za ním neprišla aj vo voľnom čase.
Andrea Schererová: - Ako dobrovoľníčka sa opatrovateľstvu venujem od februára tohto roku. Mám k tejto práci danosť. Mám rada ľudí, a to najmä starých. Táto činnosť ma veľmi napĺňa, našla som sa v nej.
Peter Drdák: - Pokiaľ človek môže, má na to príležitosť, čas a vôľu, mal by pomáhať druhým ľuďom, zvlášť starším, ktorí si v mnohých veciach nemôžu poradiť sami. To, čo najviac potrebujú, sú úplne prozaické veci. Napríklad, vybaviť niečo na úrade alebo na pošte, nakúpiť, prípadne pomôcť v záhrade. Človek, ktorý sa chce tomu venovať, musí byť trpezlivý, empatický, musí dokázať vcítiť sa do tých druhých ľudí a do ich starostí. (mm)
